Bratislava 3. septembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Odkedy Generálna prokuratúra rozhodla o zrušení obvinení Vladimíra Pčolinského, Zoroslava Kollára a Jaroslava Haščáka, niektorí koaliční politici začali uvažovať o možnosti zrušenia paragrafu 363 trestného poriadku. O čo tu ide?
Znenie prvého bodu tohto paragrafu je nasledovné: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“
Už zo znenia ustanovenia je zrejmé, že sa netýka bežných prípadov a že by ho generálny prokurátor nemal využívať svojvoľne. Tomu, kto podrobne sleduje aktuálne trestné konania v medializovaných veciach je však jasné, že tu o bežné prípady nejde – naopak sú tu veľké pochybnosti o zákonnosti týchto trestných konaní, v dôsledku ktorých ľudia strávia aj niekoľko mesiacov vo väzbe na základe vymyslených a vyšetrovateľmi koordinovaných falošných svedectiev.
O manipulovaní trestných konaní navyše hovorila aj správa Slovenskej informačnej služby čítaná najprv pred desiatkou verejných činiteľov v sídle SIS a následne aj v parlamente.
Ku krivej výpovedi sa už priznal Csaba Dömötör, ktorý bol za to zároveň aj právoplatne odsúdený. A dalo by sa tu spomínať aj ďalšie indície o tom, že s naším právnym štátom od zmeny vlády niečo nie je v poriadku.
Z tohto hľadiska sa rozhodnutie Generálnej prokuratúry javí ako pochopiteľné.
Všetky úvahy, ktoré smerujú k zrušeniu paragrafu 363 trestného poriadku, treba preto chápať len ako maximálne účelové a mierené voči jednej osobe, konkrétne generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.
Skúsme sa zamyslieť, či by podobné úvahy nastali, ak by bol šéfom generálnej prokuratúry aktuálne Daniel Lipšic. Odpoveď je asi vopred zrejmá.
Pokiaľ súčasní koaliční politici – najmä ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a jej ešte stále stranícka šéfka Veronika Remišová – uvažujú o zrušení, resp. zúžení spomenutého paragrafu, je jasné, že ide o ad hoc záležitosť, ktorá nemá s kultivovaním právneho prostredia a myslenia na Slovensku nič spoločné. Zároveň tento prístup nie je pre túto vládu ani ničím novým. Koalícia zákon zmenila aj kvôli tomu, aby Daniel Lipšic mohol zaujať post špeciálneho prokurátora. Išlo takisto o legislatívne zmeny prispôsobené potrebám jediného človeka.
A preto má asi pravdu bývalý riaditeľ trestného odboru generálnej prokuratúry a súčasný advokát Milan Valašik, ktorý sa vyjadril, že politici by v tomto prípade mali byť ticho a nemali by sa miešať do odbornej debaty.
Obzvlášť, keď na to zjavne nemajú vôbec odborné predpoklady a zdá sa, že ani charakter.
Ladislav Kováčik
0.0°C
.jpg)
