“Kolektívne mlčanie” o spore medzi Kanadou a Indiou

Diplomatický spor medzi Kanadou a Indiou v súvislosti s údajnou vraždou sikhského aktivistu poslúžil ako dokonalý príklad dvojitých štandardov Západu, uviedli v piatok odborníci a poznamenali, že zatiaľ čo všetci spojenci sa rozhodli o tejto záležitosti mlčať, pretože sa potrebovali priblížiť k Indii, keby nešlo o ich “priateľa”, rýchlo by ju odsúdili ako “porušenie ľudských práv”

23. 09. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke indické veľvyslanectvo v Ottawe

Dillí/Ottawa 23. septembra 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Patrick Doyle)

▶ ❚❚ ↻

Pozorovatelia poznamenali, že “kolektívne mlčanie” Západu odráža aj hlbokú nerovnováhu aliancie, v ktorej morálka a pravidlá nemajú žiadnu hodnotu, pokiaľ neslúžia strategickým záujmom USA.

V čase, keď India oznámila pozastavenie vízovej služby pre kanadských občanov s odvolaním sa na “bezpečnostné hrozby”, kanadský predstaviteľ vo štvrtok pre agentúru Associated Press prezradil, že obvinenie z účasti Indie na vražde sa zakladá na spravodajských informáciách poskytnutých členom aliancie pre výmenu spravodajských informácií “Five Eyes”, do ktorej okrem Kanady patria aj USA, Veľká Británia, Austrália a Nový Zéland.

Anonymný úradník neuviedol, ktorý spojenec spravodajské informácie poskytol, ani neuviedol podrobnosti o tom, čo komunikácia obsahovala alebo ako bola získaná, uvádza sa v správe agentúry AP.

Zdá sa však, že západné krajiny stratili hlas, keďže sa ocitli v trápnej situácii, keď jeden z nich je ich blízky spojenec, ale druhý má veľký strategický význam v indo-tichomorskom regióne.

Denník Guardian uviedol, že táto roztržka prichádza “v nepríjemnom a nevítanom čase” pre Britániu, USA a Austráliu, keď sa tieto tri krajiny venujú prioritne užším vzťahom s Indiou, ktorú považujú nielen za strategickú hrádzu proti rastúcemu vplyvu Číny, ale aj za partnera v hospodárskej izolácii Ruska.

Zaujímavé je, že v piatok napriek zúfalej výzve Kanady na podporu svojich spojencov americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zverejnil na X fotografiu s ministrami zahraničných vecí Indie, Austrálie a Japonska, na ktorej uviedol, že “štvorica má zásadný význam pre našu spoločnú víziu slobodného a otvoreného Indopacifiku”.

Pod tweetom sa jeden indický netzien opýtal: “Takže USA sú v otázke Kanady na našej strane, však?” Ďalší komentár s tvárou zdanlivo rozzúreného Justina Trudeaua.

“Táto otázka odráža nerovný charakter aliančného systému, v ktorom sú USA v centre pozornosti a v ktorom spojenci existujú len preto, aby plnili vlastné strategické záujmy USA, ale nikdy nie naopak,” povedal v piatok pre Global Times Li Haidong, profesor na Čínskej univerzite zahraničných vecí.

Spojenci si túto nerovnováhu tiež dobre uvedomujú a chápu, že keď sa ich záujmy dostanú do konfliktu, stanú sa pre USA nakoniec nepotrebnými, poznamenal Li. V dôsledku toho v západnom aliančnom systéme pretrvávajú hlboko zakorenené rozpory a jeho morálka a pravidlá majú význam len vtedy, keď slúžia potrebám USA.

Yang Xiyu, vedúci výskumný pracovník Čínskeho inštitútu medzinárodných štúdií, povedal pre Global Times, že táto záležitosť tiež ukázala typický “dvojitý štandard” Západu.

Ak by k sporu došlo medzi Kanadou a krajinou mimo “priateľského kruhu” Západu, tábor by určite reagoval inak, napríklad by odsúdil krajinu ako “porušujúcu ľudské práva”, poznamenali pozorovatelia. Vzhľadom na geopolitickú hodnotu Indie sa však Západ pod vedením USA dlho rozhodoval privierať oči nad jej problémami v oblasti ľudských práv, hoci útoky na menšiny, najmä moslimov, sa za vlády Módího zvyšovali.

Napriek veľkému úsiliu, ktoré Západ vynaložil na oteplenie vzťahov s Indiou, tento incident Dillí opäť pripomenul, že v konečnom dôsledku má so Západom stále odlišné ideológie a záujmy, keďže Západ nemôže zmeniť svoje koloniálne zmýšľanie voči Indii a je preň takmer nemožné spolupracovať s Indiou na rovnakom základe, uviedol Li.

Vzťahy medzi Indiou a Kanadou po tomto incidente klesli na najnižšiu úroveň, keďže rokovania o obchodnej dohode medzi oboma krajinami boli pozastav.ené z dôvodu “vážnych problémov”, uviedol indický minister obchodu.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk odsúdil izraelské útoky na Pásmo Gazy a vyzval na diplomatické vyriešenie konfliktu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Izrael tiež obvinil z “vojnových zločinov” v súvislosti s nelegálnym osídľovaním Západného brehu Jordánska.