Bratislava 1. novembra 2024 (HSP/ Euronews/ Foto: TASR/AP-Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin )
Vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina odrážajú názor Moskvy, že vzťahy s USA sa pravdepodobne nezlepšia ani v prípade výhry Kamaly Harrisovej, ani Donalda Trumpa. Informuje Euronews
Budúci utorok – 5. novembra, sa občania USA vyberú k volebným urnám, aby si zvolili svojho budúceho prezidenta. Vyzerá to na naozaj tesný súboj medzi demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou a jej republikánskym náprotivkom Donaldom Trumpom.
Výsledok volieb má významné dôsledky pre Rusko, pričom analytici poznamenávajú, že ani Harrisová, ani bývalý prezident Trump podľa všetkého nenapravia napäté vzťahy medzi týmito dvoma veľmocami.
Slová Vladimira Putina odrážajú názor Moskvy, že vzťahy s USA sa pravdepodobne nezlepšia ani pod vedením Kamaly Harrisovej, ani Donalda Trumpa. V septembri ruský prezident Vladimir Putin na otázku o prezidentských voľbách v USA na ekonomickom fóre vo Vladivostoku odpovedal s posmešným úsmevom.
V prejave na podujatí vo východoruskom meste Putin podotkol, že jeho “favoritom“ bol americký prezident Joe Biden, ale keďže Biden z pretekov odstúpil a už nie je v hre, sarkasticky navrhol podporiť Kamalu Harrisovú a ako pozitívum uviedol jej “nákazlivý smiech“.
“Voľby neprinesú nič dobré”
Harrisová zastáva tvrdý postoj voči Moskve, zatiaľ čo Trump – napriek svojmu obdivu k Putinovi – počas svojho prezidentského mandátu uvalil na Rusko rozsiahle sankcie.
S odkazom na Trumpa Putin na podujatí vo Vladivostoku povedal, že proti Rusku zaviedol “toľko obmedzení a sankcií, ako žiadny iný prezident pred ním“.
Harvardský akademik Timothy Colton uviedol, že Trumpa môže vedenie Kremľa okrajovo uprednostňovať z toho hľadiska, že ide o vopred “známu veličinu”. „Z pohľadu Ruska voľby neprinesú nič dobré,“ povedal Colton, predseda Akadémie pre medzinárodné a priestorové štúdie na Harvardskej univerzite.
Harrisová prisľúbila podporu Ukrajine a považuje sa za pravdepodobné, že zachová vojenskú a ekonomickú pomoc pre túto krajinu – tak, ako to urobila Bidenova administratíva. Trump naznačil, že chce rokovať o ukončení konfliktu, pričom by mohol zrušiť sankcie voči Rusku.
Od úplnej invázie Ruska na Ukrajine začiatkom roka 2022 dodali USA Kyjevu zbrane a ďalšiu pomoc v hodnote viac ako 59,5 miliardy dolárov (54,9 miliardy eur).
Trumpov viceprezident, senátor z Ohia JD Vance, navrhol, aby Ukrajina demilitarizovala územia okupované Ruskom a vyhlásila neutralitu – tieto postoje Kyjev odmieta, ale Moskva ich preferuje.
Oblasti záujmu: ľudské práva a LGBT, NATO, jadrové dohody
Harrisová otvorene kritizovala Rusko v otázkach ľudských práv, najmä v prípade smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného vo väzení. Jeho smrť odsúdila ako “ďalší prejav Putinovej brutality“.
Trump pritom Navaľného situáciu prirovnal k svojim vlastným problémom so zákonom. Stotožnil sa aj s názormi na rodovú identitu a účasť transrodových osôb v ženských športoch, ktoré sú paralelné s ruským obmedzovaním práv LGBTQ+ a presadzovaním konzervatívnych “tradičných hodnôt” za Putinovej vlády.
Trumpovo funkčné obdobie vyvolalo napätie s NATO, keďže spochybnil záväzok USA brániť spojencov aliancie, ktorí nesplnili ciele v oblasti obranných výdavkov, a spochybnil doložku o vzájomnej obrane. V prípade znovuzvolenia Trump varoval lídrov, že nebude brániť krajiny, ktoré tieto výdavkové ciele neplnia, a dodal, že Rusko si s týmito krajinami môže “robiť, čo chce“.
Harrisová vyhlásila, že záväzok USA voči štátom NATO je “železný“, čo je v protiklade s Trumpovými tvrdeniami, že členovia, ktorí nedodržiavajú záväzky, môžu čeliť ruskej agresii.
Ďalšou oblasťou záujmu sú jadrové dohody, keďže platnosť jadrovej zmluvy New START – posledného zostávajúceho paktu o jadrových zbraniach medzi USA a Ruskom – vyprší v roku 2026.
Očakáva sa, že Harrisová podporí obnovenie zmluvy a bude postupovať v súlade s Bidenovou politikou.
Trump však už predtým odstúpil od Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu (INF) a vyzval na uzavretie nového paktu, ktorý by zahŕňal Rusko aj Čínu.
Postoj Kremľa k prezidentským voľbám v USA bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, či víťaz ohlási zmenu politiky v otázkach Ukrajiny, NATO alebo v dohodách o jadrových zbraniach.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.jpg)
