Bratislava 9. novembra 2022 (HSP/Foto:Anna Olvecká, Jana Plevová)
„Od pani Vilmy som sa naučila predovšetkým to, že k životu stačí málo. Fascinovala ma jej neuveriteľná skromnosť. Prejavovala sa vo všetkom, čo chytila do ruky – či už to bolo jedlo, knižka, čokoľvek. Ľudia si ju vážili, rešpektovali ju. Vilma Jamnická sa nikdy nesťažovala, bola jednoducho výnimočná,“ povedala o známej herečke a astrologičke spisovateľka Marika Eisler Studeničová, autorka svojej najnovšej knihy Pondelky s Vilmou. Jedenásteho novembra si pripomenieme nedožité 116. narodeniny tejto významnej osobnosti
O Vilme Jamnickej (1906 – 2008), ktorá sa dožila 101 rokov, napísala spisovateľka trilógiu. Ako prezradila, po tituloch Elixír môjho života (2005) a Muž môjho života (2007) uzatvára kniha Pondelky s Vilmou (2022) herečkin životný príbeh. Kniha je obrovskou kronikou človeka, Vilma Jamnická v nej otvára postupne všetky kapitoly svojho života. „Mám rada starých ľudí, najmä pre ich múdrosť a životné skúsenosti. Sú otvorenejší ako mladí, ktorí ešte nemajú toľko odžitého,“ hovorí Marika Eisler Studeničová.
Autorkina nová kniha zaznamenáva stretnutia a zážitky s Vilmou Jamnickou v jej bratislavskom dome a neskôr v domove seniorov za obdobie posledných štyroch rokov jej života, od mája 2004 do augusta 2008. Spisovateľka navštevovala herečku a astrologičku až na pár výnimiek každý pondelok dopoludnia. „Tento deň si pani Vilma vybrala preto, že vraj po víkende je vitálna a oddýchnutá a odobrili jej to aj hviezdy,“ vraví s úsmevom autorka a prezrádza, ako jej raz dokonca Vilma predviedla stojku na hlave. Za svoju dlhovekosť vďačila aj elixíru, ktorý vyrábala podľa vlastného receptu z liečivých rastlín zo svojej záhrady. Vilma Jamnická bola vychýrenou bylinkárkou, jej zázračný elixír bol liekom na všetky neduhy.
Vilma nemala deti a napriek tomu, že do vysokého veku bola čiperná a samostatná, o stravu sa jej v posledných rokoch života staral synovec Miroslav Dudáš. „Keď som bola u pani Vilmy na návšteve a videl, že pracujeme na knihe, nechcel vyrušovať a jedlo jej vždy podal cez okno,“ spomína Marika Eisler Studeničová. „Vilme chutilo jesť, no i tak bola drobná a útla, vo svojej stovke vážila len okolo päťdesiat kíl. Mala rada bylinkový čaj, viac ako kávu. Nikdy však nezabudnem, keď som bola za ňou ku koncu života v nemocnici, na oddelení geriatrie, ako si zrazu vypýtala kávu. Priznám sa, v takom vysokom veku som sa jej čierny mok bála dať, a tak som sa išla poradiť so sestričkami. Poslali ma k automatu, vraj si mám kávu načapovať do pohára, natiahnuť do injekčnej striekačky a po kvapkách jej ju dávať,“ prekvapuje autorka knihy Pondelky s Vilmou.
Po rozvode s doktorom Jánom Jamnickým žila Vilma päťdesiat rokov sama. Svojho bývalého manžela, ktorého oslovovala „doktor Jamnický“, však mala do konca svojho dlhého života v srdci…