Praha 9. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Daniel Karmann)
Pán prezident, ste ruský agent? Túto otázku exprezidentovi Václavovi Klausovi položil v rozhovore pre magazín Xantypa režisér Jiří Strach, čím ho hneď vyprovokoval k úprimnej diskusii o dnešnej spoločnosti a o tom, ako sa zmenila a kam smeruje
Všeobecne sa Klaus domnieva, že predpoklad o tom, že je ruským agentom, je nezmyselný a absurdný. “Vôbec neviem, čo by to malo znamenať byť ruským agentom. Akýkoľvek kontakt s ruským svetom nemám a ani neviem, s kým by som ho mal nadviazať,” tvrdí exprezident.
Klaus pritom jasne chápe, že sa takéto obvinenie na jeho adresu objavuje preto, že má odlišný svetonázor.
“Že sa nestaviam na adresu tých hlupákov, ktorí ešte len dnes precitli a uvedomili si, že pred štyridsiatimi, päťdesiatimi rokmi mali byť odvážni proti komunizmu a proti Brežnevovi, tak si to dnes vynahradzujú tým, že útočia na Brežneva a Sovietsky zväz,“ vysvetlil Klaus .
.
Obviniť niekoho bez dôkazov, že je agentom Ruska, je podľa neho znak veľmi negatívneho posunu spoločnosti smerom k intelektuálnej degradácii.
“Že bol odpor k Sovietskemu zväzu v priebehu komunizmu a tesne po ňom, je úplne jasné. Ale rozumní z nás vedeli, že vinníkom nie je Rusko ako národ, ale komunizmus ako ideológia a ako spoločenský systém. Ak toto niekto do roku 2021 nedocenil, tak to je intelektuálny defekt,” tvrdí Klaus.
Podľa neho ale stále existujú ľudia, ktorí sa dokonca pýšia svojím antikomunizmom a môžu povedať niečo ako: “Ja tak nenávidím komunizmus, že nečítam ani Dostojevského.” Takto uvažovať sa podľa Klausa nesmie a nemôže, lebo podobné presvedčenia nás neprivedú k normálnemu svetu. V poslednej dobe tak podľa neho dochádza k veľmi negatívnemu vývoju.
“Príčin je tisíc jedna, ale naša politika, beznádej tej našej politiky, je súčasťou tých príčin v každom prípade,“ povedal Klaus.
“Neblahý vplyv tu stále ešte nepochopiteľne zohráva dedičstvo Václava Havla. Jeho odpor k politike, k politickým stranám, k akémusi pre mňa prirodzenému plebejstvu a jeho adorácia a apoteóza elitárstva. Jednoduho niečo strašne neblahé, čoho sa my nemôžeme zbaviť ani po tridsiatich rokoch,” pokračoval.
.
Aj samotná doba sa podľa Klausa strašne zmenila. “Zdrsnela. Zhrubla. Doba od šesťdesiatych rokov je absolútnym útokom na akúkoľvek hierarchičnosť spoločnosti. Všetko je dovolené, všetko sa môže, chýba akýkoľvek rešpekt k čomukoľvek. To je objektívny fenomén, ktorý nastal. Na celom svete nechcem povedať, ale na celom Západe,” zdôraznil.
V neposlednom rade Klaus podotkol, že strata tejto duchovnej stránky veci je teraz charakteristickým rysom spoločnosti Západu.
“To tu prebiehalo už desaťročia, ak nie stáročia, a kulminovalo v šesťdesiatych rokoch, kedy došlo k základnému ataku. Úcta k niečomu a k niekomu, to vyprchalo. O to sa všetci revolucionári šesťdesiatych rokov postarali,“ myslí si Klaus.