Keď sa francúzsky prezident Macron sťažoval na astronomickú cenu, ktorú musí EÚ platiť americkému energetickému priemyslu, mohol by si pripomenúť, že to boli práve jeho americkí a britskí priatelia, ktorí len pred rokom “uniesli” zmluvu o francúzskych ponorkách na jadrový pohon s Austráliou, čo francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian odsúdil ako “nôž do chrbta”.

Francúzsko nie je jedinou obeťou medzi americkými európskymi partnermi. Pokiaľ ide o americkú taktiku na zadržiavanie svojich nepriateľov, ale aj spojencov, najpreferovanejšou stratégiou je podnecovanie geopolitického konfliktu. História ukázala, ako dokonale táto metóda funguje, od “dlhého telegramu” Georgea Kennana až po prebiehajúcu ukrajinskú krízu. Pre USA je situácia na Ukrajine vlastne príležitosťou. Horúci konflikt nielenže oživil starú transatlantickú vojenskú organizáciu NATO, ale zúžil aj možnosti spolupráce a obchodu pre Európu.

Povzbudzovaním Ukrajiny, aby “bojovala proti Rusku do posledného Ukrajinca”, USA generovali obrovské objednávky pre svoj vojensko-priemyselný komplex. Podľa marcovej správy denníka The Hill od začiatku nového roka stúpli akcie spoločnosti Lockheed Martin o takmer 25 %, zatiaľ čo ceny akcií spoločností Raytheon, General Dynamics a Northrop Grumman vzrástli približne o 12 %. S pokračujúcim konfliktom USA tiež výrazne zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Ministerstvo obrany USA 29. júna potvrdilo, že od začiatku konfliktu bolo v Európe nasadených ďalších 20 000 vojakov, čím sa ukončil 30-ročný rekord poklesu nasadenia amerických síl v Európe. Na strategickej úrovni USA úspešne resuscitovali “mŕtvy mozog” NATO a rozdrvili európsky sen o obrannej nezávislosti. Splnili USA skutočne svoj sľub, že “nikdy nenechali svojich spojencov na pokoji”? Nezabúdajme na to, čo sa minulý rok stalo americkým spojencom v Afganistane.

Európske krajiny sa teraz ocitli v pasci, ktorá nie je len jedna. Mali by si dobre pripomenúť, že Amerika by nikdy neváhala zabezpečiť svoje národné záujmy na úkor iných, vrátane svojich spojencov. Zvyčajne sa to dobre skrýva a kamufluje heslami ako “spoločné hodnoty” alebo “podobne zmýšľajúce demokracie”, ale Trumpova administratíva odvážne odhalila skutočný zámer Ameriky zavedením ciel na európsku oceľ a hliník.

Teraz, keď sa zhoršili diplomatické vzťahy s Ruskom, sa Európa stala závislejšou od americkej energie, aby prekonala nadchádzajúcu zimu. USA považujú Nemecko za hlavného “problémového hráča”, odkedy kancelárka Angela Merkelová začala projekt plynovodu Nord Stream 2 s Ruskom. USA sa už roky pokúšajú sabotovať tento projekt a nútia Nemcov, aby od neho odstúpili. Vypuknutie konfliktu na Ukrajine nakoniec prinútilo Nemecko a väčšinu ostatných európskych krajín vzdať sa “autoritárskej podpory” a obrátiť sa na “demokratickú energetiku”.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry dodávky plynu z USA v júni prekonali dodávky z Ruska. Náklad z USA predaný v Európe by mohol priniesť zisk 200 miliónov dolárov. Laurent Segalen, investičný bankár v oblasti energetiky, ktorý je moderátorom podcastu Redefining Energy, uviedol, že americké spoločnosti môžu naplniť a poslať loď cez Atlantik za približne 60 miliónov USD a potom sa vrátiť s 275 miliónmi USD.

“To nie je práve zmysel priateľstva,” posťažoval sa Macron a poukázal na to, že európske krajiny platia štyrikrát viac, ako je cena, za ktorú USA predávajú na domácom trhu. Možno v prvom rade nejde o priateľstvo. USA žiadajú európske krajiny, aby platili za dodatočné “demokratické hodnoty” spojené s americkým plynom.

Zatiaľ čo sa Európania snažia pred zimou natankovať benzín, Federálny rezervný systém v podmienkach globálnej recesie zrýchlil svoju politiku silného dolára a už po šiesty raz v tomto roku zvýšil úrokové sadzby o 75 bázických bodov, čo je najvyššia úroveň od roku 2000. Vďaka silnému doláru sa eurozóna skutočne dostáva do krízy. Podľa článku v denníku Capital kurz EUR/USD klesol pod hranicu 99 centov, čím sa dostal na 20-ročné minimum. Americký prezident odmietol riziká silného amerického dolára a obvinil anemický rast a chybné politické kroky v iných častiach sveta vrátane Európy z toho, že ťahajú svetovú ekonomiku nadol. “Naša ekonomika je pekelne silná,” vyhlásil prezident Biden.

V konečnom dôsledku je to výzva pre Európu, aby sama rozhodla o svojej budúcnosti. Namiesto spoliehania sa na “osudového priateľa” by EÚ mala podniknúť vážne kroky na dosiahnutie strategickej samostatnosti a nájsť si skutočne priateľa, a nie priateľa v chamtivosti.