Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár pritom jasne poukázal na nejednoznačnosť postoja kresťanskej strany KDH, ktorej líder Alojz Hlina takúto podmienku zatiaľ nevyslovil, no nedávno hovoril o možnej spolupráci s ultraliberálnymi stranami ako napríklad Progresívne Slovensko a koketuje s možnosťou prikloniť sa k registrovaným partnerstvám ak by liberáli ustúpili napríklad v otázke potratov (spomenul možnosť ohraničenia potratov do 6. týždňa) . Kresťanská morálka však deklaruje princíp, že nikdy nemožno urobiť zlo, aby sme dosiahli nejaké dobro…
“Hnutiu Sme rodina je jedno, ako sa KDH rozhodne, či bude vo vláde, ktorá podpori registrované partnerstva a adopciu deti homosexuálmi alebo nie, ale my máme v tejto otázke jasno,” napísal v utorok Kollár na Facebooku. Dodal, že jeho strana “nikdy nebude v takej koalícii či vláde, ktorá bude chcieť prijať registrované partnerstvá”.
“Áno, týmto vyhlásením si určite budeme znášať politické náklady, ale naši voliči aspoň v tejto otázke budú v tom mať od začiatku jasno,” podotkol Boris Kollár.
Alojz Hlina pred mesiacom potvrdil, že po parlamentných voľbách chce vytvoriť koalíciu aj s ultraliberálnou stranou Progresívne Slovensko. V diskusii pre TV Pravda, kde sa stretol s lídrom strany Spolu Miroslavom Beblavým ozrejmil, ako si predstavuje spoluprácu (viac v článku).
“Politika je o tom, že keď vyhráte voľby, ako ich vyhral SMER s tými 43 %, tak môžete robiť čo chcete a vidíte, ako to dopadlo. Ak by sme my KDH vyhrali tak ako SMER, tak kto by sa nám čudoval, že by sme mali tie naše programové veci riešiť. Keď ich tak nevyhráme, tak budeme musieť hľadať kompromis.”
Už len samotný fakt, že Hlina nemá problém ísť do vlády s ultraliberálmi, je však pre voličov KDH zdvihnutý ukazovák, že s ich stranou pod vedením Hlinu nie je niečo s kostolným poriadkom. Kto totiž vo voľbách hodí hlas strane KDH, de facto podporuje aj vládu s Progresívnym Slovenskom. Kresťania a konzervatívci by si teda mali hľadať stranu, ktorá bude skutočnou hrádzou proti liberalizmu a nebude s nimi paktovať.