Kde v Európe sú ľudia finančne najgramotnejší?

Bratislava 19. decembra 2023 (HSP/Foto:Piaxabay)

Nová správa naznačuje, že mnohým dospelým chýbajú zručnosti potrebné na pochopenie a zvládnutie náročných finančných situácií. Informuje Euronews

Podľa novej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) má len 34 % dospelých minimálnu úroveň finančnej gramotnosti.

To znamená, že väčšina jednotlivcov, aspoň v 39 skúmaných krajinách, nedokáže efektívne hospodáriť so svojimi peniazmi, čo je zručnosť nevyhnutná pre blahobyt jednotlivca a spoločnosti.

OECD vo svojej správe tiež zdôrazňuje zraniteľnosť tých, ktorí nemajú základné finančné znalosti, najmä v čase, keď prudký nárast cien mimoriadne zaťažuje peňaženky.

“Vysoká inflácia a rastúce úrokové sadzby poukázali na to, že je dôležité, aby ľudia mali finančné vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia zvládnuť ťažkú finančnú situáciu,” uviedla Chiara Monticone, hlavná politická analytička OECD.

Pre Euronews Business povedala: “Výsledky nášho prieskumu ukazujú, že hoci väčšina dospelých rozumie základným finančným pojmom, celkové finančné znalosti a zručnosti by sa mohli výrazne zlepšiť, a to aj pri práci s digitálnymi finančnými službami.”

Kto je na čele rebríčka v Európe?

OECD pridelila každej z 39 skúmaných krajín skóre finančnej gramotnosti. Keď sa pozrieme na priemerné skóre v rámci celej populácie, iba Írsko a Nemecko dosiahli minimálnu hranicu finančnej gramotnosti 70 zo 100 bodov.

Posledné menované sa umiestnilo na najvyššej priečke aj v širšej štúdii OECD.

Okrem medzinárodných rozdielov sa v správe uvádzajú aj rozdiely medzi rôznymi skupinami obyvateľstva na vnútroštátnej úrovni.

Jednotlivci s vyššou úrovňou formálneho vzdelania majú tendenciu lepšie hospodáriť so svojimi peniazmi, rovnako ako osoby s vyššími príjmami a zamestnaní. Medzi ďalšie faktory, ktoré k tomu prispievajú, patrí pohlavie a vek.

V krajinách, ktoré skúmala OECD, majú ľudia vo veku 30 až 59 rokov vo všeobecnosti vyššiu úroveň finančnej gramotnosti ako ľudia vo veku 18 až 29 rokov.

Muži tiež dosahujú v priemere mierne vyššie skóre ako ženy.

Znalosť základných pojmov

Pokiaľ ide o kľúčové finančné zásady, OECD uvádza, že 84 % dospelých rozumie definícii inflácie, ale len 63 % dokáže aplikovať myšlienku “časovej hodnoty peňazí” na svoje vlastné úspory.

Aby sme tento pojem vysvetlili, časová hodnota peňazí je pojem, podľa ktorého má určitá suma peňazí v súčasnosti väčšiu hodnotu ako v budúcnosti.

Ak by vám napríklad ponúkli 1 000 EUR a mali by ste možnosť vziať si ich teraz alebo neskôr, rozumné by bolo vziať si peniaze teraz.

Prečo? Jedným dôvodom je inflácia a druhým je potenciál zárobku.

Tým, že ste si vzali peniaze vopred, namiesto toho, aby ste čakali 10 rokov, ste si dali príležitosť investovať a zarobiť viac peňazí, čo znamená, že môžete zvýšiť pôvodnú jednorazovú sumu.

Ďalším pojmom, ktorý respondentov OECD zaskočil, bolo zložené úročenie, ktorému rozumie len 42 % dospelých.

Zjednodušene povedané, tento pojem sa vzťahuje na získavanie “úrokov z úrokov”.

Reinvestovaním peňazí, ktoré zarobíte na svojich investíciách, môžete prostredníctvom platieb úrokov nahromadiť ešte väčšiu sumu.

Odolnosť voči podvodom a digitálne zručnosti

Pokiaľ ide o finančnú zraniteľnosť, 15 % opýtaných uviedlo, že sa stali obeťou aspoň jedného typu peňažného podvodu alebo podvodu.

OECD zistila negatívnu koreláciu medzi finančnými znalosťami a rizikom, keďže približne dvaja z troch ľudí, ktorí sa stali obeťou podvodu, nedosahujú cieľové skóre finančnej gramotnosti.

Pozornosť voči podvodom súvisí aj s digitálnymi kompetenciami, keďže mnohí zločinci v súčasnosti využívajú online kanály na to, aby sa zamerali na jednotlivcov.

Z hľadiska hodnotenia digitálnej finančnej gramotnosti OECD to neveští nič dobré.

V priemere len 29 % dospelých účastníkov prieskumu dosiahlo cieľovú úroveň digitálnych zručností, hoci tieto výsledky sa zvyšujú v závislosti od úrovne vzdelania a príjmu.

Vzhľadom na tlak, ktorý je v súčasnom kontexte vyvíjaný na rozpočty domácností, sa OECD zasadzuje za väčšie finančné vzdelávanie s cieľom zlepšiť odolnosť.

Skupina uvádza, že v priemere len 59 % skúmaných dospelých by bolo v súčasnosti schopných zaplatiť veľký výdavok, ktorý sa rovná jednému mesačnému príjmu, bez toho, aby požiadali o externú pomoc.

To by mohlo znamenať, že si vezmú pôžičku od banky, rodiny alebo priateľov.

V záujme riešenia tohto problému skupina tvrdí, že vzdelávanie sa musí zamerať na nové, digitálne spôsoby hospodárenia s peniazmi a musí byť dostupné aj pre osoby s najnižšou úrovňou zručností.