Kauza s ukrajinským obilím nesmierne nahnevala ľudí. Z Bruselu však počúvame, že na zákaz dovozu nemáme právo

Bratislava 18. apríla 2023 (HSP/Foto: Pixabay)

Tomáš Taraba komentuje dočasný zákaz dovozu obilia z Ukrajiny. Oplatí sa pozrieť si komentáre k tomu, čo napísal. Ľudia sú nesmierne nahnevaní. Právom

“Dočasný zákaz je riešenie, ale už z názvu je jasné, že je to len dočasné riešenie,” píše Taraba. “Na kontaminované produkty musí byť trvalý zákaz a to z každej krajiny. Je neprípustné, že naši poľnohospodári sú šikanovaní orgánmi, aby dodržiavali prísne normy kvality, majú na krku samé inšpekcie a potom tu chodia nekontrolovateľne vagóny kontaminovaných produktov z iného štátu a máme sa prizerať. Vláda sa však opäť zľakla včerajšieho stanoviska Európskej komisie, ktorá vyhlásila, že je neprípustné zakazovať dovážať Ukrajincom obilie. Suverénna vláda, suverénneho štátu by mala po takejto výzve adresovať do Bruselu hneď odpoveď, že je neprípustné, že keď o zdravie občanov sa v Európe nestará Európska komisia, tak práve preto to budeme robiť my.”

Ak Európska komisia skritizuje zákaz, ktorý vznikol na základe ohrozenia zdravia a životov občanov Slovenska, treba sa jej opýtať, čie záujmy chráni. Ak chráni záujmy Európanov, potom je zrejmé, že Slovákov považuje za Európanov druhej kategórie. A ak chráni záujmy niekoho mimo EÚ, treba ľudí v komisii vymeniť. Pri takomto prístupe sa nemožno čudovať, že podpora EÚ u nás klesá. Čo si vlastne tí ľudia myslia? Že máme pokorne pristúpiť na likvidáciu nášho poľnohospodárstva a pritom sa nechať aj pomaly otravovať pesticídmi a inými chemikáliami? A nezbláznili sa?

Na riešenie problému mala Európska komisia zhruba rok. Namiesto neho počúvame rozprávky o tom, že obilie má ísť do Afriky a Ázie na zamedzenie hladomoru. Možno pôjdu do Afriky tie španielske svine, ktoré vykŕmili ukrajinským obilím… “To čo je za komisiu, keď jej nezáleží na zdraví ľudí. Postaviť ju na zodpovednosť pre všeobecné ohrozenie!” píše sa v jednom z komentárov.

“Dočasne? Vláda musí poslúchať, v tej pšenici má niekto obrovské množstvo peňazí, biznis bude pokračovať!” Hnev ľudí je obrovský. Tu už nejde len o to, že našich ľudí niekto privádza na mizinu a kryje to pomocou Ukrajine. Tu už ide o to, že je v ohrození zdravie a životy našich detí! A niekto nám tvrdí, že sa s tým máme zmieriť! “Čo tak podať žalobu na EK za trestný čin všeobecného ohrozenia?” navrhuje jeden z diskutujúcich.

Viacerí dávajú do kontrastu obdobie Covidu so súčasnou situáciou: “Počas covidu im veľmi záležalo na zdraví občanov, teraz im už tak nezáleží?” Tento kontrast naznačuje, že minimálne v jednom prípade sme podľahli klamstvu… Časté sú odporúčania kŕmiť a tráviť výrobkami z kontaminovanej pšenice aj ľudí z EP a EK: “Pošlime to do Bruselu nech si to žerú. No keď pri takom debilizme sa už poniektorí nepreberú potom neostáva nič iné len ich tiež kŕmiť tou pšenicou.”

Jeden z komentárov situáciu nasvetľuje bližšie: “Našli to vo vzorke obilia na sklade a nie v produkte v predaji. Kontrolóri namerali rezíduá chemikálie chlorpyrifos v množstve 0,026 miligramu na kilogram, zatiaľ čo aktuálne povolené množstvo z noriem predstavuje iba 0,010 miligramu na kilogram, no ešte pred pár rokmi povolené množstvo tejto látky bolo až 0,050 miligramu na kilogram. Insekticíd chlorpyrifos zakázala EU používať v roku 2020 a dovtedy to bola najpoužívanejšia chemická látka na ochranu obilnín a ovocných sadov u nás. EU ho aj proti výraznému odporu poľnohospodárov zakázala, keďže podľa nových vedeckých štúdií môže táto látka ohroziť vývoj mozgu u detí. Môžem vás uistiť, že ste také produkty z takého obilia konzumovali celý svoj život a práve vďaka EÚ už od roku 2020 také produkty jesť nemusíte.”

Pri poslednom komentári sa musíme pristaviť. Kto má aspoň vzdialenú predstavu, ako sa chemikálie dostávajú na zoznamy zakázaných látok, musí sa chytať za hlavu. Zoznamy roky zaostávajú za výskumom, a pri nových látkach sa ignoruje nebezpečenstvo, ktoré z nich hrozí v dlhodobom výhľade, kým sa neobjaví niekoľko štúdií, ktoré ho potvrdia. Vtedy sa už zvyčajne látka používa roky, niekedy desaťročia. Skutočnosť, že do roku 2020 bola povolená, nijako neznižuje jej nebezpečnosť.

Chlorpyrifos sa svojou štruktúrou podobá bojovým otravným látkam, aké boli napríklad použité v Sýrii. Jeho účinnosť je však oveľa nižšia, preto bol dlho povolený ako prostriedok na hubenie škodcov. Štúdie naznačujú, že nemožno vylúčiť jeho genotoxický potenciál, vývojovú neurotixicitu pri expozícii počas vývoja vývoja s nepriaznivými dopadmi na vývoj nervovej sústavy detí.