Pred dvoma týždňami sa v Londýne zišli tisíce zástupcov podnikov a vlád z celého sveta, aby “podporili obnovu Ukrajiny”. Bolo však stretnutie všetkých týchto západných podnikových elít na konferencii o obnove Ukrajiny úplne altruistické? Vojna predsa vytvára obrovské ziskové príležitosti.

Minulý rok ukrajinská vláda v podstate zverila celý proces povojnovej “obnovy” spoločnosti BlackRock, najväčšej svetovej firme na správu aktív. Podpísali dohodu o “poskytovaní poradenskej podpory pri navrhovaní investičného rámca s cieľom vytvoriť príležitosti pre verejných aj súkromných investorov, aby sa mohli podieľať na budúcej rekonštrukcii a obnove ukrajinského hospodárstva”. Vo februári sa do spolupráce zapojila aj banka J.P. Morgan.

Tieto dve banky budú riadiť Ukrajinský rozvojový fond, ktorého cieľom je získať súkromné investície do projektov v potenciálnej hodnote stoviek miliárd dolárov v rôznych odvetviach vrátane technológií, prírodných zdrojov, poľnohospodárstva a zdravotníctva. BlackRock a J. P. Morgan poskytujú svoje služby, ale ako poznamenal denník Financial Times, “táto práca im poskytne včasný pohľad na možné investície v krajine”. Príležitosti sú významné, najmä v poľnohospodárskom sektore: Ukrajina je domovom štvrtiny svetových zásob černozemí, mimoriadne úrodnej pôdy, a pred vojnou bola najväčším svetovým producentom slnečnicového šrotu, oleja a semien a jedným z najväčších vývozcov kukurice a pšenice.

Z určitých hľadísk je vojna jednoznačne dobrá pre obchod: čím väčšia je totiž deštrukcia, tým väčšie sú možnosti na obnovu. Larry Fink, generálny riaditeľ spoločnosti BlackRock, tento rok v Davose vyjadril nádej, že táto iniciatíva zmení krajinu na “maják kapitalizmu”. David Solomon, generálny riaditeľ Goldman Sachs, sa tiež radostne vyjadril o povojnovej budúcnosti Ukrajiny. “Niet pochýb,” povedal, “že pri obnove budú existovať dobré ekonomické stimuly pre skutočnú návratnosť a skutočné investície.”

Keďže v tragédii vidí príležitosť, 500 svetových podnikov zo 42 krajín už podpísalo dohodu o podnikaní na Ukrajine, aby pomohli využiť jej obrovský potenciál, alebo si zabezpečili svoj podiel na ukrajinskom koláči. “Väčšina z nich zatiaľ stojí bokom vzhľadom na bezpečnostnú hrozbu,” uviedol FT. “Sú však už spoločnosti, ktoré sa chystajú vstúpiť – najmä v odvetviach stavebníctva a výroby materiálov, spracovania poľnohospodárskych produktov a logistiky.”

V priebehu rokov sa v sérii podobných udalostí západné vlády a vedúci predstavitelia spoločností netajili svojím nadšením využiť postmajdanovský režim – a teraz aj vojnu – na radikálnu zmenu politickej ekonomiky Ukrajiny. Program: otvoriť krajinu a urobiť ju bezpečnou pre západný kapitál tým, že ju premenia na špeciálnu hospodársku zónu. Táto neoliberálna šoková terapia by podľa nich mala zahŕňať “posilnenie trhovej ekonomiky”, “decentralizáciu, privatizáciu, reformu štátnych podnikov, pozemkovú reformu, reformu štátnej správy” a “euroatlantickú integráciu”, ako aj rozsiahlu “dereguláciu” a osekanie “zastaranej pracovnej legislatívy vedúcej ku komplikovanému procesu prijímania a prepúšťania zamestnancov, regulácii nadčasov atď. Stručne povedané, Washingtonský konsenzus na steroidoch.

Tento program prebieha pravdepodobne od polovice 90. rokov, keď Západ využil pôžičky MMF a podmienky, aby Ukrajine, rovnako ako Rusku, vnútil sériu radikálnych reforiem zameraných na voľný trh, ktoré ochromili hospodárstvo. Ako poukázal indický ekonóm Prabhat Patnaik, MMF zohral kľúčovú úlohu pri urýchlení krízy v roku 2014: Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč odmietol prijať požiadavky MMF, aby znížil mzdy, obmedzil sociálne výdavky a ukončil dotácie na plyn s cieľom integrovať sa do EÚ, a namiesto toho sa obrátil na Rusko, aby mu poskytlo alternatívnu hospodársku dohodu. To bolo pozadím protestov Euromajdanu podporovaných Západom a nakoniec zmeny režimu v roku 2014.

Po roku 2014 sa ekonomická agenda Západu opäť zintenzívnila. Západné nadnárodné spoločnosti mali už dlho zálusk na obrovské poľnohospodárske bohatstvo Ukrajiny, ale moratórium na predaj pôdy cudzincom z roku 2001 vždy predstavovalo prekážku neobmedzenej privatizácie. Keď sa vlády po Majdane opäť obrátili na MMF so žiadosťou o financovanie, pomoc bola podmienená sériou pozemkových reforiem, ktoré by konečne umožnili zahraničným spoločnostiam získať rozsiahle plochy poľnohospodárskej pôdy v krajine. V televíznom seriáli Služobník ľudu z roku 2015, v ktorom Zelenskyj stvárnil fiktívneho prezidenta Goloborodka, sú podmienky požadované MMF pre novú pôžičku odmietnuté a západná delegácia je vyhostená. V skutočnosti však veci prebiehali trochu inak. V roku 2020 Zelenskyj ustúpil požiadavkám MMF a moratórium napokon zrušil.

“Z takejto reformy budú mať prospech predovšetkým agropodnikatelia a oligarchovia,” uviedla Olena Borodina z Ukrajinskej siete pre rozvoj vidieka. “To len ešte viac marginalizuje drobných poľnohospodárov a hrozí, že budú odrezaní od svojho najcennejšieho zdroja.” Svetová banka však sotva dokázala potlačiť svoje nadšenie a rozplývala sa: “Je to bez preháňania historická udalosť.” Hoci nový zákon má vstúpiť do platnosti až na budúci rok, americké a západoeurópske agropodniky už skúpili milióny hektárov ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy – väčšinu z nich údajne kontroluje 10 súkromných spoločností.

V čase, keď na Ukrajine zúrila vojna, výzvy Západu na “štrukturálne reformy” len zosilneli. V polovici roku 2022 vydalo Centrum pre výskum hospodárskej politiky (CEPR), vplyvný americký think tank, správu Makroekonomické politiky pre vojnovú Ukrajinu, v ktorej sa uvádza, že cieľom Ukrajiny by malo byť “uskutočnenie rozsiahlej radikálnej deregulácie hospodárskej činnosti”. Ešte znepokojujúcejšie je, že podľa ekonomického observatória Oaklandského inštitútu západnú finančnú pomoc “finančné inštitúcie využívajú ako páku na to, aby povojnovú obnovu posunuli k ďalšej privatizácii a liberalizačným reformám”. Európska únia napríklad dala jasne najavo, že rozhodnutie bloku pozastaviť platenie úrokov z ukrajinských pôžičiek sa aktivuje len vtedy, ak sa “splnia politické predpoklady”, napríklad pokiaľ ide o reformy v oblasti zamestnanosti a privatizáciu štátneho majetku.

Nebolo preto prekvapením, keď ukrajinská vláda minulý rok prijala vojnovú legislatívu, ktorá výrazne obmedzila možnosti odborov zastupovať svojich členov. Zamestnávateľom dala právo jednostranne pozastaviť platnosť kolektívnych zmlúv a v podstate vyňala veľkú väčšinu zamestnancov z pôsobnosti ukrajinského pracovného práva, čo je dramatický krok späť pre zamestnancov, ale výhoda pre globálny kapitál. Západné vlády s reformami mlčky súhlasili a v skutočnosti uniknuté dokumenty z roku 2021 naznačujú, že Spojené kráľovstvo prostredníctvom svojej zložky pre rozvojovú pomoc UK Aid a svojho veľvyslanectva v Kyjeve financovalo konzultantov, ktorí pomáhali ukrajinskej vláde predávať reformy pracovného trhu ľuďom.

Keďže ukrajinská vláda zjednodušila a urýchlila privatizáciu štátnych podnikov, zdá sa, že Zelenskyj sa vydal podobnou cestou, aby vyjadril “otvorenosť” krajiny západnému kapitálu. Vlani v septembri prakticky otvoril newyorskú burzu, keď symbolicky zazvonil na zvon prostredníctvom videoprenosu. Využil túto príležitosť na predstavenie novej investičnej iniciatívy svojej vlády “Advantage Ukraine” (ktorá sa po marketingovej stránke spolieha na ďalšiu britskú firmu WPP). Zelenskyj povedal, že jeho krajina je “otvorená pre biznis” – teda pre zahraničné korporácie, aby prišli a využívali jej zdroje a lacnú pracovnú silu. “Zaviazal som svoju administratívu, aby vytvorila priaznivé prostredie pre investície, ktoré by z Ukrajiny urobilo najväčšiu príležitosť na rast v Európe od konca druhej svetovej vojny,” napísal v denníku Wall Street Journal. Predvídateľne, prezident skupiny NYSE Lynn Martin z celého srdca privítal rozhodnutie Ukrajiny ponúknuť “neobmedzený prístup ku kapitálu”.

V januári tohto roku Zelenskyj v príhovore k účastníkom stretnutia Národného združenia štátnych komôr označil americký obchod za “lokomotívu, ktorá bude opäť tlačiť vpred globálny hospodársky rast”. Nikto by Zelenskému nevyčítal, že si v tomto prípade vybral menšie zlo: Západné banky pred ruskými tankami. Chmúrnym faktom však zostáva, že aj keď sa jeho národu podarí zrušiť ruskú inváziu, Ukrajinu nečaká nevyhnutne budúcnosť suverenity a sebaurčenia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou budúcnosť západnej ekonomickej kurately.