Bratislava 20. novembra 2023 (HSP/ Foto:HSP)
Ladislav Kamenický a Ľuboš Blaha pre Hlavné správy odpovedajú na otázky o ilustráciách v knihe
Aké to je, keď minister financií maľuje Che Guevaru?
Kamenický: Aké to je? Che Guevara bol určite človek čo zaujal veľa ľudí na svete. Che Guevara zomrel za svoje idey, aj keď aj on má kontroverznejšie obdobia svojho života. To vám Ľuboš asi skôr objasní, nakoľko napísal o ňom knihu. Ja som dostal v podstate prosbu od Ľuboša. Bola to pre mňa veľká výzva, pretože som ešte nikdy neilustroval knihu a preto som sa rozhodol, že do toho idem. Dal som do tej knihy úvodný obraz, a všetky obrazy vznikli na základe dohody s Ľubošom, na základe obsahových súvislostí, a keďže Ľuboš nenašiel vhodný font na názov, tak vlastne aj samotný názov knihy je obraz, ktorý si uchovám vo svojej zbierke a ktorý si budem držať na pamiatku, že som túto knihu ilustroval.
To “Che” v názve knihy, to je kópia jeho originálneho podpisu?
Je to robené na základe jeho podpisu, originálneho podpisu Che Guevaru. On sa podpisoval Che – skrátene, ja som musel pridať len jeden oblúčik, ktorý on veľmi nepoužíval, aby to bolo čitateľné, a urobil som to proste tak, aby každý, kto sa na to pozrie vedel, že je to o Che Guevarovi a nie nejaký nečitateľný podpis. Takže trošku som ho musel prispôsobiť.
Táto téma je veľmi kontroverzná, sú toho plné médiá. Táto téma je svojim spôsobom aj nepríjemná, hlavne vzhľadom na to, že Che Guevaru mnohí ľudia stavajú do tej polohy, že to bol masový vrah a okrem toho tu máme zákon o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického režimu. A on bol práve komunista, čiže tým pádom je to na hrane trestnoprávnej. Čo nám k tomu môžete povedať?
Kamenický: Myslím si, že Luboš má o tomto jednoznačné odpovede ale ja sa priznám, o Che Guevarovi niečo viem, ale ešte som si tú knihu nestihol prečítať. Momentálne sa zaoberám inými vecami, hlavne rozpočtom na budúci rok. Vyzerá to teda v katastrofálnom stave. To čo nám tu nechali predchádzajúce vlády.
Treba otvorene povedať, všetky revolúcie prinášali aj obete. História sa väčšinou píše z pohľadu víťazov. A väčšinou je to potom napísané tak, že tí, čo vyhrajú sú hrdinovia a porazení sú nepriatelia, čiže túto odpoveď prenechám historikom, ktorí o tom vedia viac. Myslím, že práve Ľuboš sa snaží v tej knihe niektoré veci vysvetľovať.
Blaha: Ja môžem len doplniť, že nepoznám Laca Kamenického ako Che Guevaristu. Laco je presvedčený sociálny demokrat. Politikov, umelcov a ľudí na svete zaujíma Che Guevara ako symbol niečoho. On bol pre ľudí symbolom slobody, a pre nás asi je symbolom slobody a ja to aj vysvetľujem v tej knižke. Ak aj sám Nelson Mandela o ňom povie, že Che Guevara je symbolom slobody, tak to má nejakú váhu. Ak o ňom Jean-Paul Sartre povie, že to bola najkomplexnejšia ľudská bytosť danej éry, tak to má svoju váhu. A to boli nejaký extrémisti? Asi nie, že. Treba chápať, že, áno, aj bojovníci za slobodu niekedy museli zabíjať, koniec koncov aj naši bojovníci za slobodu, partizáni v Slovenskom národnom povstaní zabíjali fašistov. To patrí k týmto revolúciám a povstaniam, a to teraz neznamená, že obhajujeme zabíjanie, obhajujeme ideál, že práve mladý človek akým bol Che Guevara dokázal zomrieť za svoje ideály, za ideál národného oslobodenia a sociálnej spravodlivosti.
Kamenický: Kniha je len pohľad na Che Guevaru, akýkoľvek autor bibliografie sa môže zaoberať hociakými témami.
Blaha: Na Che Guevaru z oblasti historikov sú rôzne pohľady, tak ako na rôzne iné postavy histórie… Napríklad, vezmime si Winstona Churchila, za koľko smrti mohol on? Bengalský hladomor, Kobercové bombardovanie Drážďan, pri všetkej úcte tam zahynuli desiatky tisíc civilistov a strašnou smrťou. A teraz sa budeme tváriť, že to bolo zlé? Tak bolo to súčasťou druhej svetovej vojny. Keďže sme tým porazili fašizmus, tak sme ako keby “odpustili” tie hriechy tým našim osloboditeľom. Prečo sa tak nepozeráme na boj proti Batistovej diktatúre, ktorú pomáhal zničiť Che Guevara. Naozaj treba veľmi triezvo pozerať na tieto veci a práve my ako ľavičiari máme právo na iný pohľad.
Tá spolupráca vznikla ešte pred voľbami, keď sme chodili po predvolebnej kampani.
Som veľmi rád že Laco vtedy sedel vedľa mňa, že sme sa o týchto veciach mohli rozprávať a som ho ukecal, aby namaľoval tieto obrazy. A on je výborný maliar. A asi najkrajšie na tom je, že asi nenájdete na svete krajinu, v ktorej, vtedy sme ešte neboli funkcionári, ale dneska minister financií, podpredseda parlamentu a predsa kultúrneho výboru, ktorý nám tú knihu vydal – Roman Michelko, sa stretli, aby vydali knižku o Che Guevarovi. Je to pekný príbeh, ktorý nie je iba o politike ale aj o človečine.
Prečo vás táto téma oslovila?
Kamenický: Navštívil som Kubu. Kuba sa mi veľmi páči ako krajina. Nádherná príroda, nádherné more a nádherní ľudia, ktorí žijú relatívne v chudobe ale stále sa dá o nich povedať, že sú to šťastní ľudia. Majú nádhernú kultúru, čo sa týka hudby samozrejme, vynikajúci rum, cigary.
Dá sa povedať, že je to relatívne chudobná krajina aj vďaka tomu, že je tam embargo, ktorým sa ju snažia ekonomicky zničiť, lebo je to iná ideológia, ako sa páči niektorým, ktorí by to chceli vidieť úplne inak. Kuba má obrovský potenciál čo sa týka turizmu, a práve ten by Kube najviac pomohol. A samozrejme Fidel Castro, Che Guevara to sú symboly revolúcie, tie tam vidieť naozaj na každom kroku. Je to neoddeliteľná súčasť histórie Kuby.
Ľubošova kniha, to je určitý pohľad na Che Guevaru a určite každý, kto píše vedecké knihy tak sa môže zaoberať akýmkoľvek predstaviteľom a nemusí to byť iba predstaviteľ, ktorého história uznáva ako víťaza.
Treba, aby sa ľudia dozvedali o takýchto osobnostiach na základe zistených informácii, a Ľuboš je veľmi dôsledný čo sa týka získavania faktov a informácii.
Vidím podobnosť vo farebnosti medzi kubánskymi a vašim obrazmi. Inšpirovali ste sa vo svojej tvorbe kubánskymi autormi?
Kamenický: Mám vo svojej súkromnej zbierke aj diela kubánskych autorov, na jednej strane, ale je to trošku iný štýl ako to čo ja maľujem, aj keď vidím tam aj tie kubánske motívy. Vidím tam tie základné alebo sekundárne farby, ktoré používam na druhej strane som inšpirovaný celosvetovým výtvarným umením, lebo ak niekam prídem, vždy navštívim nejakú galériu, a nie je to samozrejme iba kubánske umenie, je to aj západné umenie a je veľa velikánov výtvarného umenia, ktorými sa inšpirujem. Každý autor je niekým ovplyvnený ale dôležitý je ten jedinečný rukopis autora, aby to bola jeho tvorba, jeho dielo, ktoré je nezameniteľné. Môj cieľ je, aby som sa neopičil po niekom ale aby som bol autentický.
Ako sa predáva kniha? Na Bibliotéke bol o ňu celkom veľký záujem.
Blaha: Celý tento poprask okolo výzdoby mojej kancelárie, čo som nepochopil prečo sa dva týždne riešila moja kancelária, nakoniec prospel a vďaka kadehákom, čo je taká drobná irónia, potom bol taký nátresk, taký záujem o knihu, že tam bol obrovský rad, toľko záujemcov ako na tejto autogramiáde nemal na výstave žiaden stánok. Rad bol ako za socializmu na banány. Vydavateľ sa musel trikrát obrátiť aby doniesol dostatok kníh. Myslím, že sa priamo tam predalo vyše 300 kusov knihy, čo sú rekordné počty vzhľadom na to, že ide o vedeckú knihu, že sa tak stalo v rámci autogramiády na Bibliotéke.
A ak si to môžem dovoliť porovnať s rovnako kontroverznou knihou Lenin, ktorú som vydal ešte pod pseudonymom Peter Vidovan, takisto z toho spravil obrovskú tému denník N a doteraz som im vďačný lebo vďaka tomu sa predalo asi 2000 kusov za tri mesiace. Takže takýto osud možno čaká aj Che Guevaru, sám som zvedavý ako to dopadne.
Myslím, že aj mladým ľuďom môže byť Che Guevara sympatický. Sa ma pýtali, či je vhodné a dobré, dobrý vzor pre mladých ľudí zvesiť obraz prezidentky a zavesiť miesto nej Che Guevaru. Ale mladí ľudia nemajú byť konformní. Mladí ľudia nemajú byť submisívni. Prečo neurobiť trocha rebélie, prečo neurobiť gesto?
Vieme, že máme veľmi kontroverznú prezidentku, ktorá má veľmi progresivistické presvedčenie a zároveň im vieme gestom ukázať, že tu bol mladý človek, ktorý bojoval za svoje ideály napriek tomu, že za ne stratil svoj život a ja to v tej knižke opisujem.
Che Guevara bol taký puritán a taký sebadisciplinovaný človek, že keď bol ministrom hospodárstva, chvíľu bol aj šéfom národnej banky Kuby, on odmietal zneužívať akýkoľvek štátny fond, akékoľvek peniaze na niečo súkromné. Keď jeho dcéra bola chorá, odmietol ju a svoju manželku odviezť do nemocnice štátnym autom a šli hromadnou dopravou, lebo bol presvedčený, že by tým poškodil Kubu. Ako by niečo také spravil človek, ktorý nie je taký zapálený pre svoje ideály? Bol veľmi veľký askéta. Viedol sparťanský život. Robil to, čomu veril.
Málo komu sa to dnes podarí a málo kto bude ako Che Guevara v svojich robustných presvedčeniach ale zase treba povedať, že každý z nás ma v sebe štipku Che Guevaru, toho idealistu, ktorý by mal byť takou kontrolkou, že už ulietavam, že už som príliš veľký funkcionár, už som veľmi veľký politik, štátnik a neviem čo všetko a vráť sa späť do reality a buď človek. Toto je signál, ktorý tým mladým vieme vyslať a vôbec sa nemusíme hanbiť, že sme ľavičiari a vlastenci.
Kamenický: To čo Ľuboš hovorí je pravda, nesmieme sa začať nejako nabubrávať nejakými funkciami, musíme stále komunikovať s ľuďmi tak, aby nám každý na Slovensku na jednej strane rozumel a pochopil čo sa snažíme ľuďom doručovať, v tejto situácii to vôbec nebude jednoduché, a budú aj ťažké rozhodnutia, ktoré budeme musieť robiť. Dnes ráno som počúval nejaký rozhovor a tam spomínali, že nikto nevyrástol tak veľmi, aby sa nezmestil do truhly. Takže týmto sa treba riadiť.
Sa mi to páčilo. Ľudia, ktorí sa dostali do funkcií musia stále myslieť na to, aby to čo hovorili počas kampane a ako sa k ľuďom správali, tak tak sa musia k ľuďom správať aj po voľbách. To je veľmi dôležité.
Už sa vám stalo, že vás niekto kritizoval za maľby Che Guevaru? Ste teraz vďačným terčom.
Kamenický: Musím povedať, že som príjemne prekvapený, pretože som čakal väčší hejt. Je jasné, že každý kto je za SMER musí byť za všetko, nech urobí čokoľvek, kritizovaný. Mám však dobré ohlasy z oboch táborov, nestretávam sa s veľkou kritikou. Moja tvorba je dosť rôznorodá. Snažím sa v nej experimentovať a moje témy sú rôznorodé, preto ma to baví. Nerobím to, čo robia niektorí autori, že zistia, že toto malo úspech a potom do konca života robia to isté, lebo to sa im predáva. Ja to robím ako hobby nerobím to ako činnosť, ktorá by ma mala živiť. Teším ma, že na mojich výstavách sa každému páči niečo iné – iný obraz.
Blaha: Keď som uvidel jeho obrazy Štúra, Štefánika či Dubčeka, hovorím si – wau! Prečo by teda nemohol prispieť do mojej knihy o Che Guevarovi?
0.0°C
.jpg)
.jpg)
