Bratislava 24. decembra 2023 (HSP/News5cleveland/Foto:Pixabay)
Vedci vytvorili nástroj, ktorý presne predpovedá dátum vášho úmrtia
Na jeho vytvorenie výskumníci analyzovali údaje od šiestich miliónov ľudí v Dánsku. Zohľadnili faktory, ako je príjem, povolanie a anamnéza zlomenín kostí.
Umelá inteligencia dokáže odpovedať na množstvo otázok vrátane tých, ktoré by ste si radšej nemali klásť.
“Kalkulačka smrti” poháňaná umelou inteligenciou vám povie, kedy zomriete – a je pritom desivo presná.
Nástroj s názvom Life2vec predpovedá očakávanú dĺžku života na základe údajov od šiestich miliónov Dánov. Výsledky boli uverejnené v článku s názvom “Using sequences of life events to predict human life expectancy” (Využitie sekvencií životných udalostí na predpovedanie dĺžky ľudského života) v časopise Nature.
“Použili sme technológiu ChatGPT (nazývanú aj transformačné modely) na analýzu ľudských životov tak, že sme každého človeka reprezentovali ako postupnosť životných udalostí,” povedala hlavná autorka štúdie Sune Lehmannová pre denník The New York Post.
Predpovede sú založené na faktoroch, ako je príjem, povolanie a prítomnosť chronických ochorení. Nástroj vám tiež pomôže určiť, koľko peňazí vám zostane, keď príde váš čas.
Výskumníci analyzovali rôzne body života ľudí v rokoch 2008 až 2016 a pomocou modelu našli v údajoch vzory. Potom použili algoritmus na určenie, či niektorý z účastníkov výskumu zomrie do roku 2020.
Predpovede Life2vec boli presné na 78 %.
Ukázalo sa, že faktory ako vyšší príjem a vedúce pozície predlžovali očakávanú dĺžku života, zatiaľ čo zlozvyky, ako napríklad fajčenie, ju naopak skracovali. Nástroj zohľadňuje aj také vlastnosti, ako sú pohybové návyky a duševné zdravie.
Každému životnému momentu bol priradený iný kód. Napríklad S52 označuje zlomeninu predlaktia, 072 popôrodné krvácanie a POS3513 technika počítačových systémov.
Systém Life2vec bol doteraz testovaný na skupine dánskych občanov vo veku 35 až 65 rokov, z ktorých polovica už zomrela.
Nástroj zatiaľ nie je dostupný pre širokú verejnosť.
Autor článku: Mgr: Elina Tarkazikis