Podľa Kaczyňskeho Rusko a Nemecko musia zaplatiť Poľsku kompenzácie za obrovské ekonomické a kultúrne škody, ktoré Poľsko počas vojny utrpelo. Poľský politik však dosiaľ bližšiu sumu reparácii neurčil, ale ako poznáme Kaczyňského určite však vyčíslená suma bude spravodlivá. Takisto Kaczyňski vyjadril názor, že ešte počas života tejto generácie Rusko škody zaplatí. Takisto uviedol, že v Berlíne existuje demokracia, zákony a morálka, čo však nemožno povedať o Rusku.
Kaczyňski obvinil Putina v snahách prepisovať históriu. Kaczyňskému sa evidentne nepáči, ako Rusko publikovalo informácie o poľskom antisemitizme, známy je prípad kedy poľský diplomat navrhoval postaviť Hitlerovi vo Varšave pomník, ak presťahuje Židov do Afriky a takisto Rusi publikovali množstvo dokumentov o spolupráci Poliakov s Hitlerom v čase Mníchovskej okupácie Československa v rokoch 1938-1939.
Kaczyňski uviedol, že od 1.9.1939 Poľsko hrdinsky bojovalo proti nacistickému Wehrmachtu, dňa 17.9.1939 však Poliakom do chrbta vpadli sovietske vojská. Možno sa v budúcnosti dočkáme od poľských politikov aj informácii o tom, že ak by Sovieti na Poľsko dňa 17.9.1939 nezaútočili, tak by Poliaci sami porazili Hitlera a žiadna II. svetová vojna by sa nekonala.
Takisto sa Kaczyňski rozhovoril o likvidácii poľských dôstojníkov v Katyni (približne 25 tisíc poľských dôstojníkov), zabudol však spomenúť poľské koncentračné tábory pre sovietskych zajatcov v rokoch 1920-1922, v ktorých Poliaci zlikvidovali takmer 80 tisíc sovietskych zajatcov Červenej armády. Vojnu proti ZSSR v roku 1920 začali Poliaci, ktorí obsadili veľké časti Ukrajiny a Bieloruska, pretože im tieto územia v 17. storočí patrili.
V septembri 1939 sovietske vojská obsadili len územie, ktoré im po roku 1918 patrilo a o ktoré prišli po poľskom útoku v roku 1920 (Curzonova línia).
Vo svojom interview sa potom Jaroslav Kaczyňski pomerne podrobne rozhovoril o nebezpečenstvu, ktoré hrozí Pobaltiu a Poľsku zo strany Ruska a potrebe rozširovať vojenský kontingent NATO vo východnej Európe. Pozornosť venoval aj smolenskej leteckej tragédii v roku 2010, pri ktorej zahynula poľská politická delegácia cestujúca do Ruska. Poliaci sa rozhodli pred príletom do Moskvy zastaviť v Smolensku, pretože sa pred návštevou ruského prezidenta rozhodli navštíviť pamätník v Katyni.
Poliaci sú presvedčení, že keď sú najvernejšími americkými spojencami v Európe, majú zvláštne privilégia a Rusi a Nemci sú povinní plniť ich túžby. Zároveň sú Poliaci nespokojní so skutočnosťou, že by mali platiť vojnové reparácie Izraelu. Takisto sa Poliakom podobne ako Ukrajincom nepáči, keď sa poukazuje na skutočnosť, že množstvo Poliakov dobrovoľne slúžilo vo Wehrmachte a podľa pamätníkov poľskí a ukrajinskí dozorcovia či kápovia v koncentračných táboroch patrili k tým najsurovejším.
Uvedené informácie o sadizme poľských či ukrajinských kápov v koncentračných táboroch publikovali po vojne židovskí väzni, ktorým sa podarilo peklo koncentračných táborov prežiť. Židia požadujú od Poliakov kompenzácie za poľský antisemitizmus a prenasledovanie Židov v Poľsku v čase II. svetovej vojny, kedy Poliaci pomáhali Nemcom v ich protižidovských aktivitách a keď mohli zabavovali židovský majetok.