Kačírek: Aj na území Petržalky, vtedajšej Engerau, bol nacistický tábor

Bratislava 9. septembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Aj na území bratislavskej Petržalky, vtedajšej Engerau, sa nachádzal nacistický koncentračný tábor, hoci nie taký ako Auschwitz-Birkenau. Vybudovaný bol koncom roka 1944 a deportovaných tam bolo okolo 2000 Židov z vtedajšieho Maďarska. Ich úlohou bolo stavať tankový obranný val proti postupujúcej Červenej armáde. Engerau i Rakúsko boli vtedy totiž súčasťou Tretej ríše, ktorá si svoje územie chcela chrániť. Obete pripomína aj pamätník na miestnom cintoríne na Kopčianskej ulici

“Uvádza sa, že to boli maďarskí Židia. Ale Maďarsko bolo vtedy väčšie ako súčasné, keďže jeho súčasťou bolo aj južné Slovensko, časť Rumunska či Sedmohradsko. Takže tam boli napríklad aj Židia z dnešného územia Slovenska, Lučenca či Rimavskej Soboty,” uviedol pre TASR historik Ľuboš Kačírek.

.

Lokalizovať sa podarilo viacero podtáborov. Jeden z nich bol v súčasnom areáli výstaviska Incheba či v budove hostinca Leberfinger na Tyršovom nábreží. Väzni, ktorí stavali obranný val, tak boli ubytovaní v susedstve civilného obyvateľstva vtedajšej Engerau. V jednom sa ich nachádzalo aj okolo 300. “Neboli v mundúroch, ale v civilnom oblečení. Našli sa aj doklady, ktoré mali so sebou. Cenné veci alebo šperky im, samozrejme, bachari zobrali a kupčilo sa s tým,” podotkol Kačírek.

Vybudovanie tábora súviselo podľa historika s udalosťami ku koncu druhej svetovej vojny, keď bolo jasné, že sa front pomaly pohybuje smerom na Nemecko. To malo podľa neho záujem svoje územie si chrániť. A jeho súčasťou bola aj dnešná Petržalka či územie Rakúska. Tábor bol vybudovaný v novembri, respektíve decembri 1944, keď doň postupne prichádzali Židia z Budapešti a boli internovaní v podtáboroch. Boli to výhradne muži, určení na prácu. Budovať mali podľa historika tzv. juhovýchodný val a zastaviť tak postup Červenej armády. “Nakoniec sa to ani nevyužilo až tak, ako to bolo plánované,” poznamenal Kačírek

Miestni civilní obyvatelia sa s väzňami stretávali, niektorí z nich sa im aj snažili pomáhať, aj keď za cenu toho, že im za to hrozili tresty. Niektoré takéto príbehy boli podľa historika zachytené, ako napríklad príbeh ženy, ktorú zadržali a skončila vo Viedni vo vyšetrovačke. Vrátila sa po ôsmich týždňoch výrazne oslabená.

Hoci malo ísť najmä o pracovný tábor, pravidelný teror a vraždenie väzňov aj nacistickými dozorcami však z neho spravili koncentračný tábor. Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom druhej svetovej vojny, s postupujúcim príchodom Červenej armády.

“Šok pre miestnych obyvateľov bol, keď sa zobudili na Veľký piatok 30. marca 1945 a na Kopčianskej ulici nachádzali mŕtvoly,” priblížil Kačírek. Bolo to necelý týždeň pred oslobodením Bratislavy (4. 4. 1945, pozn. TASR), keď dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora a ostatných vyhnali na pochod smrti do Mathausenu. Tých, ktorí nevládali, postrieľali alebo ubili pažbami.

Na miestnom petržalskom cintoríne necelý mesiac po oslobodení odhalili približne 500 obetí. V roku 1958 bol na cintoríne odhalený pamätník týmto obetiam.

Prečítajte si tiež:

• Cez leto sme nezaháľali: Viacero zmien na Hlavných správach a ďalšie pripravujeme
• Blanár: Silný protifašistický odkaz musí ostať aj dnes pilierom SR
• Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomína vydanie Židovského kódexu