Juncker: Ukrajina je skorumpovaná na všetkých úrovniach spoločnosti

Bratislava 7. októbra 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:TASR – Martin Baumann)

Samit Európskeho politického výboru potvrdil hlboké rozpory v otázke rozširovania EÚ. Píše Zoltán Kottász pre The European Conservative

Rozhodnutie o tom, kedy sa Ukrajina a ďalšie kandidátske krajiny EÚ môžu stať členmi Európskej únie, nebude rýchle ani jednoduché, pretože členovia EÚ sa navzájom zjavne nezhodujú na stanovení časového harmonogramu, pričom bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal, že EÚ by nemala Ukrajine dávať falošné sľuby.

“Som veľmi nahnevaný, že niektoré hlasy v Európe hovoria Ukrajincom, že sa môžu stať členmi okamžite. To by nebolo prospešné ani pre EÚ, ani pre Ukrajinu. Každý, kto mal do činenia s Ukrajinou, vie, že je to krajina, ktorá je skorumpovaná na všetkých úrovniach spoločnosti,” povedal Juncker pre nemecké vydanie Augsburger Allgemeine.

Bývalý luxemburský premiér uviedol, že Ukrajina nie je pripravená na vstup do EÚ a musí uskutočniť “rozsiahle vnútorné reformy”, aby mohla byť do EÚ vpustená.

Na druhej strane predseda Európskej rady Charles Michel stanovil veľmi optimistický časový plán vstupu vojnou zničenej Ukrajiny do Európskej únie, keď pre nemeckú publikáciu Der Spiegel povedal, že Ukrajina by sa mohla stať plnoprávnym členom EÚ do roku 2030, “ak si obe strany urobia svoju domácu úlohu”. Michel sa domnieva, že stanovenie dátumu rozšírenia EÚ by bolo “jasným podnetom pre nás všetkých, aby sme sa pripravili a urýchlili naše úsilie”, a že EÚ musí reagovať na rastúci vplyv Ruska a Číny v regióne západného Balkánu.

I met with @CharlesMichel.

Ukraine is grateful for the EU’s strong and lasting support, as well as the practical assistance of EU member states.

The recent meeting of EU foreign ministers in Kyiv had significant symbolic and practical meaning. It underlined the unwavering EU… pic.twitter.com/DeFjGPHKb8

.

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) October 5, 2023

Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko začali prístupové rokovania, ktoré napredujú veľmi pomaly. Bosna, Moldavsko a Ukrajina získali štatút kandidátskych krajín EÚ, zatiaľ čo Gruzínsko a Kosovo iba požiadali o členstvo v EÚ. Prístupové rokovania Turecka do EÚ sa začali v roku 2005, ale boli zmrazené pre nespočetné množstvo politických nezhôd.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou

Hoci väčšina členských štátov EÚ súhlasí s tým, že k rozšíreniu v súčasnosti 27-člennej EÚ by malo skôr či neskôr dôjsť, a to najmä z bezpečnostných dôvodov a s cieľom čeliť získavaniu vplyvu vonkajších mocností, v otázke, ako by k nemu malo dôjsť, panujú rozdielne názory. Odborná komisia pod vedením ministrov pre európske záležitosti Nemecka a Francúzska minulý týždeň zverejnila správu, v ktorej tvrdí, že EÚ zložená z tridsiatich alebo viacerých krajín môže prijímať efektívne rozhodnutia len vtedy, ak blok prejde na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v otázkach, ako sú dane, bezpečnosť a migrácia – proti tomuto plánu sa postavili krajiny ako Maďarsko a Poľsko, ktoré sa domnievajú, že porušuje ich suverenitu.

O rozšírení sa diskutuje v Granade, kde sa vo štvrtok 5. októbra konalo stretnutie 47 krajín Európskeho politického spoločenstva (EPC) – neformálnej skupiny, ktorá zahŕňa všetkých 27 krajín Európskej únie a mnohé členské štáty NATO spolu s ich európskymi susedmi, ale bez Ruska. Lídri EÚ budú o tejto otázke hovoriť aj na svojich piatkových rokovaniach.

Reformy právneho štátu

Medzi odporcov časového plánu do roku 2030 patrí Portugalsko, ktorého štátny tajomník pre európske záležitosti Tiago Antunes v stredu varoval, že kandidátske krajiny musia najprv “urýchliť svoj reformný proces, najmä pokiaľ ide o právny štát, ktorý je základným a kľúčovým aspektom”. Írsky štátny tajomník pre európske záležitosti Peter Burke tiež uviedol, že Írsko je síce za rozšírenie, ale “kandidátske krajiny musia na základe zásluh zmerať a splniť všetky kritériá ešte pred začatím rokovaní”.

János Bóka, maďarský minister pre európske záležitosti, v rozhovore pre francúzsky týždenník Le Point zdôraznil, že Maďarsko podporuje rozšírenie EÚ na základe zásluh a že pri prístupových rokovaniach je dôležité rešpektovať práva menšín. Narážal pritom na Ukrajinu, ktorá obmedzuje práva maďarských etnických menšín v krajine. Frustrácia z Ukrajiny vzrástla aj v Poľsku, ktorého minister poľnohospodárstva Robert Telus nedávno vyhlásil, že Poľsko nedovolí Ukrajine vstúpiť do EÚ, ak nebudú zavedené opatrenia na obmedzenie vstupu jej poľnohospodárskych výrobkov. Kyjev zažaloval Varšavu, Budapešť a Bratislavu na pôde Svetovej obchodnej organizácie za zákaz dovozu ukrajinského obilia.

Interná správa EÚ, s ktorou sa oboznámil denník Financial Times, odhaľuje finančné dôsledky rozšírenia: odhaduje sa v nej, že s deviatimi novými členskými štátmi by sa súčasný rozpočet EÚ zvýšil o 21 % na 1,47 bilióna eur a vstup Ukrajiny do EÚ by Kyjevu priniesol nárok na približne 186 miliárd eur počas siedmich rokov. To znamená, že “všetky členské štáty budú musieť platiť viac, aby dostali menej z rozpočtu EÚ; mnohé členské štáty, ktoré sú v súčasnosti čistými príjemcami, sa stanú čistými platcami”.

Napriek tomu sa očakáva, že lídri EÚ sa v piatok dohodnú, že EÚ “musí vykonať potrebné vnútorné prípravné práce”, aby sa mohla rozšíriť až na 35 členských štátov, ako sa uvádza v návrhu vyhlásenia, s ktorým sa oboznámil EUobserver.