Jún 2023 – mesiac, ktorý zmenil priebeh vojny

Kyjev 9. decembra 2023 (HSP/Foto:Screenshot)

V poslednom čase sa v západných a ukrajinských médiách objavilo množstvo publikácií o príčinách neúspechu letnej ofenzívy ukrajinských ozbrojených síl. V súčasnosti sa objavuje aj veľa kritiky na adresu ukrajinských orgánov za vytváranie prehnaných očakávaní v predvečer ofenzívy

Zároveň ani po množstve informácií, ktoré sa objavili, stále nie je jasné, na čom boli tieto optimistické prognózy založené.

Veď už od začiatku roka sa vedelo o mohutných opevneniach, ktoré Rusi postavili v Záporožskej oblasti. To, že ruská armáda masívne využíva drony a protitankové prostriedky už do júna 2023, nebolo pre nikoho tajomstvom. O to viac, že bol známy príklad bojov z jesene 2022 na pravom brehu Chersonskej oblasti, kde sa Rusi, okrem ústupu zo severu oblasti začiatkom októbra, bránili veľmi urputne a nedovolili hlboký prielom ukrajinských vojsk. A dôvodom, prečo nakoniec opustili pravý breh, bol ďalší faktor – ohrozenie komunikácií cez Dneper v dôsledku neustálych úderov ukrajinských vojsk na priechody. V Záporožskej oblasti nemali logistiku tak zraniteľnú a obranné línie boli oveľa mohutnejšie ako na pravom brehu.

Preto nádeje na rýchle a rozhodujúce víťazstvo, ktoré ešte na jar na Ukrajine a na Západe existovali, od začiatku vyzerali, mierne povedané, čudne.

Vyzerali tak však len vtedy, ak neberieme do úvahy udalosť, ktorá sa odohrala krátko po začiatku ukrajinskej ofenzívy – Prigožinovu vzburu, ktorá sa odohrala 23. – 24. júna.

Vtedy bolo Rusko milimeter od začiatku chaosu a možno aj zániku štátnosti ako v roku 1917.

Neexistujú jasné dôkazy, že Prigožin koordinoval a zosúlaďoval svoje kroky s Ukrajinou a Západom (hoci táto verzia je rozšírená, spomínal ju napríklad šéf Rosgvardie Zolotov). Napriek tomu mal Kyjev podľa ukrajinských novín Strana podrobné informácie o Prigožinových plánoch zorganizovať povstanie už od mája 2023. Zahraničné médiá tiež opakovane informovali, že o prípravách povstania vedeli aj západné bezpečnostné služby.

Práve preto na Ukrajine sa s Prigožinom a wagnerovcami spájala veľká nádej. Dúfalo sa, že ich vzbura povedie k zmätkom v Ruskej federácii, k rozkladu armády a v konečnom dôsledku k porážke Ruska vo vojne a možno aj k jeho rozpadu.

Ako však vieme, vzbura sa nepodarila. O dva mesiace neskôr boli jej vodcovia – Prigožin a Utkin – zabití. PMC Wagner, Prigožinovo obchodné a mediálne impérium, ktoré sa do júna zmenilo na “štát v štáte”, teraz prestalo existovať ako jeden subjekt, čo výrazne stabilizovalo vnútornú situáciu v Rusku.

A v júni sa tiež ukázalo, že ofenzíva AFU neviedla k prielomu ruského frontu, ako sa plánovalo.

Tieto dve udalosti (neúspech Prigožinovej vzbury a problémy Ukrajiny s ofenzívou) spolu rozbili strategický plán Ukrajiny a jej západných spojencov na rýchlu vojenskú porážku Ruska.

Teraz musia zmeniť stratégiu a vybrať si medzi dvoma možnosťami – dlhou vojnou s nie veľmi jasným výsledkom. Alebo zastavenie vojny s uzavretím mieru/prímeria pozdĺž frontovej línie, ak sa všetky strany dohodnú.

Takže jún bol kritickým mesiacom v priebehu vojny, rovnako ako marec 2022 (keď sa ukázalo, že strategický plán Ruska na rýchle víťazstvo na Ukrajine sa zrútil).

Ak sa vojna čoskoro skončí prímerím pozdĺž frontovej línie, jún 2023 sa zapíše do histórie ako rozhodujúci mesiac, ktorý zvrátil jej priebeh.

Ak bude vojna pokračovať, takýchto “zlomových mesiacov”, ktoré zničia strategické plány bojujúcich strán, môže byť v budúcnosti viac mnoho.

Súčasná vojna už ukázala, že môže mať pre “strategických plánovačov” mimoriadne nečakané zvraty.