Jubileum Jána Sokola – emeritného arcibiskupa – metropolitu

Dňa 9. októbra 2023 oslávil svoje životné jubileum 90 rokov arcibiskup Ján Sokol, prvý a jediný metropolita Slovenskej cirkevnej provincie. Prekročil už desať rokov čas, o ktorom hovorí žalmista: Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat (Ž 90,10)

Ján Košiar

10. 10. 2023 | Svetonázor | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol

Bratislava 10. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR–Martin Palkovič)

▶ ❚❚ ↻

Pochádza zo skromných pomerov z obce Jacovce (neďaleko Topoľčian), kde sa narodil 9. októbra 1933. Po maturite na topoľčianskom gymnáziu v roku 1953 vstúpil do kňazského seminára v Bratislave a pred vyše 60-timi rokmi bol 23. júna 1957 vysvätený za kňaza.

Jeho kňazské pôsobenie zavŕšené službou arcibiskupa má rozmer biblickej plnosti. Totiž Ján Sokol ako kňaz (biskup a arcibiskup) pôsobil na siedmich miestach a sedem je číslo predstavujúce symbol plnosti. Prvou kaplánkou boli Šurany (1957 – 1958), druhou Levice (1958 – 1959). Treťou zastávkou kaplána Jána Sokola bol bratislavský Blumentál (1959 – 1966), kde ovplyvnil život veľkej skupiny vysokoškolákov, ktorej dodnes zachované meno „Kačabar“ vyvoláva spomienky na dobre prežitú mladosť prežitú v spoločnosti kaplána Jána Sokola. Dohľad „štátu nad Cirkvou“ však spôsobil, že aktívny mladý kňaz z Blumentálu musel odísť do Štúrova, kde pôsobil v rokoch 1966 – 1968.

Za Dubčeka zavanuli vetry nádeje, hoci len ako slabý vánok, a preto teologické štúdiá i kňazskú formáciu v bratislavskom seminári mohli absolvovať a stať sa kňazmi mnohí, ktorým v tom dovtedy bránili nepriaznivé podmienky ateistického režimu bojujúceho proti viere v Boha i proti Cirkvi. V tom čase sa jedným z predstavených v bratislavskom kňazskom seminári – prefektom – stal práve Ján Sokol (1968 – 1970). „Normalizácia“ však zasiahla aj život Cirkvi v kňazskom seminári, odkiaľ boli v rámci normalizácie prepustení všetci predstavení, a tak sa Ján Sokol opäť vrátil do prvej línie, tentokrát do Serede. Z pozície prefekta seminári sa dostal na miesto kaplána. Neskôr v Seredi pôsobil ako administrátor farnosti a napokon ako dekan (1970 – 1987).

Dňa 9. apríla 1981 ho biskup Július Gábriš menoval za člena Zboru konzultorov, čo bol jeho poradný orgán, majúci podľa štatútu aj úlohu po smrti ordinára zvoliť nástupcu. O sedem rokov sa Gábrišovým nástupcom na čele Trnavskej diecézy 14. novembra 1987 stal práve Ján Sokol. Jeho voľbu Vatikán hneď uznal telegramom, štátnej komunistickej moci sa na nič nepýtal, a potvrdil ju tým, že 19. mája 1988 pápež Ján Pavol II. Jána Sokola vymenoval za biskupa – apoštolského administrátora. Jeho biskupská vysviacka sa konala v Katedrále sv. Jána Krstiteľa pred tridsiatimi piatimi rokmi, 12. júna 1998. O rok neskôr (26. júla 1989) bol náš jubilant ustanovený za arcibiskupa – metropolitu Slovenskej cirkevnej provincie, ktorá vznikla 30. decembra 1977. Dnes už v týchto rozmeroch a hraniciach táto provincia neexistuje, a preto Ján Sokol ostáva po sv. Metodovi jediným rímskokatolíckym metropolitom celého Slovenska.

Po novembri 1989 arcibiskup Ján Sokol privítal národno-emancipačný slovenský pohyb a preto ho vtedajší predstavitelia verejného života na čele s Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom pozvali na slávnostný akt vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992. Prvého januára 1993 Božím požehnaním v Dóme sv. Martina v Bratislave vystrojil do života Druhú Slovenskú republiku a 2. marca 1993 v tom istom historickom chráme požehnal jej prvého prezidenta Michala Kováča.

K neopakovateľným chvíľam v živote Jána Sokola patria aj tri príhovory pred pápežom Jánom Pavlom II. pri jeho troch návštevách našej vlasti: 1990, 1995 a 2003.

V živote kňaza a arcibiskupa Jána Sokola neboli len radostné chvíle, ale aj ťažké a náročné. Útoky zo strany médií najmä po menovaní a odvolaní jeho nástupcu, arcibiskupa Róberta Bezáka patrili k tým horším dňom. Svoju česť arcibiskup musí dokonca aj v súčasnosti brániť pred súdom, ktorý trval vyše rokov! Kuriózne na tomto prípade bolo, že sa v rámci súdnych pojednávaní stretli traja arcibiskupi a jeden známy politik, František Mikloško… Až Ústavný súd uznal arcibiskupovi J. Sokolovi právo na ochranu cti a dobrého mena pred novinárskymi klamstvami a napokon .týždeň Š. Hríba sa arcibiskupovi Sokolovi musel napokon ospravedlniť

Svoje spomienky a svedectvo v rozhovore s Petrom Sokolovičom arcibiskup Sokol vydal aj knižne v memoároch Je čas mlčať a čas hovoriť (prvé ich vydanie sme mu vydali my, PV ZPKO, 2020) a ja som mal tú česť pripraviť jeho výberovú bibliografiu s názvom Littera scripta manet (927 záznamov), ktorá vyšla práve k jeho deväťdesiatke vo vydavateľstve Lúč.

Sám pán arcibiskup hovorí, že „život kňaza a biskupa to nie je len hosanna na Kvetnú nedeľu, ale aj ukrižuj na Veľký piatok. A to sa tak strieda.“

Otec arcibiskup, ad multos annos!

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ruská novinárka Jekaterina Barabašová, ktorá kritizovala inváziu ruských vojsk na Ukrajinu, zrejme unikla z domáceho väzenia a je na úteku. Ruské úrady po nej vyhlásili pátranie.