Praha 21. marca 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Foto:TASR/AP-Daniel Cole,Pixabay)
Prečo v ČR viazne očkovanie, máme sa báť vakcíny AstraZeneca, existuje dôvod domnievať sa, že genetické vakcíny môžu uplatniť niečo na spôsob invazívnej technológie CRISP a ovplyvniť ľudské bunky neznámym spôsobom, ako sa teraz črtajú vyhliadky a v čom je Česko v boji s covidom predsa len dobré – o tom a ďalšom s popredným epidemiológom Jiřím Beranom
Sputnik: O vakcinácii sa u nás hovorilo už koncom minulého roka. Vo vakcinácii máme v ČR sklz. Prečo k tomu dochádza?
Jiří Beran: Dôvodov je niekoľko, hlavne ide o nedostatok očkovacích látok na európskom trhu. Myslím, že v tejto chvíli je rozhodnutie na Komisii EÚ, aby zatlačila na výrobcu vakcín, aby splnili to, čo sľúbili. My predsa vieme, koľko miliónov dávok sme si objednali, samozrejme sme vakcíny v tomto objeme nedostali. Po druhé veľkú úlohu hrá distribúcia vakcíny a očkovanie ako také. Tu zas toľko nezaostávajú, čo je potešujúce, najmä potom to, že do systému očkovania boli zahrnutí praktickí lekári, že si to mohli vyskúšať. Dúfajme, až sa tu objaví podstatne viac vakcín, systém sa plynulo rozbehne.
Niektoré vakcíny vyžadujú dve dávky. Vyzerá to, že sme objednali veľké množstvo vakcín, avšak je potrebné to deliť dvomi. Ak ide o ideálny počet vakcín: ako ďaleko sme od ideálneho stavu zásob?
Ak chceme mať zaočkovaných 70% populácie, je 14 mil. dávok ideálny počet vakcín. Číslo musíme čiastočne znížiť, pretože začínajú byť registrované aj očkovacie látky, ktoré potrebujú len jednu dávku. V túto chvíľu bolo do ČR dovezených a vyočkovaných cez milión vakcín. (stav k 20. 3. 2021, pozn. red.) Na druhej strane ešte nie je plne zaočkovaná seniorská populácia.
Predtým sa hovorilo, že pri určitom stave zamorenosti nebudeme musieť toľko vakcinovať. Je toto nejako matematicky spočítané? V akej sme fáze, môžeme si napríklad dovoliť paradoxne ubrať na tempe očkovania? Máme tu stále viac a viac ľudí s protilátkami…
Toto je fakt, s ktorým sa príliš nepočítalo. Dnes z výskumov vyplýva, že ochrana tých, ktorí covid prekonali, je dlhšia ako tri mesiace. Každopádne ľudia po covide nemuseli po tri mesiace do karantény. Výskumy z bunkovej imunity nielen v ČR, ale aj mimo ČR, ukazujú, že by imunita mohla byť podstatne dlhšia.
V tejto chvíli je isté, že približne jeden milión ľudí nemusí byť zaočkovaný v dohľadnej dobe. Ja sa domnievam, že počet ľudí po covide je u nás dokonca podstatne vyšší. Nerád by som tu vyslovoval nejaké čísla, pretože hneď na druhý deň by som mal veľa emailov od nahnevaných matematikov, ktorí by sa snažili hovoriť, že uvádzam nezmyselné čísla. Jednoducho tých ľudí je určite viac, než sa predkladá, a určite ani neboli na žiadnom teste.
Pokiaľ ide o vakcínu od AstraZeneca: v čom vznikol problém, že aj výrobca pozastavil produkciu a mnoho štátov nejakú dobu stagnovalo s vakcináciou? Posledné správy uvádzajú, že už sa zase touto vakcínou očkuje. Čo bolo vedľajším účinkom tejto látky?
Musíme povedať, že sa pozorovali zmeny koagulácie u niektorých osôb, ktoré boli imunizované. Počet je niekoľko desiatok. Tých vakcín bolo celosvetovo aplikovaných 15 miliónov. Je to vec, ktorá môže byť aj štatistickou chybou. Benefit, ktorý z tejto vakcíny plynie, je vysoko prekračujúci ten fakt, že sa objavujú aj komplikácie [po aplikácii vakcíny]. Dobrá správa pre všetkých občanov je, že Európska lieková agentúra (EMA) berie každé takéto podozrenie na vedľajšie účinky správne – všetko sa vyhodnocuje a diskutuje s expertmi. Potom sa ešte len vydá rozhodnutie, ktoré umožňuje, aby sa aj naďalej očkovalo.
Ak ide o dve dávky a interval medzi nimi: treba uviesť, že interval by sa nemal predlžovať, pretože vírus môže v medzičase mutovať; druhá dávka potom nebude tak účinná. Vo veľkej Británii práve idú cestou predlžovania intervalu medzi aplikáciami dvoch dávok. Domnievajú sa, že táto taktika umožní prvou dávkou otestovať o to väčšie množstvo ľudí, že tá druhá dávka sa medzitým vyrobí, niekde zoženie… Čo hovoríte na takéto predĺženie intervalu?
Ono naťahovanie je výborné, lebo sa ukazuje a výrobcovia k tomu dospievajú, že po aplikácii prvej dávky cca za tri štyri týždne je človek vo vysokom percente spoľahlivo chránený pred ťažkým priebehom, ktorý spájame s hospitalizáciou. Je tiež chránený pred úmrtím. Všetci, ktorí sa očkovaním zaoberajú, vedia, že natiahnutie intervalu znamená, že imunitnému systému dáte podstatne väčší priestor pre to, aby vo svojej produkčnej fáze (rozoznávame fázu indukčnú a produkčnú) vyvinul ďaleko lepšiu imunitnú odpoveď, vrátane čiastočnej imunitnej pamäte.
Ak dôjde k tomu, že aplikujete s rozostupom napríklad troch mesiacov druhú očkovaciu látku (teda s určitým oneskorením), potom indukcia imunitného systému je veľmi krátka, naopak zmohutnie produkcie ako protilátok, tak buniek, tak aj pamäťových elementov, ktoré sú schopné nás ochrániť. Podľa môjho názoru je to určite lepšie.
Ľudia na sieťach špekulujú, že keď sme nevyvinuli za tie roky vakcínu proti chorobe AIDS, ako sme mohli vygenerovať počas roka vakcínu (dokonca hneď niekoľko) proti úplne novému koronavírusu? Ako to príde?
Keby som to mal povedať úplne laicky pre ľudí, ktorí tomu vôbec nerozumejú, skúsil by som to vysvetliť takto: ide o to, kde sa ktorý vírus v tele množí. Koronavírus sa množí v bunkách respiračného a zažívacieho traktu, v srdci, v cievach… V tomto prípade viete, že tu môžete zasiahnuť s očkovacou látkou. Viete, kam máte zacieliť. Ale vírus HIV je vírusom, ktorý sa množí v bunkách priamo imunitného systému. Vo chvíli, keď vyviniete vakcínu [na HIV], vyvíjate ju vlastne proti svojmu imunitnému systému, čo je nesmierne komplikované, preto to tak dlho trvá.
Hovorí sa, že pri kritickom priebehu covidu–19 nás nezabíja priamo koronavírus, ale neadekvátne rýchly tok reakcie vlastného imunitného systému. Covid je vraj autoimunitné ochorenie, ktoré napáda hlavne vaskulárny systém. Prečo sú v tejto súvislosti najväčšiemu riziku vystavení ľudia obézni?
Tu sú dve veci, ktoré ste spomenuli ako riziko – obezita, ďalej postihnutie ciev. Pokiaľ ide o ľudí obéznych s body mass indexom (BMI) nad 35, potom z výskumov vyplýva, že tuková vrstva (tukové bunky) sa tvári, ako by boli telu cudzie; imunitný systém si na pozadí vytvára chronický zápal, v ktorom vystupuje proti vlastným tukovým bunkám, ako by sa ich chcel zbaviť. Pretože imunitný systém je potom veľmi angažovaný v boji s tukovým tkanivom, samozrejme nemá plnú kapacitu na to, aby sa venoval ostatným úlohám, ktorý mu kladie situácia v tele. Obézni ľudia majú celkovo horšiu imunitu.
Čo sa ciev týka: keď sa množí vírus v bunkách ciev, pamätajme na to, že tie sú vystlané endotelovými bunkami. Ak sa vírus rozmnoží v týchto bunkách a tieto bunky zničí, odhaľuje sa akoby spodina cievy. Ak sú naše cievy v poriadku, sú hladké. Predstavte si obrazne napríklad hladký, neporušený teflón, tzn. krásne tam prúdi krv. Keď sa niekde povrch poškodí, napríklad zápalom a množením vírusu, môže dôjsť k tomu, že sa tam usadia krvné doštičky. Postupne sa nabaľujú a vznikne krvná zrazenina. Tá sa môže uvoľniť a urobiť trombus. Ak sa uvoľní, putuje riečiskom ciev, niekde upchá cievy na inom mieste. Vznikne jav, ktorému hovoríme embólia. Tým, že cieva je uzavretá, nie je schopná dodávať kyslík, nemôže tam cirkulovať krv, dochádza k odumretiu. To je mechanizmus, ktorý sa objavuje aj u covidu–19.
A ten „splašený“ imunitný systém?
Tretí mechanizmus, ktorý ste spomenuli, je [extrémna] autoimúnna reakcia: vychádza z toho, že vo chvíli, keď sa vírus namnoží už vo veľkom, imunitný systém už nestíha jeho replikáciu v bunkách zastaviť, takže musí dôjsť k druhej fáze [obrany] – vírus je potrebné označiť protilátkou. Jedine vírus označený protilátkou môže byť úspešne zlikvidovaný makrofágmi. Makrofágy sú naše vlastné imunitné bunky.
Keď narazia na označenú bunku obsahujúcu vírus, môžu ju zlikvidovať. Pri vysokej náloži covidu, imunitnému systému vydá “príkaz” na masívnu tvorbu protilátok, čo majú na starosti rôzne pôsobky ako interleukíny 6 (IL-6); tie sú zodpovedné za to, že sa v určitom momente môže skutočne až prebudiť imunitná reakcia. Následok to má potom ten, že organizmus začne sám seba likvidovať spoločne s vírusom. Dá sa tomu predísť. Všetci sa o to snažia tým, že označenie voľného vírusu sa urobí buď dodaním umelých protilátok, napríklad od darcov rekonvalescentnou plazmou, alebo sa to urobí pomocou tzv. monoklonálnych protilátok. Liečebným variantom je aj zablokovanie toho riadiaceho prvku interleukínu 6.
Líši sa nejako povaha iktov čiže mŕtvice, ktoré vyvolá covid–19 od iktov, do ktorých vyústi dlhodobá cievna degenerácia?
V tejto chvíli je to ťažké odhadovať. Čím menšia je vírusová nálož, tzn. na začiatku infekcie menšia infekčná dávka, tým menšie budú oblasti tela s výskytom trombov (miesta s množiacim sa vírusom). Musíme tomu jednoducho predchádzať dodržiavaním opatrení, ktoré sa označuje ako 3 R. musíme toto opatrenie doplniť ešte aj o zdravý rozum. Ak bežím 20 kilometrov lesom, rúško nepotrebujem. Ak cítim príznaky a pôjdem za babičkou a dedkom, iste si vezmem respirátor. Ak sa tieto opatrenia budú dodržiavať, povedie to k tomu, že množstvo vírusu, ktoré sa dostane k druhej osobe, bude podstatne nižšie. Imunitný systém potom bude schopný množenie vírusu relatívne skoro zastaviť. Toto ale nabúravajú nové mutácie, lebo potom aj nižšia dávka vírusu s rýchlejším množením urobí horší priebeh, než by pri rovnakej vírusovej náloži urobil koronavírus pôvodný.
Počuli ste v lekárskych sférach, že by tu ľudia s covidovými príznakmi boli aj pred rokom 2019? Že tu nový koronavírus mohol vyčíňať ďaleko dlhšiu dobu, než sa doteraz myslí?
Aj pred rokom 2019 tu boli ľudia s rôznymi (takými) príznaky. Poznali sme prípady mladých ľudí s iktami (mŕtvicami), s následkami nejakej tromboembolickej choroby. Často sa to možno prisudzovalo niečomu inému, rovnako dobre by sa to mohlo prisúdiť nejakej vírusovej infekcii, ktorá tu bola bežná, či už išlo o adenovírusy, rinovírusy či práve koronavírusy, ktoré sa bežne vyskytovali v populácii…
Tzv. mRNA vakcíny, zdá sa, sú vhodnou metódou, ako bojovať aj s onkologickými ochoreniami. Prečo sa napríklad týmto neargumentuje v rámci osvetovej kampane, aby sa ľudia nebáli genetického zásahu do svojho tela?
Je to vždy o osvete, je potrebné ľuďom vysvetľovať podstatu očkovacej látky. Ľudia teraz síce z médií poznajú snáď každý enzým, ktorý na množenie vírusu pôsobí; poznajú tiež štruktúru vírusu, ale nepoznajú ten zásadný benefit vakcinácie – že ak sa človek s vírusom nestretol, ale už je očkovaný, riziko ťažkého priebehu alebo smrti sa u neho blíži nule. A to je samozrejme potrebné stále vysvetľovať a vysvetľovať. Je potrebné povedať, že z tohto pohľadu sú všetky vakcíny [svojimi účinkami], ktoré máme teraz v ČR k dispozícii, porovnateľné.
Ste vakcinológ a epidemiológ, pôsobíte v Centre očkovania a tropickej medicíny. Napriek tomu skúsme letmo genetickú otázku: na internete píšu o údajne nebezpečnej metóde CRISP, umožňujúcej prepis ľudských génov. Mohli by ste ešte raz rozptýliť obavy strán genetických vakcín? Je možné kontrolovať, čo nám pichajú v očkovacích centrách, nakoľko ide o deklarované látky s ambíciou neprevyšujúcou boj proti koronavírusu?
Nejaký komentár k Sputniku V? Poďme tiež ešte okomentovať AstraZenecu, ktorá sa znovu dostáva do hry.
Napríklad jednodávková vakcína Johnson & Johnson, ktorá dostala certifikáciu v USA, má rovnakú konštrukciu ako prvá dávka ruského Sputnika V. AstraZeneca už v marcových štúdiách vykázala vysoký stupeň ochrany už po prvej dávke. Zabraňuje smrti na vírus či ťažkému priebehu. Imunita počas podania dávok je konštantná. Ide o spoľahlivú ochranu. Imunitná odpoveď po aplikácii druhej dávky po troch mesiacoch stúpa až na zhruba dvojnásobok. Rozdiel troch mesiacov vedie k tomu, že ľudia majú nakoniec dvojnásobnú imunitnú odpoveď, než keby odstup medzi dávkami predstavoval jeden mesiac. Z tohto hľadiska je AstraZeneca výhodná. Avšak každá z vakcín, ktorú v ČR máme, má svoje pozitíva.
Posledná otázka – trochu filozofická. Vírus je živý organizmus. Jeho zámerom predsa nemôže byť to, aby okamžite zabil svojho hostiteľa. Lekári zo záchranných služieb napodiv v manuáloch nemajú napísané pri covide, že by išlo o pandemické ochorenie. Opäť sa tu stretávame s akýmisi rozpormi. Konečne sa tu hovorilo o pandemickom šírení, ale po testovaní zamestnancov firiem, zase len 1% bolo pozitívnych. Toto všetko je dosť mätúce…
Koronavírus sa chová ako iné vírusy s prevahou respiračného prenosu čiže aerogenného prenosu. Vírus sa snaží prežiť tak, že vykonáva zmeny na svojich povrchových výbežkoch. Je to aj jeho reakcia na snahu ľudí sa mu brániť.
Vírus sa nespráva tak, aby po ňom doslova vymierala celá ľudská populácia. Významnú časť populácie necháva živú, chce medzi nami prežiť čo najdlhšie. Tento vírus, to je príroda, ktorú veľmi ťažko ovplyvníme… Vírusy sa vždy snažia nájsť nejakú cestu, aby unikli z chápadiel modernej medicíny, ktorá sa ich snaží zastaviť. Niekedy sa to darí viac, inokedy menej. Boli vyvinuté úspešné vakcíny proti ťažkým ochoreniam ako je hepatitída B alebo hepatitída A. Verím tomu, že výskumy v medicíne povedú k tomu, že sa veľmi dobre vyrovnáme aj s týmto vírusom.
Čo sa týka 1% pozitívne testovaných vo fabrikách? No, chcel by som poďakovať všetkým občanom, ktorí sa správajú zodpovedne. Ten výsledok z tovární – to je aj potvrdenie toho, že naši občania sú predsa len zodpovední a pravidlá dodržiavajú.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
