Západná tlač je plná údajných prehreškov Číny: finančná kríza na trhu s nehnuteľnosťami, všeobecný previs dlhu a ďalšie neduhy. Veľká časť spomalenia je však výsledkom opatrení USA, ktorých cieľom je spomaliť rast Číny. Takáto politika USA porušuje pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a predstavuje nebezpečenstvo pre celosvetovú prosperitu. Tieto protičínske politiky vychádzajú zo známej príručky tvorby politiky USA. Cieľom je zabrániť hospodárskej a technologickej konkurencii zo strany hlavného rivala. Prvým a najzreteľnejším príkladom uplatnenia tejto príručky bola technologická blokáda, ktorú USA uvalili na Sovietsky zväz počas studenej vojny. Sovietsky zväz bol deklarovaným nepriateľom Ameriky a cieľom politiky USA bolo zablokovať sovietsky prístup k vyspelým technológiám.

Druhá aplikácia príručky je menej zrejmá a v skutočnosti ju vo všeobecnosti prehliadajú aj znalí pozorovatelia. Koncom 80. a začiatkom 90. rokov sa USA zámerne snažili spomaliť hospodársky rast Japonska. Môže sa to zdať prekvapujúce, keďže Japonsko bolo a je spojencom USA. Japonsko však začalo byť “príliš úspešné”, keďže japonské firmy predstihli americké firmy v kľúčových odvetviach vrátane polovodičov, spotrebnej elektroniky a automobilov. Úspech Japonska bol široko vyzdvihovaný v bestselleroch, ako napríklad Japonsko ako číslo jedna od môjho zosnulého skvelého kolegu, harvardského profesora Ezru Vogela.

V polovici až na konci 80. rokov 20. storočia americkí politici obmedzili americké trhy pre japonský vývoz (prostredníctvom takzvaných “dobrovoľných” limitov dohodnutých s Japonskom) a tlačili Japonsko k nadhodnoteniu jeho meny. Japonský jen sa zhodnotil z približne 240 jenov za dolár v roku 1985 na 128 jenov za dolár v roku 1988 a 94 jenov za dolár v roku 1995, čím sa japonský tovar vytlačil z amerického trhu. Japonsko sa dostalo do krízy, pretože sa zrútil rast vývozu. V rokoch 1980 až 1985 sa japonský vývoz zvyšoval ročne o 7,9 %, v rokoch 1985 až 1990 sa rast vývozu znížil na 3,5 % ročne a v rokoch 1990 až 1995 na 3,3 % ročne. Keďže sa rast výrazne spomalil, mnohé japonské spoločnosti sa dostali do finančných ťažkostí, čo viedlo k finančnému krachu na začiatku 90. rokov.

V polovici 90. rokov som sa spýtal jedného z najvplyvnejších japonských vládnych predstaviteľov, prečo Japonsko nedevalvuje menu, aby obnovilo rast. Jeho odpoveď znela, že USA by to nedovolili.

Teraz sa USA zameriavajú na Čínu. Približne od roku 2015 začali tvorcovia americkej politiky vnímať Čínu skôr ako hrozbu než ako obchodného partnera. Táto zmena pohľadu bola spôsobená hospodárskym úspechom Číny. Hospodársky vzostup Číny začal amerických stratégov skutočne znepokojovať, keď Čína v roku 2015 oznámila politiku “Made in China 2025”, ktorej cieľom je podporiť napredovanie Číny na špičku v oblasti robotiky, informačných technológií, obnoviteľných zdrojov energie a ďalších vyspelých technológií. Približne v tom istom čase Čína oznámila svoju iniciatívu Pásmo a cesta, ktorá má pomôcť vybudovať modernú infraštruktúru v celej Ázii, Afrike a ďalších regiónoch, a to prevažne s využitím čínskych financií, spoločností a technológií.

USA oprášili starú príručku, aby spomalili prudký rast Číny. Prezident Barrack Obama najprv navrhol vytvoriť novú obchodnú skupinu s ázijskými krajinami, ktorá by vylúčila Čínu, ale prezidentský kandidát Donald Trump zašiel ešte ďalej a prisľúbil otvorený protekcionizmus voči Číne. Po víťazstve vo voľbách v roku 2016 na protičínskej platforme Trump zaviedol jednostranné clá na Čínu, ktoré jasne porušili pravidlá WTO. S cieľom zabezpečiť, aby WTO nerozhodla proti opatreniam USA, USA znemožnili odvolací súd WTO tým, že zablokovali nové vymenovania. Trumpova administratíva tiež zablokovala výrobky popredných čínskych technologických spoločností, ako sú ZTE a Huawei, a vyzvala spojencov USA, aby urobili to isté.

Keď prezident Joe Biden nastúpil do úradu, mnohí (vrátane mňa) očakávali, že Biden zvráti alebo zmierni Trumpovu protičínsku politiku. Stal sa však pravý opak. Biden sa zdvojnásobil a nielenže zachoval Trumpove clá voči Číne, ale podpísal aj nové výkonné príkazy na obmedzenie prístupu Číny k vyspelým polovodičovým technológiám a investíciám USA. Americkým firmám sa neformálne odporučilo, aby presunuli svoje dodávateľské reťazce z Číny do iných krajín, čo je proces označovaný ako “friend-shoring” na rozdiel od offshoringu. Pri vykonávaní týchto opatrení USA úplne ignorovali zásady a postupy WTO.

USA dôrazne popierajú, že sú v hospodárskej vojne s Čínou, ale ako hovorí staré príslovie, ak to vyzerá ako kačica, pláva to ako kačica a kváka to ako kačica, tak to pravdepodobne kačica je. USA používajú známy návod na hru a washingtonskí politici sa odvolávajú na vojnovú rétoriku a označujú Čínu za nepriateľa, ktorého treba zadržať alebo poraziť.

Výsledky sa prejavujú v zmene smerovania čínskeho vývozu do USA. V mesiaci, keď Trump nastúpil do úradu, teda v januári 2017, predstavoval dovoz z Číny 22 % dovozu tovaru do USA. V čase Bidenovho nástupu do funkcie, v januári 2021, podiel Číny na dovoze do USA klesol na 19 percent. V júni 2023 podiel Číny na dovoze do USA klesol na 13 percent. V období od júna 2022 do júna 2023 sa dovoz z Číny do USA znížil o neuveriteľných 29 percent.

Samozrejme, dynamika čínskej ekonomiky je zložitá a sotva sa riadi len obchodom medzi Čínou a USA. Možno sa čínsky vývoz do USA čiastočne oživí. Napriek tomu sa zdá nepravdepodobné, že by Biden v období pred voľbami v roku 2024 zmiernil obchodné bariéry s Čínou.

Na rozdiel od Japonska v 90. rokoch, ktoré bolo z hľadiska bezpečnosti závislé od USA, a tak sa riadilo požiadavkami USA, má Čína väčší manévrovací priestor tvárou v tvár protekcionizmu USA. Predovšetkým sa domnievam, že Čína môže podstatne zvýšiť svoj vývoz do zvyšku Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky prostredníctvom politík, ako je rozširovanie iniciatívy Pásmo a cesta. Podľa môjho názoru je snaha USA zadržiavať Čínu nielen v zásade chybná, ale v praxi je odsúdená na neúspech. Čína si nájde partnerov v celom svetovom hospodárstve, aby podporila pokračujúcu expanziu obchodu a technologického pokroku.

Prečítajte si tiež:

• Prečo USA a Západ tak radi vystupujú ako “obete”
• Čo čaká USA ak sa odvážia provokovať základné záujmy Číny v Juhočínskom mori ?