Washington 11. júla 2023 (HSP/braveneweurope/Foto:Facebook, screenshot)
“Moja krajina, USA, je na nepoznanie. Nie som si istý, kto túto krajinu riadi. Neverím, že je to prezident.”. “Konanie USA nás privádza na cestu k vojne s Čínou rovnakým spôsobom, ako to urobili USA na Ukrajine”
Svet sa zbláznil, ale obávam sa, že najmä anglosaský svet. Neviem, či v našom malom anglicky hovoriacom kúte sveta existuje nejaký rozum. Samozrejme, hovorím o Spojených štátoch, Veľkej Británii, Kanade, Austrálii a Novom Zélande.
V politike našich krajín je teraz niečo hlboko skľučujúce. Obávam sa, že hlbokým šialenstvom je britské imperiálne myslenie, ktoré prevzali Spojené štáty. Moja krajina, USA, je teraz na nepoznanie v porovnaní so situáciou spred 20 alebo 30 rokov. Pravdupovediac, nie som si istý, kto túto krajinu riadi. Neverím, že je to práve teraz prezident Spojených štátov. Riadia nás generáli, naša bezpečnosť, establishment. Verejnosť nie je do ničoho zasvätená. Lži, ktoré sa denne šíria o zahraničnej politike, sú všadeprítomné v mainstreamových médiách, ktoré už sotva počúvam alebo čítam. New York Times, Washington Post, Wall Street Journal a hlavné televízne stanice zo dňa na deň stopercentne opakujú vládnu propagandu a je takmer nemožné sa cez ňu prebiť.
O čo ide? No, ako ste už počuli, ide o šialenstvo Spojených štátov udržať si americkú hegemóniu, militarizáciu, ovládanú myslením generálov, ktorí sú priemerní intelektuáli, osobne chamtiví a bez akéhokoľvek zmyslu, pretože ich jediným modus operandi je viesť vojnu.
A potom povzbudzovaná Britániou, ktorá je, žiaľ, v mojom dospelom živote čoraz žalostnejšia v tom, že je povzbudzovateľom Spojených štátov v tejto hegemónii a vo vojne. Čokoľvek povedia Spojené štáty, Británia to povie desaťkrát nadšenejšie a vojnu na Ukrajine, ktorá je pre britské médiá a britské politické vedenie veľkou druhou krymskou vojnou, nemôže milovať viac.
A teraz, ako Austrália a Nový Zéland naletia na túto idiotčinu, to je naozaj hlboká otázka pre vás. Pretože ľudia by to mali vedieť lepšie. Ale obávam sa, že práve Five Eyes a bezpečnostný establišment povedali politikom, do tej miery, do akej sa na tom politici podieľajú, “nuž, takto to musíme urobiť”. Toto je náš bezpečnostný štát a nemyslím si, že naši politici v tom nevyhnutne zohrávajú veľkú úlohu. Mimochodom, verejnosť nemá v zahraničnej politike USA vôbec žiadnu úlohu. Nemáme žiadnu debatu, žiadnu diskusiu, žiadne zvažovanie, žiadne debaty o hlasovaní o sto, teraz už 113 miliardách, ale v skutočnosti oveľa viac peňazí vynaložených na vojnu na Ukrajine.
Doteraz sa o tom neuskutočnila ani hodina organizovanej debaty v Kongrese, a už vôbec nie na verejnosti, ale domnievam sa, že váš bezpečnostný orgán je skutočne hnacím motorom tohto procesu a potom vysvetlil premiérovi a ostatným: “Viete, toto je najvyššia národná bezpečnosť a toto nám povedala Amerika. a dovoľte mi vysvetliť, čo vidíme, a, samozrejme, nemôžete to prezradiť širšej verejnosti, ale toto je podstata boja o prežitie vo svete”.
Všetko, čo sám vidím, som 43 rokov v tejto činnosti ako ekonomický poradca po celom svete, naznačuje, že je to nezmysel. A jedna vec, ktorú by bolo zaujímavé, aby si ľudia pozreli, aby pochopili tento vývoj, je veľmi výstižný článok môjho bývalého kolegu z Harvardu Roberta Blackwella a Ashleyho Kellisa, napísaný pre Radu pre zahraničné vzťahy už asi pred ôsmimi rokmi. Chcel by som z neho prečítať len niekoľko úryvkov, pretože sa v ňom celkom priamo uvádza celý plán toho, čo sa teraz deje, a to, ako veci v USA fungujú, a to prostredníctvom médií establišmentu.
V podstate vám bolo povedané, nie nevyhnutne úplne jednoznačne, čo sa stane, pretože to, čo sa odohráva práve teraz, je skutočne súčasťou dlhodobejšieho plánovaného programu, nie je to ad hoc. Takže tu je to, čo Blackwell a Kellis napísali v roku 2015. Po prvé, “od svojho založenia Spojené štáty dôsledne presadzujú veľkú stratégiu zameranú na získanie a udržanie si prevahy nad rôznymi súpermi. Najprv na severoamerickom kontinente, potom na západnej pologuli a nakoniec v celosvetovom meradle”. A potom tvrdí, že “tento cieľ prvenstva by mal zostať hlavným cieľom veľkej stratégie USA v 21. storočí”. Aký je teda cieľ? Cieľ je veľmi jednoduchý, je ním prvenstvo Spojených štátov v globálnom meradle. Blackwell a Kellis predkladajú plán hry pre Čínu. Hovoria nám teda, čo máme robiť. Tu je zoznam, z ktorého robím len výňatok: “Vytvoriť nové preferenčné obchodné dohody medzi priateľmi a spojencami USA s cieľom zvýšiť ich vzájomné zisky prostredníctvom nástrojov, ktoré vedome vylučujú Čínu.”
Dobre, toto je hra, ktorú začal už Obama s TPP, nepodarilo sa mu ju presadiť, ale budem pokračovať a potom to okomentujem. “Po druhé, vytvoriť režim kontroly technológií s cieľom zablokovať strategické kapacity Číny.” Vybudovať “mocensko-politické kapacity amerických priateľov a spojencov na periférii Číny a posilniť americké vojenské sily pozdĺž ázijských okrajov napriek akémukoľvek čínskemu odporu”. Pozoruhodné na tom je, že tento zoznam bol zostavený v roku 2015. Je to presne ten postupný akčný plán. Opakuje sa to v nedávnej histórii, v roku 1997 Zbigniew Brzezinski v článku vo Foreign Affairs presne stanovil časový plán rozširovania NATO a zámer zahrnúť Ukrajinu do rozširovania NATO, pretože to už bol plán bezpečnostného zriadenia.
Samozrejme, viedlo nás to priamo k vojne na Ukrajine, ktorá je vojnou o rozšírenie NATO. Teraz priatelia a géniovia, ktorí priviedli svet k ukrajinskej vojne, chcú túto vojnu preniesť do vášho susedstva, keď, ako povedal profesor Moon, Severoatlantická aliancia začína otvárať svoje pobočky v Ázii, čo nie je práve severoatlantický región.
Takže tu sa nachádzame. Nie je úplne jednoduché to prehliadať z jedného hlavného dôvodu, prinajmenšom v USA, neviem, ako je to v Austrálii, ale očakávam, že je to rovnaké, nemáme o tom vôbec žiadnu úprimnosť alebo diskusiu. Politiky sú úplne vo vlastníctve bezpečnostného establišmentu, vojensko-priemyselného komplexu, siete “think tankov”, ktoré sú nemysliacimi tankami vo Washingtone, z ktorých každý je financovaný vojensko-priemyselným komplexom.
Úplne ovládli univerzity na východnom pobreží, kde učím. Učil som 20 rokov na Harvarde, učím na Kolumbijskej univerzite. Toto je práve teraz naše prostredie a v podstate došlo k tichému prevratu. Žiadna diskusia, žiadna verejná politika, žiadna úprimnosť, žiadne odhalené dokumenty. Všetko tajné, všetko dôverné a záhadné pohyby; a keďže som sa náhodou stal ekonómom, ktorý sa angažuje v hlavách štátov po celom svete, veľa vecí som počul, a tak som veľa vecí videl a počul priamo, čo mi pomohlo pochopiť každodenné klamstvá.
Ale nič z toho v našej verejnej diskusii nenájdete. Len pár slov o vojne na Ukrajine: je úplne predvídateľná a je súčasťou akčného plánu, ktorý siaha až do začiatku 90. rokov, aby sa Ukrajina v podstate dostala na vojenskú obežnú dráhu USA, a Brzezinski ho v roku 1997 vo svojej geopolitickej knihe Globálna šachovnica opäť úplne rozvrhol. Rusko bez Ukrajiny nie je ničím, Ukrajina je geografický pivot pre Euráziu a v podstate si ju získajte. Zaujímavé je, že Brzezinski v roku 1997 v knihe povedal, ale jediná vec, ktorú musia absolútne americkí politici zabezpečiť, je, aby netlačili Rusko a Čínu do spoločného spojenectva, ale potom povedal, že je to dosť nemysliteľné, viete, nebojte sa, o tom. Ale to by bola tá najšialenejšia vec na svete a presne to títo šialenci urobili.
Zhodou okolností som bol poradcom Gorbačova, Jeľcina a Kučmu v prvých dňoch neskorej perestrojky aj v prvých dňoch po rozpade Sovietskeho zväzu. Veľmi pozorne som sledoval, čo sa deje. Videl som, že Spojené štáty nemali absolútne žiadny záujem pomôcť Rusku stabilizovať sa.
Myšlienkou od začiatku bola unipolarita, udržať Rusko pri zemi a podniknúť kroky, o ktorých sa rozhodlo už v roku 1992, v podstate v priamom rozpore s tým, čo bolo povedané Gorbačovovi a Jeľcinovi, aby začali rozširovať NATO. Pokiaľ ide o Čínu, ide teda o plán hry s dlhým časovým horizontom.
A mimochodom, USA boli hlboko zapletené do zvrhnutia ukrajinského prezidenta v roku 2014, bol to štátny prevrat. Bola to do značnej miery operácia Spojených štátov zameraná na zmenu režimu, nie úplne, ale do značnej miery. Náhodou som časť toho videl, veľmi zvláštnym spôsobom, zblízka, a viem, ako sa americké peniaze liali do podpory Majdanu, a bolo to neuveriteľne nechutné a veľmi znervózňujúce, a kto si všimol, že USA prispeli k zvrhnutiu spriatelenej vlády vedľa v kontexte výslovného zámeru rozšíriť NATO, mimochodom, nielen na Ukrajinu, ale aj do Gruzínska. Keď sa človek pozrie na mapu, je to Brzezinského nápad – obkľúčiť Rusko v oblasti Čierneho mora. Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Turecko a Gruzínsko by boli členmi NATO. To by bol koniec ruskej mocenskej projekcie vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe. Takto postupujú títo géniovia a Putin z toho dal veľa príležitostí na vyjednávanie.
Minské dohody schválila Bezpečnostná rada OSN v roku 2021 17. decembra predložil na rokovanie úplne rozumný dokument, návrh bezpečnostných dohôd medzi USA a Ruskom, ktorý vyzýval na ukončenie rozširovania NATO – USA ho odpískali. Po tom, ako bol tento dokument položený na stôl, som zavolal do Bieleho domu, hovoril som s jedným z našich najvyšších bezpečnostných predstaviteľov a povedal som: “Rokujte. Zastavte rozširovanie NATO, máte šancu vyhnúť sa vojne”. Ale formálna odpoveď Spojených štátov Putinovi bola takáto: NATO sa nedá vyjednávať. Je to niečo, čo je len medzi USA a Ukrajinou, a Rusko nemá právo hovoriť do rozširovania NATO o Ukrajinu.
Ako viete, je to mindrák z toho, ako viesť zahraničné záležitosti, pretože je to priama cesta k vojne. Dúfam, že všetci chápu, že táto vojna na Ukrajine bola blízko k ukončeniu v marci 2022 dohodou, ktorá bola vyjednaná mesiac po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu – dohodou medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorú Spojené štáty zastavili, pretože USA povedali “bojujte, bojujte, nevyjednávajte, neakceptujte neutralitu”, a tak sme tu vo vojne, ktorá sa naďalej stupňuje smerom k možnej jadrovej vojne.
To by sa stalo, keby Rusko utrpelo hlboké porážky na bojisku. To sa teraz nedeje. Nezažíva to, ale ak by to zažilo, len by to eskalovalo do jadrovej vojny. Rusko nebude porazené, vytlačené z Krymu a pokorne sa vráti domov a povie: “Je nám ľúto, že sme to urobili”. Bude eskalovať, ak bude musieť eskalovať. Takže práve teraz sme v špirále, ktorá je mimoriadne nebezpečná. Japonsko do toho úplne zapadá. A Austrália, je veľmi smutné pozerať sa na to, ako Austrália súhlasí s tým, aby bola využívaná takýmto bezohľadným spôsobom. Zaplatiť majetok za to, aby bola použitá týmto bezohľadným a provokatívnym spôsobom.
A konanie USA, vo všeobecnosti až doteraz, až na veľmi malé výnimky, nás konanie USA privádza na cestu k vojne s Čínou rovnakým spôsobom ako konanie USA na Ukrajine. Lenže táto vojna, no ktorákoľvek vojna by mohla všetko ukončiť, ale celá myšlienka USA a ich spojencov bojovať proti Číne je ohromujúca svojimi dôsledkami, hlúposťou, hlbokým nebezpečenstvom a úplným odtrhnutím od skutočných bezpečnostných záujmov a od reality, pretože Čína nie je hrozbou pre Austráliu. Nie je hrozbou pre svet.
A keď som sa naposledy pozeral, opravte ma, pretože v miestnosti je niekoľko odborníkov, oveľa viac ako ja, ale neviem o jedinej zámorskej čínskej invázii v jej histórii, mimochodom, okrem hraníc. Neviem o žiadnej v celej jej histórii, okrem toho, keď v Číne krátko vládli Mongoli a pokúsili sa napadnúť Japonsko. Okrem mongolskej invázie, ktorú porazil tajfún. Okrem toho neviem o inom jedinom prípade za 2 200 rokov čínskej štátnosti.
Takže to nie je práve na vrchole môjho zoznamu obáv. To, čo ma znepokojuje vo svete, sú hlboko neurotické Spojené štáty, ktoré sa usilujú byť číslom jeden, ktoré nemôžu byť číslom jeden spôsobom, o ktorom sú samy presvedčené, že sú číslom jeden. Ktoré majú v Londýne patetickú a, prepáčte, že používam ten výraz, ale je to patetické, roztleskávačku, ktorá každý deň hovorí, aké je to úžasné. Empire je skvelý, mali by ste ho ísť vyskúšať, milujeme ho.
Tu sa zastavím, prepáčte, že budem pokračovať, ale dovoľte mi, len keby som mohol na minútu povedať, čo by sa malo urobiť.
Vojna na Ukrajine by sa mohla skončiť deň po tom, ako Biden vystúpi a povie, že NATO sa nebude rozširovať na Ukrajinu. Verte tomu. Základ na rokovanie tu bol 20 rokov a USA ho odmietli.
Po druhé, myšlienka otvorenia pobočiek NATO v Ázii je ohromujúca svojím rizikom a hlúposťou a prosím, povedzte Japoncom, aby s tým prestali, je to bezohľadné.
Po tretie, prístup USA k Taiwanu, s výnimkou záblesku reality Blinken minulý mesiac, je hlboko nebezpečný, provokatívny a zámerný.
Po štvrté, v Ázii je potrebný regionálny dialóg. V Ázii, medzi Ázijčanmi a medzi Áziou a Tichomorím.
Po piate, využiť RCEP [Regionálnu komplexnú dohodu o hospodárskom partnerstve]. Pretože RCEP je v skutočnosti správna koncepcia pre tento región, ktorá spája Čínu, Kóreu, Japonsko, ASEAN, Austráliu a Nový Zéland do koherentného rámca, najmä v oblasti klimatických výziev, energetickej politiky, obchodnej politiky a investičnej politiky. To by prinieslo veľa dobrého nielen pre 15 krajín Ázie a Tichomoria, ale pre celý svet.
Ospravedlňujem sa, že som tak dlho rozprával, ale to, čo robí SHAPE, je veľmi dôležité. Ste úplne na správnej ceste a všetko najlepšie želám vášmu úsiliu.
Viac sa dočítate
Rastúce nádeje vo Švédsku pred samitom NATO vo Vilniuse?
Neúspešná ukrajinská protiofenzíva zahnala NATO do kúta
Postoje USA a Nemecka k Ukrajine sa v predvečer samitu NATO menia
.jpg)
