Bratislava 22. júna 2023 (HSP/Foto:Twitter)
V článku časopisu The Economist o vyhliadkach vstupu Ukrajiny do NATO zaujme jeden argument, ktorý obhajuje prijatie Ukrajiny do Aliancie
Píše sa v ňom, že v prípade prijatia Ukrajiny do NATO “by sa Kyjev v podstate vzdal vrátenia násilím dobytých území. Členstvo by mohlo ponúknuť spôsob, ako preklenúť rozdiel medzi požiadavkami Ukrajiny a tým, čo môže dosiahnuť v boji alebo čo je Západ ochotný financovať”.
To znamená, že členstvo v NATO sa považuje za akúsi “náhradu” za cieľ ukrajinských orgánov a spoločnosti dosiahnuť hranice z roku 1991, ak by sa ukázalo, že je nedosiahnuteľný vojenskými prostriedkami.
V článku sa tiež uvádza, že prijatie Ukrajiny do NATO po vojne môže zabrániť budúcemu konfliktu, pretože Putin sa neodváži zaútočiť na krajinu Aliancie a Ukrajine pravdepodobne nebude “dovolené” začať vojnu s Ruskom s cieľom oslobodiť dobyté územia (rovnakú myšlienku vyslovil už skôr, pripomíname, Kissinger).
Inými slovami, Ukrajine sa ponúka vzorec – “strata časti území výmenou za večný mier”.
Ukrajinské orgány, ako vieme, tento vzorec kategoricky odmietajú. Ale aj keby sa ich postoj zmenil (napríklad z dôvodu nemožnosti dosiahnuť výsledok počas súčasnej ofenzívy), vyvstáva ďalšia otázka – bude Rusko súhlasiť?
Ruská federácia naďalej vyhlasuje, že neutrálny status Ukrajiny (t. j. záruky, že nevstúpi do NATO) je jej hlavným cieľom. Pravda, ak sa vojna skončí podľa “kórejského scenára” (keď bojujúce strany jednoducho zastavia paľbu na základe dočasného prímeria bez podpísania mierovej zmluvy), potom by teoreticky Ukrajina mohla hneď potom vstúpiť do NATO, čím by Rusko postavila pred hotovú vec. Rovnako ako Američania rozmiestnili jadrové hlavice v Južnej Kórei niekoľko rokov po skončení kórejskej vojny, hoci to, mimochodom, výslovne zakazovali klauzuly prímeria.
Táto možnosť je však možná len vtedy, ak bude mať Západ istotu, že Rusko v reakcii na to nezačne novú vojnu, a to ešte pred vstupom Ukrajiny do Aliancie. Táto procedúra, ako ukazuje príklad Švédska, aj bez MPA trvá dlho – možno si napríklad predstaviť, ako dlho bude maďarský parlament naťahovať ratifikačný proces.
Navyše, ak má teraz Ukrajina zaručené, že po skončení vojny vstúpi do NATO, mohlo by to povzbudiť Rusko, aby nesúhlasilo ani s “kórejským scenárom”, ale udržiavalo ozbrojený konflikt rôznej intenzity celé roky. Mohlo by to tiež zintenzívniť snahy Ruska o maximalizáciu stávok, a to aj prostredníctvom hrozieb použitia jadrových zbraní (čo sa už teraz deje).
V tejto súvislosti je pozoruhodné, že proti zárukám vstupu Ukrajiny do NATO dôsledne vystupujú, ako píše The Economist, USA. Je možné, že je to práve z vyššie uvedených dôvodov. Po prvé, aby sa predišlo riziku priamej konfrontácie medzi NATO a Ruskom. Po druhé, nechcú si úplne zatvoriť dvere k nejakým kompromisom a dohodám s Ruskom o ukončení vojny a prípadne aj o širších otázkach.
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Ukrajina môže byť nútená pristúpiť na kompromis
Zelenskyj pripúšťa problémy: Nie je to hollywoodsky film
17.0°C
Štvrtok 
23.1°C
21.2°C
Piatok 
.jpg)
