Bratislava 27. septembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer, Jakub Kotian)
V uplynulých dňoch sa na verejnosť dostala informácia o tom, že minister hospodárstva Richard Sulík sa chystá urobiť zatiaľ najväčší privatizačný krok tejto vládnej junty: predať štátny podiel v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. podnikateľskej skupine J&T
Ministra Sulíka sme pred niekoľkými dňami oslovili so žiadosťou o vyjadrenie, či je pravda, že pripravuje odpredaj štátneho podielu v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., skupine J&T. Do dnešného dňa nám na otázku neodpovedal.
Je to príliš často ten istý príbeh. Od 90. rokov sa nezmenil a dôverne ho poznáme z celého radu vyjadrení predstaviteľov pravicových vlád a odborníkov obľúbených v mainstreamových médiách: nariekajú, že štátom vlastnenej firme sa nedarí, v jej trhovom segmente sú zlé časy, je v strate, štát je zlý vlastník, vzniká priestor na korupciu a… no skrátka, najlepšie bude za každú cenu to rýchlo predať.
A potom firma zrazu začne produkovať svojim novým majiteľom zisk. Že vraj preto, lebo špičkoví zahraniční manažéri s platmi o niekoľko rádov vyššími, než majú bežní zamestnanci, vedú firmu omnoho lepšie, než tí domáci, štátni, korupční.
Poslednou fázou potom je, keď firma, po rokoch, keď vypásala zahraničných majiteľov, zistí, že má obrovský investičný dlh. Geniálni zahraniční manažéri s platmi o niekoľko rádov vyššími, než majú bežní zamestnanci, sa prebudia, múdro pokrútia hlavami a skonštatujú, že buď príde štátna pomoc, alebo to budú musieť zavrieť, ľudí poslať na dlažbu a politikov tak pripraviť o voličské hlasy.
Naozaj to urobia?
Takto alebo podobne sme to zažili v celom rade slovenských firiem, ktoré boli sprivatizované, vytunelované a rozkradnuté. Väčšina rodinného striebra je už dávno v cudzích rukách, ale čo-to sa ešte stále dá nájsť.
V uplynulých dňoch sa objavila zákulisná, ale údajne pravdivá informácia o tom, že vláda (zastúpená ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom) sa chystá urobiť zatiaľ najväčší privatizačný krok: predať štátny podiel (34 percent) v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., skupine J&T podnikateľov Ivana Jakaboviča a Jozefa Tkáča.
Slovenské elektrárne, a.s., prevádzkujú dve atómové elektrárne (Mochovce, Jaslovské Bohunice), dve tepelné elektrárne (Nováky, Vojany), 31 vodných elektrární (najmä na riekach Váh a Hron) a dve solárne elektrárne (Mochovce, Vojany). Spolu tak produkujú dve tretiny z celkovej výroby elektrickej energie na Slovensku.
Kto v súčasnosti vlastní Slovenské elektrárne, a.s.? Vo vlastníctve štátu je 34 percent akcií a zvyšných 66 percent vlastní Slovak Power Holding BV. V tejto spoločnosti 50 percent zatiaľ vlastní firma ENEL Produzione S.p.A. (s hlavným akcionárom talianskou vládou), ktorá však perspektívne, po plnom rozbehnutí elektrárne v Mochovciach, plánuje svoj podiel predať. Zvyšných 50 percent v spoločnosti Slovak Power Holding BV vlastní firma EP Slovakia B.V., čo je dcérska spoločnosť skupiny Energetický a průmyslový holding (EPH), v ktorom vlastní český podnikateľ Daniel Křetínský 50 percent a slovenský podnikateľ Patrik Tkáč 44 percent akcií.
Čo iné môžeme čakať od Miklošových žiakov?
Oblasť výroby elektriny má iste celý rad špecifických problémov. Iste nám minister a propagandisti dôkladne vysvetlia, prečo je najrozumnejšie predať aj ďalšiu z niekoľkých posledných strieborných lyžičiek zo servisu po starých rodičoch
Napokon, nič iné sme ani nemohli čakať, než že táto vláda pôjde v stopách svojich ideových predchodcov Dzurindu a Mikloša. Po zrušení bankového odvodu, neuplatnení si predkupného práva na zisk absolútnej kontroly štátu nad Východoslovenskou energetikou (VSE) a niektorých ďalších krokoch bolo len otázkou času, kedy sa pustia do toho, čo ešte zostalo vo vlastníctve štátu, teda aspoň formálne pod kontrolou slovenskej verejnosti. Ešte stále je toho dosť, čo sa dá výhodne (pre niekoho…) predať: letiská, voda, plyn, Gabčíkovo…
Niekto by možno povedal: veď je to fajn, predajú to skupine J&T, teda majetok zostane na Slovensku. Možno na nejaký čas… kým sa aktíva nepreskupia. Kým sa trh neskonsoliduje – to slovo oni (globalisti) používajú: konsolidácia. Znamená to situáciu, keď sa celý daný segment trhu dostane do takého rovnovážneho stavu, že ho dostane pod kontrolu niekoľko málo globálnych hráčov. (Prípadne, aby to vyzeralo, že nejde o kartel, v hre môže na ozdobu ostať aj zopár príštipkárov, ktorí zbierajú ťažko uchopiteľné omrvinky.)
Čo bude, až to rodinné striebro všetko rozpredáme? Možno začneme brigádovať, aby sme si mohli našetriť na splácanie prenájmu nových tanierov a príborov. Nejakých lacnejších…
Ivan Lehotský
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
