Napriek niektorým oprávneným kritikám prístupov a záverov autorov, či už zo strany rôznych analytických škôl medzinárodných vzťahov, faktom je, že dnešný geopolitický a ekonomický svet už nie je taký ako na konci druhej svetovej vojny, ba dokonca ani taký, aký zdedili po skončení studenej vojny. Môžeme povedať, že predstava, že 21. storočie budú naďalej určovať USA a Európa, úplne stratila svoj význam.

Stabilita Číny ako prevažne kapitalistickej ekonomiky, globálneho investora a zástancu jej geopolitického projektu spolu s oživením Ruska v posledných rokoch dokazujú, že USA a Európska únia (“Západ”) už nemajú kontrolu nad ekonomikou a svetovou ideológiou, resp. nad liberálnou demokraciou ako absolútnou hodnotou vychádzajúcou z krajín, ktoré sa zaviazali dodržiavať ľudské práva alebo demokraciu ako skutočné hodnoty. Takýto proces analyzoval napríklad John Mearsheimer vo svojom diele Veľký klam: Liberálne sny a medzinárodná realita, 2018″. Mearsheimer (John Mearsheimer: Hráme ruskú ruletu), ktorý ponúka logické a geopolitické chápanie sporu medzi NATO a Ruskom, znáša za svoje názory silnú kritiku. Napriek tomu zostáva jedným z mála analytikov, ktorí nepodľahli vojnovému ideologickému zriadeniu Bieleho domu. Stojí za zmienku, že Henry Kissinger, ktorý tiež považoval rozširovanie NATO na východ za provokáciu, potom zmenil názor (Henry Kissinger: Prečo som zmenil názor na Ukrajinu), aby nasledoval prevládajúce smerovanie Washingtonu. Dôsledné zachovanie historickej koherencie je mimoriadne dôležité

Na uistenie o predloženom argumente treba uviesť, že samotná myšlienka účinného záväzku USA v oblasti ľudských práv alebo dodržiavania medzinárodného práva stráca svoj význam, keď si spomenieme na Irak, Abú Ghraib a Afganistan, aby sme hovorili o najnovších skutočnostiach, ktoré sú najjasnejšími príkladmi porušovania územných práv a ľudských práv.

Ako sme už zdôraznili (Vojna na Ukrajine: Vzniká nový multipolárny svet), invázia na Ukrajinu (2014-2022) znamenala významný zlom v tomto novom geopolitickom cykle moci, ktorý vzniká. Túto zásadnú zmenu nepreukázala len samotná ruská invázia, ale aj neschopnosť Západu účinne izolovať Rusko. Nízky vplyv USA a EÚ pri získavaní ďalších krajín, aby nasledovali stratégiu sankcií proti Moskve, ukázal, že je potrebné viac než len rétorika o územných porušeniach na Ukrajine. Nedostatok globálnej legitimity politiky Washingtonu je zrejmý, keď USA udržiavajú privilegované vzťahy s Izraelom, ktorý napríklad od roku 1967 nezákonne okupuje Západný breh Jordánu a Golanské výšiny. Okrem toho údajná obrana demokracie ako základného piliera zahraničnej politiky sa stáva krehkým predmetom, keď sa udržiavajú diplomatické vzťahy na vysokej úrovni so Saudskou Arábiou alebo Čínou, krajinami, ktoré podľa organizácií monitorujúcich túto tému vo svete, z ktorých mnohé majú sídlo v USA a EÚ, v minulosti systematicky porušovali ľudské práva.

Matias Spektor v časopise Foreign Affairs (máj/jún 2023) v článku “In Defense of the Fence Sitters: V článku “What the West Gets Wrong About Hedging” analyzuje príčiny neochoty tzv. globálneho Juhu prispôsobiť sa prijatiu západných pozícií voči Rusku. Je to dobrý návod na pochopenie toho, čo sa môže diať v medzinárodných vzťahoch a ich budúcnosti.

Vznik skupiny BRICS ako jednotky krajín s významnou globálnou ekonomickou projekciou a neskôr vytvorenie Novej rozvojovej banky vytvorili účinný orgán v rámci demokratizácie prístupu k medzinárodným úverom mimo tradičného centra vytvoreného v povojnovom období ako Medzinárodný menový fond (MMF) alebo Svetová banka. To je dôležitý detail tejto novej geopolitickej a hospodárskej konfigurácie, a to aj napriek zjavným rozdielom medzi jej zakladajúcimi členmi. Samotný možný vzostup BRICS na BRICS Plus s ďalšími krajinami, ktoré postulujú vstup do tejto skupiny, ukazuje, že niečo sa vymyká tradičnej schéme, ktorú sme doteraz poznali.

Cliff Kupchan, predseda Eurasia Group, vo svojom článku na webovej stránke Foreign Policy s názvom “6 Swing States Will Decide the Future of Geopolitics” zdôrazňuje, že nová geopolitická dynamika sa mení pre nových hráčov, ako sú Brazília, India, Indonézia, Saudská Arábia, Južná Afrika a Turecko. Tieto krajiny nie sú v priamej sfére vplyvu USA a podľa autora by im Washington mal venovať viac pozornosti. Ide o krajiny, ktoré nepodporili sankcie presadzované EÚ a USA voči Moskve a snažili sa stanoviť vlastné línie postupu na základe svojich hospodárskych a geopolitických záujmov.

V článku Samuela Charpu “An Unwinnable War: Washington Needs an Endgame in Ukraine” (Nevyhrateľná vojna: Washington potrebuje konečnú hru na Ukrajine) uverejnenom v časopise Foreign Affairs sa uvádza argument, že predlžovanie vojny, v ktorej Rusko možno ani nevyhrá, ale pravdepodobne nebude porazené, slúži len záujmom (napríklad ekonomickým a geopolitickým) USA, vrátane možnosti zvýšenia nebezpečenstva vojenskej a dokonca jadrovej eskalácie. Európania a Ukrajinci sú v rámci logiky Washingtonu len pešiakmi. Treba uznať, že Moskva bude musieť skôr či neskôr svoje sťažnosti vypočuť. Aj keď zdravý rozum nenachádza vo Washingtone odozvu, viacerí analytici si to už uvedomili.

Na základe súčasného scenára svet vstupuje do novej fázy. Tejto novej fáze nebudú veliť USA a EÚ. V tom spočíva najväčší problém Európanov a Severoameričanov: uvedomiť si, že ich mocenský cyklus sa končí, a neprijať to dôsledne. Čo tým myslíme? Zachovávanie rovnakých línií konania v studenej vojne, t. j. systematické vytváranie “komunistických nepriateľov” s cieľom získať spojencov a udržiavanie bojovej línie v zahraničnej politike, je vážnou chybou, ktorá nezmení konečný výsledok: geopolitický a hospodársky úpadok USA ako dominantnej mocnosti a Európy ako významného geopolitického regiónu.

Na druhej strane si EÚ ešte neuvedomila, že línia, ktorú diktujú USA a ktorú Brusel slepo nasleduje, spôsobí bloku ešte väčšie problémy. Mimochodom, výsledky sú už viditeľné: inflácia a nezamestnanosť sú viditeľnými špičkami ľadovca, do ktorého je EÚ vsadená. Strata vplyvu euroatlantickej osi je nezvratná.

Čo robiť? Je čas pripraviť sa na nový globálny geopolitický cyklus.