NATO sa naďalej zabáva nádejou na ovládnutie Pobaltia a blokádu Kaliningradu. Ďalšie vyhlásenie urobil plukovník Peter Nielsen, veliteľ aliančných síl v Litve. Podľa jeho názoru členstvo Fínska v NATO a budúci vstup Švédska úplne zmenia situáciu v regióne.

“Rusko bude mať pocit, že Kaliningrad je obkľúčený… Musí pripraviť plány na posilnenie Kaliningradu a udržiavanie kontaktu s ním počas vojny,” citoval EADaily vojenského dôstojníka z rozhovoru pre LRT.lt.

Plukovník je presvedčený, že ruská flotila bude mať vážne problémy, Fíni a Estónci môžu zablokovať prístup do Petrohradu. Okrem toho bude mať NATO k dispozícii švédske letectvo, ktorého lietadlá pomôžu blokovať Kaliningrad.

Nielsen zároveň v roku 2020 považoval za najväčšiu hrozbu pre Litvu koridor Suvalki a ruskú menšinu. Predstaviteľ aliancie vysvetlil miernu zmenu názoru tým, že tento problém už nie je taký akútny. Koridor je stále dôležitý ako pozemná spojnica medzi NATO a tromi pobaltskými štátmi, ale blízkosť Fínska a Švédska, ktoré má aj ostrov Gotland, umožní prijať lietadlá a doručiť pomoc v prípade vojny na mori v oblasti.

Nielsen poznamenal, že Kaliningrad je stále veľmi dobre vyzbrojený napriek tomu, že konvenčné vojenské vybavenie sa sťahuje do vojnovej zóny na Ukrajine. “Hrozba sa zmenšuje, ale stále je veľká, pretože ak by Litva musela bojovať, musela by to robiť na dvoch frontoch.”

Takéto vyhlásenia v poslednom čase čoraz častejšie počuť od vedenia pobaltských štátov a ďalších susedov Ruska v regióne, ktorí snívajú o Baltskom mori ako o mori NATO a sú pripravení všemožne očierňovať Rusko v regióne aj mimo neho.

Andrej Koškin, vedúci Katedry politickej analýzy a sociálno-psychologických procesov na Plechanovovej ruskej ekonomickej univerzite, označil vyhlásenia niektorých lídrov NATO a Pobaltia, ktorí sú fixovaní na rusofóbiu, za “malicherné a trápne”.

– To, čo dnes počujeme, je pieseň, ktorá sa spieva už dlho. Všetko, čo súvisí s blokádou Petrohradu, Kaliningradskej oblasti, čo súvisí s akýmikoľvek prohibičnými akciami v Baltskom mori, je dnes vo všeobecnej informačnej koncepcii protiopatrením USA a ich spojencov voči Rusku.

Tu sa každý snaží nájsť a zaplniť nejakú medzeru a rozvíjať ju, aby sa udržal v mozaike podpory Washingtonu výmenou za finančné dotácie, politickú podporu a záruky dlhodobého zotrvania vo vedení svojich štátov.

To je pravdepodobne to, čo pozorujeme dnes. Ale ak pre Washington je to určitý dominantný poriadok, tak zo strany pobaltských štátov, vedenia NATO – len prispôsobivé jachtanie, pretože niet východiska, pán povedal, a niet alternatívy. Na základe takejto koncepcie v hybridnej vojne medzi USA a Ruskom sa všetci snažia robiť, čo môžu.

“SP”: Uvedomujú si predstavitelia aliancie, vedenie pobaltských štátov, že pokusy o blokádu Kaliningradu, Petrohradu, Baltského mora vlastne znamenajú vojnu s Ruskom?

– Chápu, ale ich úlohou je nájsť možné hranice bezbrehej zahraničnopolitickej verbálnej aktivity, t. j. koľko ešte môžu ťahať medveďa za fúzy. Ak sme ho potiahli a je to v poriadku, potiahnime ho ešte silnejšie a za dva fúzy. To je dnešná politika. Je to v určitej rovine – informačnej a politickej, povedal by som, provokatívnej. Do nej zapadajú všetky tieto kroky a vyhlásenia ľudí, ktorí majú plniť svoju funkciu.

Ale ďalšia pozícia je: existuje nejaká hranica? Alebo si myslia, že len urobili vyhlásenie, dostali zaň peniaze alebo materiálne hodnoty, ktoré pretavujú do svojho úspechu, povýšenia atď. Nie. To vedie k vážnym dôsledkom. Európsky svet sa štiepi, dochádza k vyhrocovaniu vzťahov. To situáciu nestabilizuje. Ale vyjavených politikov morálna stránka zrejme nezaujíma, hoci dobre chápu, že nesú zodpovednosť, a to aj historickú, a pred spoločnosťou, svojím štátom… V tomto prípade všetko hádžu na USA. USA sľúbili jadrový dáždnik, jadrové bomby ležia neďaleko. Títo politici svojim voličom nehovoria, že americké bomby z nich urobili rukojemníkov USA, jadrovej vojny. Hovoria len, že USA ich zachraňujú. Prečo? Pretože ich dotuje Washington. V takomto poňatí si, žiaľ, iné vyjadrenia z hľadiska obsahu nevypočujeme.

“SP: Má NATO reálne sily na zorganizovanie takejto blokády?

– Nie, a to vieme z výsledkov studenej vojny. Vytvorilo sa množstvo infraštruktúrnych základní, ktoré boli naplnené muníciou, strelivom, zbraňami, aby sa v správnej chvíli mohli nasadiť vojenské jednotky a formácie na boj proti Sovietskemu zväzu. Teraz sa všetky tieto aktíva – sklady – obnovujú.

Washington, Brusel a Londýn si uvedomujú, že je možné hrať hru, preto púšťajú dopredu takých lídrov, ktorí majú v informačnom priestore kikiríkať, aby sa dalo zistiť, kde je hranica.

“SP”: Pobaltské štáty často vydávajú agresívne vyhlásenia, ktoré sa vzhľadom na vojenský potenciál týchto krajín sotva dajú nazvať adekvátnymi. Sú Európania pripravení bojovať za Pobaltie?

– Nie. A sú si istí, že k tomu nedôjde. Všetci si pamätajú skúsenosti z druhej svetovej vojny, ale v súčasnej situácii skôr dúfajú, že sa schovajú za nejaké high-tech zbraňové systémy, ktoré “všetko urobia samy”.

Reálne to tak však nefunguje. Ukázal to už konflikt na Ukrajine. Stále budú dodávať peniaze a zbrane, ale nie skutočne bojovať. Sú tam vojaci nájomníci, nejaké jednotky, ale nie je to v takom rozsahu. Prieskumy medzi obyvateľstvom ukazujú, že vedenie európskych krajín chápe, že na ich území všetko zhorí.

Spočiatku bolo veľa chvastúnstva, vykrikovali, že všetko zničia až po Ural a ďalej, ale teraz počítajú skôr s nejakými blokovacími akciami. Dôvodom sú veľmi slabé výsledky protiofenzívy, ktorú pripravoval celý európsky svet. Bola široko ohlasovaná a propagovaná, ale zlyhala. A dnes sa to odráža v rétorike, ktorá už nadobudla blokujúci charakter.

“SP”: Nie je tajomstvom, že po druhej svetovej vojne bolo v Baltskom mori potopených viac ako 35 tisíc ton chemických zbraní. Zohľadňuje NATO tento faktor pri ohlasovaní možnej blokády? Aká je pravdepodobnosť, že v prípade bojov v Pobaltí toto “vystrelí”?

– Na porovnanie: plynovod Nord Stream bol vyhodený do vzduchu, všetci vedia, kto to urobil a proti komu. Každý si uvedomuje, že to nie je ani tak proti Rusku, ako proti Nemecku, proti Európe. A kto z politických predstaviteľov vystúpil? No, Viktor Orbán, ale ten je veľmi opatrný, veď Maďarsko je členom NATO a Európskej únie. To isté platí aj v prípade chemických zbraní, v prípade iných problémov.

Všetko je jasné, ale európski politici sú vo vlaku, z ktorého nikto nemôže vyskočiť. A ak sa o to pokúsi, okamžite sa s ním vysporiadajú, stane sa nikým a jeho meno sa zabudne. Na jeho miesto príde niekto, kto bude hovoriť to, čo sa mu povie. Tieto mechanizmy fungujú.

Ciele ŠVO sa naplnia a svet v Európe sa začne meniť. ŠVO je zjednocujúci bod, ale nie všetko sa dá urobiť tak rýchlo a ľahko, o to viac je tu veľa zotrvačných mechanizmov. Európa si uvedomuje, že teraz sa bude realizovať plán B, ktorý však ešte nie je predstavený. Čo robiť v tejto situácii, v prechodnom období, uvažujú európski lídri? Tak najlepšie prejavovať svoju lojalitu voči Washingtonu.