Bratislava 4. júla 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Christophe Petit-Tesson)
Prvá alpská etapa na Tour de France v sobotu priniesla veľké problémy pre množstvo cyklistov. Pomalá skupina na konci pelotónu, tzv. gruppetto obsahovalo až 95 mien a medzi nimi boli nielen klasickí šprintéri ako Mark Cavendish, Peter Sagan, Tim Merlier či Arnaud Démare, ale aj bývalí víťazi Tour de France Christopher Froome a Geraint Thomas, jeden z veľkých favoritov Primož Roglič (v nedeľu limitovaný zraneniami odstúpil – pozn.), či veterán Alejandro Valverde
Tí všetci prišli do cieľa s vyše 35-minútovým mankom na víťazného Belgičana Dylana Teunsa a necelé dve minúty pred stanoveným časovým limitom. Ten bol na hranici 37:32 min, posledný Démare mal čas 35:34 min.
“Mali sme informácie, koľko času približne strácame. Bol som trochu nervózny, nemám rád, keď sa do poslednej chvíle naháňa limit. Bola nás tam však vzadu takmer stovka, preto to väčšina brala s pokojom. V posledných 20 km sme už vedeli, že limit zvládneme,” zhodnotil český cyklista Petr Vakoč na portáli iDnes.cz. “Už prvý z troch kopcov bol neuveriteľne náročný a tempo bolo brutálne. A tak sa nás vzadu stretlo oveľa viac, ako býva zvykom. Nepamätám sa, kedy tam bolo aj toľko celkových víťazov pretekov Grand Tour,” doplnil Vakoč, ktorý si oblieka dres tímu Alpecin-Fenix.
Niekdajší skvelý šprintér Ján Svorada, ktorý reprezentoval Československo, Slovensko aj Česko a na Tour de France vyhral tri etapy, v súvislosti s utrpením šprintérov vo vysokých kopcoch na Tour de France podotkol: “Prejsť cez kopce je pre šprintérov vždy náročné. Najmä v poslednom týždni na Grand Tour je to extrém, lebo kopcov je veľa a telo je už veľmi unavené. Preto nie sú zriedkavé prípady, že to šprintéri nezvládnu. Ono to vyzerá jednoducho, keď máte informáciu o tom, kedy najneskôr máte byť v cieli. Lenže zrazu sa vpredu niekto rozhodne zrýchliť tempo a vy už len slúchadlách počujete, že musíte pridať. Ale ako, keď už vlastne idete na maximum?”
V nedávnej minulosti najmä Peter Sagan ako univerzálny šprintér ťažil z toho, že v kopcoch mal lepšiu vytrvalosť ako množstvo iných – čistokrvných šprintérov. Aj preto relatívne ľahko získaval celkové triumfy v bodovacej súťaži, lebo viacerí šprintéri nezvládli kopcovité etapy. Svorada tvrdí, že niekedy sa v tzv. gruppete spolupracuje na dodržaní limitu, ale nie vždy je to pravidlo. “Ak je etapa naozaj ťažká a limit na hrane, kamarátstva v pelotóne idú bokom. Buď vydržíš tempo alebo máš smolu,” zamyslel sa 52-ročný rodák z Trenčína.
Spomenul si aj na to, že svoje slávne víťazstvo na hlavnom parížskom bulvári Champs-Élysées v roku 2001 vôbec nemuselo prísť, ak by v predtým v náročnej 13. etape v Pyrenejach nedošiel do cieľa v časovom limite. “Boli sme traja vzadu z tímu Lampre. Moji dvaja kolegovia to však nakoniec ‘zabalili’, a tak som zostal sám. Našťastie som sa ešte nejako rozbehol, takže som sa dotiahol do gruppetta v zjazde pred záverečným kopcom. A potom som došiel až do Paríža,” podotkol Svorada.
Podľa jeho slov, ak je v gruppette dobrá nálada, a všetci stíhajú prísť do cieľa v limite, je tam občas priestor aj na zábavu. Sagan je známy tým, že sa predvádza fanúšikom na zadnom kolese, raz dokonca aj podpisoval knihu počas jedného z výšľapov na kopec na Tour de France. Slovákov tímový kolega v Bora-Hansgrohe Rakúšan Lukas Pöstlberger si raz v dobrej nálade dokonca vzal od fanúšika kúsok pizze. “Stále jeme len ryžové koláčiky, energetické sušienky a gély. Žiadala sa mi zmena. Samozrejme, bolo to počas poslednej horskej etapy. Nemohol som riskovať, aby mi prišlo zle,” zaspomínal si Pöstlberger. “Áno, je tam vzadu niekedy priestor na to, aby ste sa predviedli pred ľuďmi a mali aj trochu zábavy. Niekto to má rád, iný zasa nie a koncentruje sa len na preteky,” zakončil Svorada na portáli iDnes.cz.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
