Šaštín-Stráže 31. augusta 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR – Lukáš Grinaj, Barbora Vizváryová)
Aktualizované 31. augusta 13:39
Slovensko má ďalšieho blahoslaveného, je ním Ján Havlík. V roku 1965 zomrel ako 37-ročný na následky mučenia v komunistických väzniciach. Slávnostný úkon blahorečenia vykonal v sobotu na priestranstve pred Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach (okres Senica) legát pápeža Františka, kardinál Marcello Semeraro, prefekt vatikánskeho Dikastéria pre kauzy svätých
Dekrét o mučeníctve Jána Havlíka schválil pápež František v decembri 2023. Schváleniu predchádzala diecézna a rímska fáza procesu blahorečenia. Dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného stanovil pápež na 12. februára.
Obrad blahorečenia sa uskutočnil na úvod sobotnej slávnostnej svätej omše, po úkone kajúcnosti. Po prednesení žiadosti o blahorečenie a krátkeho životopisu prečítal kardinál apoštolský list pápeža Františka. Nasledovalo odhalenie oficiálneho obrazu Jána Havlíka. Potom priniesli k oltáru relikviár s pozostatkami nového blahoslaveného.
Kardinál Marcello Semeraro v homílii zdôraznil, že blahoslavený Ján Havlík bol človekom nádeje. “Bol obeťou režimu, ktorý chcel zničiť náboženský fenomén a najmä katolícku cirkev a jej duchovných,” podotkol. Poukázal na to, že Havlík zomrel tri roky po prepustení z väzenia, úplne odovzdaný do Božej vôle a odpustiac svojim prenasledovateľom.
Na slávnosti blahorečenia za zúčastnili okolo 13 000 ľudí
Na sobotnej slávnosti blahorečenia Jána Havlíka sa v Šaštíne-Strážach (okres Senica) zúčastnilo podľa organizátorov približne 13 000 ľudí, prihlásených bolo viac ako 120 autobusov. Na tlačovej konferencii o tom informoval hlavný koordinátor prípravy slávnosti blahorečenia Peter Novák.
Registrovaných bolo približne 370 kňazov. “Boli tu stovky rehoľníkov a rehoľníčok, na pódiu ste mohli vidieť viac ako 30 biskupov z rôznych krajín sveta,” priblížil Novák. Poukázal na to, že relikviár, v ktorom sú uložené ostatky Havlíka, váži približne 90 kilogramov.
Kto bol Ján Havlík
Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce (okres Skalica). Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (vincentíni). Keď sa o rok neskôr komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, so spolubratmi bol na tri mesiace deportovaný na nútené práce, stavať priehradu pri Púchove. Tajne študoval popri zamestnaní teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov.
V októbri 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde sa častým mučením snažili od neho získať “priznanie” k protištátnej činnosti. Najskôr ho odsúdili na desať rokov väzenia za vlastizradu. Trest mu potom sprísnili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami. Pracoval v jáchymovských uránových baniach, potom bol väznený v Ruzyni, kde sa stal terčom psychického týrania. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu.
Ján Havlík zomrel 27. decembra 1965 na následky psychickej a fyzickej tyranie vo väzení. Odpykal si 11 rokov väzenia za vlastizradu a misijnú službu medzi spoluväzňami.
Slovensko zažilo slávnosť blahorečenia po šiestich rokoch. V Košiciach v septembri 2018 blahorečili Annu Kolesárovú z Vysokej nad Uhom. V Bratislave v roku 2017 blahorečili saleziána, kňaza Titusa Zemana. Predtým boli na Slovensku v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko.
Prečítajte si tiež
- V Šaštíne sa predpoludním uskutoční slávnosť blahorečenia Jána Havlíka
- Exhumovali telesné pozostatky budúceho blahoslaveného Jána Havlíka
- Hrdinský svedok viery Ján Havlík
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
