Bratislava 14. augusta 2022 (HSP/TK KBS/Foto:Archív Jána Figeľa)
Kardinál Jozef Tomko, s ktorým sa v týchto dňoch lúčime, bol “duchovným otcom pre Slovensko”. „Napriek nútenému exilu a zodpovednosti za misie v celom svete jeho srdce zostalo späté s rodnou krajinou,” píše pred pohrebou rozlúčkou bývalý osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ. Pri tejto príležitosti prinášame text, ktorý bol pôvodne napísaný 1. novembra 2006 na základe prosby kardinála Tomku ako úvod k jeho knihe úvah So srdcom na Sovensku, spoločnej publikácie vydavateľstiev Lúč a SSV v roku 2006
Úvod ako záver
Je dobré, keď má národ otcov, ktorí sú mu prirodzenou autoritou, inšpiráciou i oporou. Takým duchovným otcom pre Slovensko je Jozef kardinál Tomko. Napriek nútenému exilu a zodpovednosti za misie v celom svete jeho srdce zostalo späté s rodnou krajinou. Vzťah Jozefa Tomka k jeho identite a poslaniu, k jeho (výchdo)slovenským koreňom a k univerzálnej Cirkvi a celosvetovej ľudskej rodine názorne reprezentuje jeho biskupský erb. Spája v sebe symbol zemegule, dvojramenný cyrilo-metodský kríž a ľalie košickej arcidiecézy.
Jeho láska k domovine a početné pozvania ho od roku 1989 privádzajú často na Slovensko a poskytujú príležitosti prihovoriť sa k národu a spoločenstvám. Kniha So srdcom na Slovensku je zbierkou posolstiev kardinála Tomka parlamentu a politikom, univerzitám a vedcom, mládeži, veriacim, ba celej spoločnosti. Citlivo, otvorene a opakovane sa ich autor venuje niektorým témam dôležitým pre orientáciu a vývoj spoločnosti. Sú to úvahy nielen prednesené, ale aj prežité so srdcom na Slovensku.
Slovensko, ako aj okolitá časť Európy, potrebuje číriť vedomie a prehlbovať poznanie o tom, čo pre národ, jeho dejiny a identitu znamenala inkulturácia evanjelia, vytvorenie hlaholského písma, základov literatúry, ale aj preklad vyspelejších zákonníkov. “Kresťanská viera – to sú naše náboženské i kultúrne korene.” Budúcnosť tohto dedičstva závisí od jeho poznania novými generáciami a od ich vzťahu k nemu. Aby bola dedičstvom živým a žitým v aktuálnej dobe a podmienkach. Ich dnešným vyjadrením je aj formovanie spoločnej Európy, ktorej súčasťou je aj Slovensko. Kultúrny a duchovný príspevok pre europeizáciu Únie spočíva práve na schopnosti Slovenska a nových členských krajín čerpať z bohatých koreňov a tradícií, ktoré sú zdrojom pravých hodnôt. Byť v strede Európy kultúrne, duchovne a mentálne je pre Slovensko veľkou výzvou. Zrelosť pre takúto úlohu sa opiera o inšpiráciu z vlastných dejinných skúseností, ale aj o otvorenosť a kooperatívnosť s okolitým priestorom. Cyrilo-metodská tradícia znamená pre túto zrelosť jedinečné východisko a základný príspevok. Tomkova túžba po povznesení dedičstva otcov sa prejavila nielen pri budovaní Slovenského ústavu sv.Cyrila a Metoda v Ríme, ale aj pri oživovaní a uplatňovaní pamiatky a odkazu týchto velikánov úsvitu našich dejín v jeho vlastnom misijnom poslaní. Kardinál spája vieru s rozumom, kultúru s etikou, slobodu so zodpovednosťou. Lebo, ako hovorí, “čo je kresťanské, je zároveň hlboko ľudské”.
Jozef Tomko ako vzdelaná osobnosť výrazne evokuje dôležitosť racionálneho prístupu k základným a nadčasovým otázkam života, človeka a vesmíru. Nadväzuje veľmi úzko na blízkych súputníkov a spolupracovníkov a zároveň významných pápežov našej doby – Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Viera otcov ako kultúra ducha a spolu s kultúrou ako spojivo s Európou nás má viesť k tej istej pravde ako rozum. Keďže pravda víťazí a oslobodzuje každého, jej odmietanie či relativizácia je odmietaním skutočnej slobody či relativizáciou samotnej dôstojnosti človeka. “Ľudský rozum je schopný poznať pravdu a rozlíšiť dobro od zla.” A pravda viery a pravda vedy si nikdy nemôžu protirečiť, ako racionalistov i fideistov opravuje už Galileo Galilei. Viera dopĺňajúca poznanie a rozum rozvíjajúci vieru sa nemôžu stať ani zdrojom, ani nástrojom náboženského fanatizmu či násilia. Naša modernizujúca sa spoločnosť chce stavať svoju budúcnosť a ekonomiku stále viac na vedomostiach. Kiež bude pre nás inšpiráciou a povzbudením postoj slovenského kardinála oceneného mnohými univerzitami sveta, ktorý vyzýva rozvíjať vzdelanosť, vedu a výskum a účinne ich používať pre spoločné dobro pri rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, a ktorý odporúča v dialógu medzi vierou a rozumom formovať integrálne poznanie vedúce k etickej zodpovednosti za osobný a spoločenský vývoj!
Veľmi aktuálnymi pre slobodnú občiansku spoločnosť sú úvahy Jozefa Tomka o vzťahu medzi Cirkvou a štátom, o úlohe kresťanov v spoločnosti a v politike. Jeho myšlienky sú paralelou k odkazu Roberta Schumana – Otca Európy, ktorý tvrdí, že “za svoju existenciu vďačí demokracia kresťanstvu”. Evanjelium jasne odlišuje náboženskú (Božiu) a štátno-politickú (cisárovu) oblasť a vyzýva k ich vzájomnému rešpektovaniu. Ale zároveň prináša doktrínu lásky! Tá je základom pre ľudskú spolupatričnosť a rovnosť v právach, pre úctu k dôstojnosti každej osoby bez ohľadu na pôvod, pre budovanie spoločnosti na báze spravodlivosti, nie sily. Jozef Tomko aj na Slovensku opakovane pripomína, že štát je tu pre človeka, nie naopak. Demokracia sama osebe nie je zárukou dobra a spravodlivosti. História pozná mnohé lekcie na túto tému. Štát sa potrebuje oprieť o etiku a o zodpovedné postoje. Inak sa oslabí, ba rozloží. Bolo by nešťastím pre transformujúcu sa spoločnosť prejsť z komunizmu do konzumizmu, od násilného kolektivizmu k bezbrehému individualizmu, od zápasu o pravé hodnoty k ich relativizácii. Aj preto je dôležitá sloboda svedomia a sloboda Cirkvi v slobodnom štáte, ale aj plodná spolupráca medzi Cirkvou a štátom v službe spoločnému dobru. Toto posolstvo Jozefa Tomka vlastnej krajine je v priamej línii uplatñovania cyrilo-metodského dedičstva, ktoré zakotvuje Ústava Slovenskej republiky.
Mravná obroda, o ktorej sa tak živo komunikovalo po páde totalitného systému, akoby ustúpila do úzadia mnohým, hlučnejším témam. Akoby bol pre ňu priestor len sporadicky, pri sviatočných príležitostiach, pri vzácnych návštevách. A predsa, ona je skutočným základom pre lepší život jednotlivcov i spoločenstva. Bez tejto obnovy v každej generácii prichádza nielen starnutie spoločnosti a demografická kríza, ale aj prehlbovanie sociálnych problémov, rozpad manželstiev a rodín, nárast kriminality a násilia… Kardinál veľmi aktuálne dáva do pozornosti najmä dve hodnoty, s ktorými súvisia mnohé ďalšie a od chápania ktorých závisia osudy jednotlivcov i spoločenstiev. Sú nimi život a láska. “Sú to najzákladnejšie a najcitlivejšie hodnoty a prejavy všeľudskej prirodzenosti.” Zmysel životu dáva láska, lebo človek je povolaný k láske. Prirodzeným a najmenším spoločenstvom života a lásky je rodina. Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť. Preto každá spoločnosť usilujúca o rozvoj v zhode s prirodzeným zákonom, počnúc ochranou života cez podporu rodiny až po medzigeneračnú solidaritu koná múdro a zodpovedne.
Jozef Tomko ako kňaz – misionár, teológ, univerzitný kancelár a literát prešiel dlhú cestu svetom rôznych ľudí, kultúr a civilizácií. Šestnásť rokov bol prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Ovocie požehnanej služby jeho i mnohých je viditeľné na všetkých kontinentoch. Vzrastu každého spoločenstva môžeme napomôcť ponajprv svojím pričinením, ako hovorí: “Obnovou srdca a novým, jednoduchým, skromným, statočným spôsobom života sa začína obroda celej spoločnosti.” A tento vlastný prínos je potrebné upevniť v spoločnosti cez výchovu k vyšším hodnotám, k osobnej zodpovednosti a sebakritickej obnove ducha v smere zmierlivosti, solidárnosti a vzájomnej úcty ku všetkým.
U otcov obvykle hľadáme múdrosť, lásku i pomoc. Život a osobnosť kardinála Tomka tieto synovské očakávania napĺňa. Vo vzťahu k národu a rôznym spoločenstvám na Slovensku sú jeho posolstvá synovské i otcovské zároveň. Nech slúžia dlho a mnohým! Vďaka, otec Jozef, za svetlo poznania, za inšpiráciu a povzbudenia na ceste! Vďaka Bohu za dobrých otcov!
Ján Figeľ, pred pohrebnou rozlúčkou 16. augusta 2022
Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
