Môj profil 
Predplatné
Keď sa svojho času Američania rozhodli, a začali označovať kosovských teroristov za “hrdinských bojovníkov proti Miloševičovmu totalitnému režimu”, bolo len otázkou času, kedy letecky zaútočia na srbské a černohorské mestá svojimi bombami. Výsledkom bol vznik Kosova, ktorý sa v rozpore s medzinárodným právom stal nezávislým štátom.
No Donbas – to nie je Kosovo a Američania sa boja zasahovať na Donbase otvorene podľa scenára použitého voči Srbsku. V Donecku a Luhansku vedia, čo by amerických pilotov očakávalo. Doneck a Luhansk nie sú bezbrannými obeťami, no americkým jastrabom sa kráti čas ich existencie a krátia sa aj možnosti reagovať. Preto Volker hystericky vyhlasuje “Je to vojna” a snaží sa situáciu čo najrýchlejšie zdramatizovať.
Čo teda bude nasledovať? Americké ministerstvo zahraničných vecí navrhuje zaujať aktívnejšiu pozíciu. Presviedčajú svet o “ruskej agresii” a časť amerických elít sa snaží situáciu vyhrotiť. Pritom už teraz je viac ako zrejmé, že vojenskou cestou ani Ukrajina a ani USA nedokážu existujúci problém vyriešiť. Jediné, čo sa im podarí, je vytvoriť nové a ešte nebezpečnejšie problémy pre celú Ukrajinu.
Ukrajinci by mali skôr rozmýšľať o tom, ako zastaviť Volkera a Američanov, ktorým sú Ukrajinci totálne ľahostajní. Časť amerických elít vníma Ukrajincov rovnako ako Sýrčanov – len ako svoju zástupnú armádu v americkom boji proti Rusku.
Všetky informácie, ktoré Kurt Volker vypustil z úst, pochádzajú len z ukrajinských zdrojov. Kurt Volker sa ani len nesnažil zaujať objektívnu pozíciu. Apriori odmieta všetky argumenty Donecka a Luhanska a maľuje obraz agresívneho Ruska (žiadne dôkazy o ruskej armáde na východe Ukrajiny neexistujú) ukrajinské delostrelectvo ostreľuje Doneck (ani slovo Volker o tomto ostreľovaní zo strany Ukrajincov nepovedal), podľa Volkera Rusi obsadzujú ukrajinské územie (za posledný mesiac sa uskutočnili tri ukrajinské pokusy o násilný prielom pozícií separatistov, separatisti na západ neútočia).
Takisto sa Kurt Volker ani len nesnažil komunikovať s predstaviteľmi Donecka a Luhanska a postavil sa do roly samozvaného sudcu. Pritom už v rímskom práve sa uplatňovala zásada “Nech je vypočutá aj druhá strana”.
Pred predstaviteľmi tlače, samozrejme, Volker nakoniec musel oznámiť, že bude komunikovať aj s oponentmi Kyjeva. Z jeho strany však ide o obligátne klamstvo a zavádzanie. Jeho program na najbližšie týždne je už zrejmý, navštívi Paríž, Brusel, Viedeň a Londýn. Doneck a Luhansk navštevovať nebude ani v najbližšej a ani vo vzdialenejšej budúcnosti.
Kurt Volker maľuje obraz o agresii Ruska, podľa jeho tvrdení sa na východe Ukrajiny stretli v zápase Ukrajinci s Ruskom. Tvrdí že na Donbase nie je “zamrznutý konflikt”, ale horúca vojna. Volker usilovne maľuje obraz medzinárodného konfliktu, pri riešení ktorého môžu Američania zaujať oveľa aktívnejšiu pozíciu ako v prípade “zamrznutého konfliktu”.
Podobná rétorika znela z amerických úst aj v prípade Líbye, Iraku či Sýrie, Volker teda pripravuje pôdu pre agresívnejšie kroky USA. Volkerove slová de facto znamenajú, že Doneck a Luhansk očakáva vojna. Donenck a Luhansk si o Ukrajincoch a Američanoch ilúzie nerobí, ukrajinská strana sa však aj s Američanmi môže nemilo prekvapiť.
Zaujímavé je to, že v Európe nikto Volkerove slová kriticky nevníma. Američania, samozrejme, sledujú svoje vlastné geopolitické ciele, európske proamerické elity sú presvedčené, že Kyjev má právo tlačiť na Donbas a používať nátlakové spôsoby. Oficiálne je Západ kategoricky proti akejkoľvek vojne, pretože Západ predsa ctí civilizačné a demokratické hodnoty a vojna je v priamom rozpore s týmito hodnotami. (Svoje civilizačné a demokratické hodnoty západné politické elity preukázali aj pri útokoch na Líbyu, Irak či Sýriu).
Povedzme si ale otvorene – demokratické hodnoty sú demokratické hodnoty a geopolitické záujmy sú geopolitické záujmy. Európske proamerické elity aj akt otvoreného násilia proti Srbsku označili ako humanitárnu akciu, takže netreba si robiť ilúzie o tom, či by im robilo morálny problém označiť útok ukrajinskej soldatesky na územie Donecka a Luhanska za ďalší príklad humanitárnej intervencie. Demokracia musí proste zvíťaziť, aj keby mali Ukrajinci milión obyvateľov Donecka a Luhanska povešať.
Pozícia Kurta Volkera je teda založená na troch konceptuálnych informáciách. Po prvé, na Donbase je vojna, v ktorej Rusi bojujú proti Ukrajine. Po druhé, Washington musí zmeniť svoj pohľad na konflikt na Ukrajine. A po tretie, USA musí pomôcť Ukrajine získať kontrolu nad celým územím. Tieto tri informácie však hovoria len o jednom – Američania nehľadajú platformu pre hľadanie mieru, ale pre vojnu.
Keď vojna, tak vojna. Ani Ukrajinci a ani Američania však neostanú mimo. Na to by vo vlastnom záujme nemali zabúdať.
Jakov Ruď
.jpg)
