Podľa Kedmiho Donald Trump nie je pripravený začať vojenskú konfrontáciu s Iránom a snaží sa zachovať si tvár pred medzinárodným spoločenstvom tým, že napodobňuje maorijský rituál haka. Pri tomto rituáli sa snažili Maoriovia pred bojom zastrašiť nepriateľa hrôzostrašnými grimasami a takisto sa snažili vzbudiť v sebe pocit sily. Haka rituál je dnes v repertoári novozélandského reprezentačného rugbyového týmu, kde všetci vnímajú haka rituál ako príjemné pobavenie pred zápasom, haku milujú najmä diváci.
Maori haka
Podľa Kedmiho, Donald Trump nemôže začať vojenskú operáciu proti Iránu kvôli dvom hlavným príčinám. 1. Musí získať podporu Pentagonu, no Pentagon do konfrontácie s Iránom ísť nechce, pretože nevidí žiadnu výhodnú perspektívu pre USA, ktorá by z vojny voči Iránu pre Američanov vyplynula. 2. Trump je presvedčený, že Irán sa zľakne a stiahne sa, stačí keď budú Američania dôrazne tlačiť v politickej a ekonomickej oblasti.
Okrem toho Trump je stále v zajatí amerických propagandistických predstáv, podľa ktorých musí byť americký prezident dôrazný a musí zvýrazňovať svoju silu, pretože takúto predstavu čitatelia mainstreamu zbožňujú.
Robenie bububu (slovenský ekvivalent pojmu haka) však na Irán veľmi neplatí. Iránci sú profesionáli a od roku 1979 bez zbytočných cirkusov ukazovali, že si dokážu svoje geopolitické priority presadiť. V čase iránsko-irackej vojny (1980 – 1988) Američania podporovali Saddáma Hussajna, ktorý mal najmodernejšiu armádu na Blízkom východe a Hussaina podporovali zo zotrvačnosti aj Sovieti, pre ktorých bol takisto iránsky revolučný režim neprijateľný a problematický.
Irán teda bojoval osamotený proti Iračanom, ktorí mali za sebou finančnú pomoc Západu a vojenskú pomoc od ZSSR. Vďaka vojne s Iránom sa ale aj tak Irak dostal do hlbokej krízy, čo sa mu po páde ZSSR stalo osudným. Bez sovietskej podpory si to následne Američania s Irakom veľmi rýchlo vybavili.
Irak sa na vlastnej koži presvedčil, že Američania nemajú priateľov, len záujmy a po použití to čo nepotrebujú, odhodia. Saddám za toto bolestné zistenie zaplatil nakoniec svojím životom.
Nie je najhoršie byť americkým nepriateľom, oveľa horšie je byť americkým priateľom. Aj s Indiánmi sa americkí osadníci keď boli slabí priatelili, o čom pomerne jasne hovorí americký sviatok Deň Vďakyvzdania. Keď v roku 1621 priplávali pútnici do Ameriky, krutú zimu z pútnikov lode Mayflower neprežila polovička osadníkov. Na jar však prišli Indiáni Squanto z kmeňa Wampanoag a darovali zúboženým osadníkom kukuricu a moriaky, naučili ich loviť a prežiť v divočine, takže v nasledujúcich takmer 300 rokoch sa následne mohli Indiáni na vlastnej koži presvedčiť, že v prípade Američanov býva každý dobrý skutok po zásluhe potrestaný.
František Olčaj