Jahnátek skonštatoval, že exekutíva EÚ momentálne definuje účinok ruského embarga ako nie veľmi závažný, na rozdiel od členských štátov, ktoré od prípadu k prípadu vnímajú negatívne dosahy súvisiace so zákazom vývozu potravín do Ruska.

„Hľadajú sa nejaké nové riešenia. My sme dnes jasne definovali náš postoj s tým, že sme povedali, že treba pracovať s inštitútom kríza a kríza je podľa nás vtedy, keď ceny týchto komodít, najmä bravčové mäso, mlieko a mliečne výrobky, ovocie a zelenina, na trhu poklesnú pod 30 %,“ opísal pozíciu Rady ministrov.

Šéf slovenského agrorezortu pripomenul, že ak by takýto pokles na trhu nastal – pod 30 % -, Rada a komisia by mali zadefinovať minimálne nákupné ceny, ktoré by mali byť na úrovni výrobných nákladov. Ako príklad uviedol jablká, kde by výkupná cena nemala klesnúť pod 0,36 eura a v prípade bravčového mäsa je dolná hranica 1,35 eura.

Jahnátek zdôraznil, že sa takto zadefinovali viaceré komodity, ktoré by bolo potrebné z celoeurópskeho pohľadu, aj s podporou EK, zadefinovať, aby nedošlo k celkovému úpadku prvovýrobcov v EÚ. A dodal, že je to dôležité aj z nášho pohľadu, lebo už aj slovenskí výrobcovia sú poznačení ruským embargom a pociťujú krízu.

Rada ministrov sa venovala aj návrhu, ktorý za EK minulý týždeň predložil šéf Generálneho riaditeľstva pre ochranu spotrebiteľov (DG SANCO) Ladislav Miko. Jahnátek vyvrátil fámy, že návrh povoliť dovoz špecifických potravín z niektorých členských štátov EÚ do Ruska na základe zdravotných certifikátov je pokus obísť platnosť embarga.

„Treba povedať, že nejde o žiadne bilaterálne zvýhodnenia alebo diskusie medzi štátmi EÚ a Ruskom, ale pripravuje sa moment, kedy by mohlo dôjsť k zrušeniu ruských sankcií a hľadá sa spôsob, ako by sa to postupne uvoľňovalo,“ uviedol Jahnátek.

Minister spresnil, že ide o iniciatívu DG SANCO zameranú na rokovania s ruskou veterinárnou správou o podmienkach, za ktorých by boli povolené dovozy niektorých komodít, najmä mäsa a mäsových výrobkov a mlieka a mliečnych výrobkov.

„Nejde o žiadne porušenie či obídenie sankcií. Len sa myslí dopredu, čo bude po zrušení embarga,“ vysvetlil Jahnátek.

Jahnátek upozornil na spory, ktoré EÚ hrozia v otázke rušenia kvót pre cukor

Európska únia bude od roku 2017 musieť riešiť nespokojnosť niektorých členských štátov z pohľadu producentov cukru, keď prestanú platiť súčasné kvóty, platné pre každú z krajín únie. Na dnešnej Rade EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli to uviedol minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.

Minister upozornil, že z pohľadu agrosektora vzniká ďalší problém, ktorý bude aktuálny od jesene 2017, keď prestanú platiť súčasné kvóty na cukor.

„Už dnes je pomerne veľký pokles cien cukru, zhruba o 38 %. Náš postoj je jednoznačný. Aby bol hladký prechod v roku 2017, navrhujeme, aby Európska komisia využila inštitút dovozných ciel, čiže všetky tretie krajiny, ktoré chcú dovážať do EÚ cukor, najmä trstinový, by mali platiť základnú dovoznú daň minimálne na úrovni 98 eur za tonu,“ opísal situáciu Jahnátek.

Minister spresnil, že ak by bol trh s cukrom v EÚ „rozkolísaný“, Rada (členské štáty) navrhuje, aby boli pripravené ďalšie dovozné clá, ktoré by ochránili európskych výrobcov a aby v prechodnom období boli zrušené výrobné poplatky za tonu cukru, ktoré sú teraz na úrovni 12 eur za jednu tonu.

Slovenská republika v júni 2013, keď sa rokovalo o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, nepodporila spoločný prístup v otázke kvót na cukor. Niektoré členské štáty chceli zrušiť kvóty už v tomto roku, Slovensko však patrilo do tábora krajín požadujúcich ich predĺženie do roku 2020. Nakoniec bol prijatý kompromisný návrh na platnosť kvót na cukor do jesene 2017.

Slovenská strana v tomto spore argumentuje 200-ročnou tradíciou výroby cukru a skutočnosťou, že táto oblasť viaže okolo 3000 pracovných miest. Slovensko má ročnú kvótu stanovenú na 120.000 ton.

Európska komisia z pohľadu dlhodobých štatistík výkupných cien cukru, situáciu v tomto rezorte nepovažuje za krízovú, na rozdiel od niektorých členských štátov únie.

Jahnátek rokoval s eurokomisárom Hoganom o iniciatívach SR v oblasti CAP

Na dnešnej Rade EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli bol prítomný aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan. Šéf slovenského agrorezortu Ľubomír Jahnátek ho požiadal o bilaterálne stretnutie, v rámci ktorého ho informoval o iniciatívach SR a krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP).

Minister pôdohospodárstva SR v rozhovore pre TASR pripomenul, že slovenská delegácia predložila Hoganovi tri iniciatívy, ktoré by mali byť potvrdené počas májového stretnutia krajín V4 na Slovensku, a ktoré by sa mali neskôr dostať na pracovný stôl Rady ministrov.

Jahnátek informoval Hogana, že Slovensko chce v máji na zasadnutí krajín V4, na ktorých sa zúčastňujú aj zástupcovia Bulharska, Rumunska a Slovinska, navrhnúť určité zjednodušené postupy pri implementácii a administratívnej náročnosti novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP).

„Hlavne systém kontrol zo strany Európskej komisie, tak ako je nastavený, je strašne komplikovaný,“ upozornil minister. A dodal, že to môže viesť k tomu, že niektorí prvovýrobcovia si nebudú vedieť poradiť s administratívnymi úkonmi a na druhej strane to pre štát znamená podstatne zvýšiť počet kontrolórov.

Spresnil, že ide o kontroly plnenia kritérií pre priame platby, ktoré sa týkajú pôdy, zazeleňovania, podpory v rámci prvého piliera pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, čo je momentálne „nesmierne komplikovaný proces“.

Jahnátek zároveň eurokomisára upozornil na stav, že hoci Európska komisia a členské štáty vyvíjajú úsilie na zmiernenie dosahu ruských sankcií na domácich poľnohospodárov, tieto opatrenia sú negované výkupnými cenami, ktoré diktujú obchodné reťazce.

„Informoval som ho, že v rámci zasadnutia V4 bude aj bod prvovýrobca verzus obchodné reťazce. Táto téma ho veľmi zaujala a požiadal nás, aby sme bližšie rozpracovali niektoré kroky, ktoré by mohla prevziať komisia pri riešení väzby prvovýrobcovia – obchodné reťazce,“ uviedol Jahnátek.

Pripomenul, že táto oblasť patrí medzi priority súčasného eurokomisára pre poľnohospodárstvo, ktorý už pochopil, že je nevyhnutné pohnúť sa dopredu, lebo voľný spôsob cenotvorby je dnes nepriaznivý pre prvovýrobcov.

Jahnátek dodal, že na poslednom stretnutí zástupcov V4 v Nitre bol názor všetkých krajín regionálneho združenia jednoznačný a je tu aj podporné stanovisko Bulharov, Rumunov a Slovincov (formát V4+3). Znamená to, že regionálna iniciatíva, ktorú SR presadzuje v rámci svojho predsedníctva vo Vyšehradskej skupine, sa môže stať celoeurópskou agendou.

Poslednou témou, ktorú slovenská delegácia predostrela počas stretnutia s Hoganom sa týka politiky EÚ v oblasti lesov. „Otázka lesov bola doteraz akosi bokom, skôr sa jednalo o poľnohospodársku prvovýrobu. Ale aj vzhľadom na to, že Slovensko je spolupredsedajúca krajina Forest Europe, je potrebné otvoriť tému stratégie dlhodobo udržateľného rozvoja lesov,“ pripomenul Jahnátek. Dodal, že aj toto bude jedna z tém rokovania krajín vo formáte V4+3, ktorá by sa neskôr mala dostať na pracovný stôl Rady ministrov do Bruselu.

ml