Izraelský „opatrný“ útok na Irán v kontexte amerických volieb

Tel Aviv 26. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Mahmoud Illean)

V noci 26. októbra Izraelské obranné sily (IOS) podnikli presné útoky na vojenské ciele v Iráne. Hovorca izraelskej armády kontradmirál Daniel Hagari uviedol, že útok sa uskutočnil „v reakcii na niekoľko mesiacov trvajúce nepretržité útoky iránskeho režimu na Izrael“

Eskalácia konfliktu

Situácia na Blízkom východe sa vyhrotila 7. októbra 2023 ráno, keď palestínske radikálne hnutie Hamas vystavilo izraelské územie masívnemu raketovému útoku z pásma Gazy. V ten istý deň začal Izrael s odvetnými údermi a bezohľadným vojenským útokom na pásmo Gazy, ktorý už stál život viac ako 40 000 palestínskych civilistov.

Irán odvetou za túto vojenskú agresiu Izreala a atentáty na iránskych a libanonských predstaviteľov 1. októbra t. r. podnikol masívny útok na Izrael, pričom vypálil veľký počet balistických rakiet (údaje sa líšia od 180 do 400). Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že Teherán urobil veľkú chybu a zaplatí za ňu. V nasledujúcich týždňoch sa objavili správy, že Irán vypracoval najmenej 10 pohotovostných plánov pre izraelský odvetný úder, ale nemal v úmysle reagovať na obmedzený útok. Členovia izraelskej vlády sa 15. októbra dohodli na ďalšom postupe.

Únik v médiách o izraelských prípravách na útok

19. októbra sa objavila správa, že prísne tajné dokumenty o prípravách Izraela na útok na Irán z 15. a 16. októbra začali v piatok kolovať na internete po tom, ako ich zverejnil účet Telegram Middle East Spectator. CNN informovala, že USA začali vyšetrovať únik svojich tajných spravodajských informácií na web. Americký prezident Joe Biden zároveň v deň úniku potvrdil, že Washington o plánoch Izraela vie. Denník The Times 24. októbra informoval, že Izrael bol nútený odložiť odvetný útok na Irán práve z dôvodu tohto úniku tajných vojenských informácií.

Útok izraelskej armády na Irán

Americký portál Axios uviedol, že Izrael podnikol dnešný útok na Irán v reakcii na jeho masívny útok balistickými raketami 1. októbra. Americká televízia CBS News okrem toho poznamenala, že izraelské údery sa obmedzili na vojenské ciele a neboli zamerané na jadrové alebo ropné zariadenia. Televízia NBC News medzitým informovala, že pôvodnými cieľmi úderu IOS boli kasárne a sklady zbraní.

Televízia Al Mayadeen neskôr uviedla, že iránske sily protivzdušnej obrany (SPO) úspešne odrazili väčšinu úderov IOS. Denník The Jerusalem Post však tvrdil, že iránskemu systému protivzdušnej obrany sa nepodarilo zachytiť žiadnu z izraelských odpálených rakiet.

Okrem toho sýrska tlačová agentúra SANA informovala, že sýrska protivzdušná obrana zostrelila niekoľko rakiet IOS vypálených na centrálnu a južnú časť krajiny. Spresnila, že rakety boli vypálené „z okupovaných sýrskych Golanských výšin a z libanonského územia“ a zasiahli niektoré vojenské objekty v južnom a centrálnom regióne. Podľa denníka The Jerusalem Post vykonali IOS predbežné údery na radary v Sýrii s cieľom oslepiť iránske systémy protivzdušnej obrany.

The Jerusalem Post neskôr uviedol, že izraelský útok na iránske územie bol vykonaný rôznou technikou vrátane stovky lietadiel vrátane najmodernejších stíhačiek F-35. Bližšie k ránu izraelská armáda uviedla, že útok na ciele v Iráne sa skončil. IOS uviedli, že údery zasiahli zariadenia na výrobu rakiet.

Tlačová agentúra IRNA však s odvolaním sa na vyhlásenie síl protivzdušnej obrany islamskej republiky (SPO) uviedla, že Izrael bol počas útoku na Irán schopný spôsobiť len „obmedzené škody“ na niektorých cieľoch. Presný rozsah škôd sa v súčasnosti vyhodnocuje. Uviedla, že vojenské centrá Zboru islamských revolučných gárd (elitné jednotky ozbrojených síl) na západe a juhozápade iránskeho hlavného mesta Teherán neboli izraelským útokom zasiahnuté.

Reakcia USA a možná iránska odpoveď

Po tom, ako IOS zaútočili na iránske vojenské ciele, americká televízna stanica NBC News uviedla, že prezident USA Joe Biden bol o tom informovaný. Hlava Spojených štátov o útokoch vie a pozorne sleduje vývoj situácie, uviedol portál. Agentúra Reuters zasa informovala, že o dianí bola informovaná aj viceprezidentka Spojených štátov, kandidátka na najvyšší štátny post od demokratov Kamala Harrisová.

Televízna stanica CNN s odvolaním sa na vyhlásenie hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Seana Savetta informovala, že USA sa nezúčastnili na izraelskom útoku na iránske územie. Podľa CBS News však izraelská vláda varovala USA pred plánovaným útokom na Irán vopred. Denník The New York Times medzitým informoval, že predstavitelia Bieleho domu a Pentagónu v uplynulých dňoch konzultovali s Izraelom rozsah a typ cieľov, na ktoré sa má zaútočiť.

Iránska štátna tlačová agentúra Tasnim medzitým s odvolaním sa na vysokopostavený zdroj zdôraznila, že Irán je pripravený odpovedať na izraelské údery a vyhradzuje si právo reagovať na akúkoľvek agresiu. Denník Jerusalem Post uviedol, že izraelské obranné sily monitorujú potenciálne odvetné údery zo strany Iránu, Iraku, Jemenu, Sýrie a Libanonu.

A prvá odpoveď nedala na seba dlho čakať. Raketová paľba Hizballáhu vyvolala na severe Izraela lesné požiare V údolí Hula na severe Izraela vypukli požiary po tom, ako na otvorené priestranstvá dopadli rakety, uviedol Izraelský hasičský a záchranný úrad. Hizballáh uviedol, že vypálil päť rakiet na Safed a Haifu v severnom Izraeli.

Obmedzenia letov

Po izraelskej agresii iránske orgány uzavreli vzdušný priestor krajiny. Podľa miestneho úradu civilného letectva bude obloha uzavretá do soboty 26. októbra do 9.00 miestneho času.

Rovnaké rozhodnutie prijali aj iracké orgány. Ministerstvo dopravy republiky pozastavilo lety na všetkých letiskách v krajine v súvislosti s izraelským útokom na iránske územie.

Médiá sa dozvedeli, že Izrael pred údermi vopred varoval Irán

Podľa portálu Axios z 26. októbra Izrael vopred varoval Irán pred pripravovaným úderom a vyzval ho, aby nereagoval. Izrael údajne v piatok poslal Iránu správu, v ktorej ho varoval pred blížiacimi sa údermi a dôsledkami odpovede na ne. Podľa publikácie bola izraelská správa pokusom zastaviť výmenu útokov s iránskou stranou a zabrániť širšej eskalácii konfliktu. Okrem toho Izrael v liste poukázal na ciele, na ktoré sa bude útočiť. Upozornenie bolo zaslané prostredníctvom tretích strán. Pravdepodobne jedným z prostredníkov bol holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp.

„Hovoril som s iránskym ministrom zahraničných vecí o vojne a zvýšenom napätí v regióne. V súvislosti s tým druhým som vyzval na zdržanlivosť. Všetky strany musia pracovať na tom, aby zabránili ďalšej eskalácii,“ napísal diplomat na svojej stránke X (bývalý Twitter) krátko pred izraelským útokom.

O izraelskom útoku na iránske územie sa médiá dozvedeli už doobeda. IOS potvrdili presné údery na vojenské ciele v Iráne vrátane zariadení na výrobu rakiet. Hovorca IOS kontradmirál Daniel Hagari uviedol, že útok sa uskutočnil „v reakcii na niekoľko mesiacov trvajúce útoky iránskeho režimu na Izrael“.

Zástupca administratívy amerického prezidenta Joea Bidena na brífingu pre novinárov uviedol, že posledný izraelský úder na Irán by mal ukončiť konfrontáciu medzi oboma štátmi, ale Washington je pripravený pomôcť, ak budú žiaduce ďalšie útoky.

Názory expertov

Po sobotňajšom útoku Izraela na Irán predstavitelia USA rýchlo varovali obe krajiny pred pokračovaním cyklu násilia, ale analytici tvrdia, že trvalá deeskalácia nie je istá.

Irán podľa iránskych expertov zrejme bagatelizoval izraelský útok. Štátne médiá odvysielali zábery, na ktorých bol v uliciach Teheránu pokoj, doprava bola v pohybe a ľudia sa venovali svojim každodenným záležitostiam.

Trita Parsiová, výkonná viceprezidentka Quincyho inštitútu pre zodpovednú štátnu politiku vo Washingtone, DC, uviedla, že bagatelizujúca reakcia Iránu môže byť „skôr odrazom ich túžby po deeskalácii než skutočným zhodnotením škôd, ktoré Izrael spôsobil Iránu“, podobne ako pokusy Izraela zakryť škody spôsobené iránskym útokom z 1. októbra.

„Loptička je teraz na strane iránskeho vedenia,“ povedal Danny Citrinowicz, výskumný pracovník iránskeho programu na Inštitúte pre štúdie národnej bezpečnosti v Tel Avive a vyslúžilý dôstojník izraelskej obrannej spravodajskej služby, ktorý sa špecializoval na Irán.

„Irán sa však nenechá odradiť od eskalácie v budúcnosti, ak to uzná za vhodné, a rovnako ani Izrael,“ povedal H. A. Hellyer, vedecký pracovník Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier a Kráľovského inštitútu Spojených služieb pre obranné a bezpečnostné štúdie v Londýne a dodal, že odstrašenie je často používané ako výhovorka útočiaceho štátu, ale vedie len k väčšej regionálnej nestabilite. Deeskalácii prostredníctvom eskalácie, nefunguje.

John Brennan, bývalý riaditeľ CIA a hlavný analytik národnej bezpečnosti a spravodajských služieb, tvrdí, že iránske možnosti odvety sú obmedzené po tom, ako sa v dôsledku nedávnych vojenských úderov Iránu vyčerpali niektoré jeho zdroje. „Myslím si, že Iránci si uvedomujú, že ich možnosti spôsobiť škody v samotnom Izraeli sú naozaj dosť obmedzené,” povedal Brennan pre NBC News. Keďže do volieb zostávajú menej ako dva týždne, izraelská odveta by mohla mať vplyv na domácu politiku v USA a to je zrejme ten najdôležitejší dôvod, prečo americká administratíva naliehala na obmedzenú reakciu Izraela. Brennan povedal, že ak sa konflikt bude naďalej stupňovať, bude ťažké si predstaviť, ako by mohlo dôjsť k nejakému prímeriu v Gaze alebo Libanone. „Pokračujúca eskalácia by sa tu mohla použiť ako spôsob, ako ukázať na upadajúci vplyv USA, ktorý by to dokázal zastaviť,“ povedal Brennan.

Možná iránska odveta

Denník New York Times 25. októbra uviedol, že Irán je pripravený v prípade izraelského útoku odpáliť tisíc rakiet. Štyria iránski predstavitelia v rozhovore s novinármi uviedli, že najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí povedal armáde, že rozsah iránskej odvety bude závisieť od toho, aký silný bude úder IOS. Budeme situáciu naďalej sledovať.

Prečítajte si tiež

• Izrael v noci zaútočil na Irán
• Irán sa zapojil do tretej libanonskej vojny. Rakety letia na Izrael
• Zadržiavaný britský tanker opustil Irán