Bratislava 21. januára 2023 (HSP/Foreignpolicy/Foto:Twitter)
Osadnícke hnutie už dlhšie posúva vojenskú stratégiu do extrémov. Teraz je vo vláde, píše Sophia Goodfriend pre Foreign Policy
Keď Dr. Abdel Rahman Musameh hovoril v novembri minulého roka pre Foreign Policy vo svojej kancelárii, kvôli dronom ho nebolo počuť. Musameh, psychológ na klinike duševného zdravia, ktorú spravuje organizácia Lekári bez hraníc v tomto 160-tisícovom palestínskom meste, povedal, že jeho pacienti sa sťažovali na hluk od chvíle, keď izraelské sily mesiac predtým uvalili obliehanie a zaviedli trojtýždňovú blokádu s cieľom potlačiť rastúce militantné hnutie na severnom Západnom brehu Jordánu.
“Na oblohe stále počuť drony,” povedal Musameh. “Pre mojich pacientov to znamená, že pocit neistoty je stále okolo vás, nemôžete mu uniknúť.”
Izraelské nálety na veľké mestá a utečenecké tábory na Západnom brehu sa stali každodennou záležitosťou, odkedy si séria teroristických útokov palestínskych útočníkov vo veľkých izraelských mestách vyžiadala na jar minulého roka životy 19 Izraelčanov. Celkovo bol rok 2022 pre Palestínčanov na Západnom brehu najkrvavejším rokom od roku 2005. Podľa OSN izraelská paľba zabila k 19. decembru 2022 146 Palestínčanov. Podľa izraelskej ľudskoprávnej organizácie B’Tselem Izrael tento rok zabil už 17 Palestínčanov zo Západného brehu.
V septembri 2022 izraelská armáda eskalovala tým, že dala zelenú používaniu ozbrojených dronov pri operáciách na Západnom brehu Jordánu. Izraelské obranné sily (IDF) nedávno popreli, že by sa ozbrojené drony doteraz používali na zhadzovanie bômb na tomto území, hoci existujú svedectvá očitých svedkov, ktorí v októbri minulého roka v Nábuluse vypálili raketu z dronu. V novembri toho roku si Izraelčania zvolili svoju najpravicovejšiu vládu v histórii, ktorá sa zaviazala anektovať Západný breh, vyhnať “nelojálnych” palestínskych občanov Izraela a legalizovať desiatky izraelských osád na Západnom brehu. Medzitým sa nad palestínskymi mestami a obcami vznášali ozbrojené a pozorovacie drony, ktoré sú podľa očitých svedkov väčšie a hlasnejšie ako tie, ktoré boli v minulosti nasadené len sporadicky. Sú znepokojujúcim znamením toho, čo môže prísť.
Eskalácia vojny IDF pomocou dronov je dôsledkom demografických zmien, ktoré umožnili osadníkom ovplyvňovať vojenskú stratégiu. Od konca roku 2010 pravicové izraelské osadnícke hnutie využíva neozbrojené prieskumné drony na sledovanie a terorizovanie palestínskych komunít. Teraz, na významných pozíciách v novej vláde, pravicoví Izraelčania vyzvali armádu, aby používala ozbrojené drony na zhadzovanie bômb na veľké palestínske mestá a obnovila cielené vraždy na Západnom brehu Jordánu.
Naposledy lietali ozbrojené drony nad Západným brehom počas druhej intifády, palestínskeho povstania, ktoré trvalo približne od roku 2000 do roku 2005. Pol desaťročia trvajúce ozbrojené zrážky si vyžiadali viac ako 1 000 mŕtvych Izraelčanov a 3 000 Palestínčanov, keďže samovražední atentátnici Islamského džihádu a Hamasu útočili na izraelské kaviarne, autobusy a reštaurácie a izraelská armáda v reakcii na to podnikala nálety na palestínske mestá a utečenecké tábory.
V týchto rokoch sa na oblohe pohybovali bezpilotné lietadlá – známe aj ako bezpilotné lietadlá (UAV) – ktoré navádzali vrtuľníky a pozemné jednotky IDF do veľkých palestínskych miest a utečeneckých táborov na Západnom brehu Jordánu a v Gaze. Izraelská vojenská cenzúra prísne utajovala používanie ozbrojených bezpilotných lietadiel, ale z výpovedí očitých svedkov a správ zahraničnej tlače vyplýva, že bezpilotné lietadlá odpaľovali rakety na Západnom brehu a v Gaze už v roku 2004 počas niektorých cielených atentátov. Izrael tieto správy nikdy nepotvrdil ani nevyvrátil.
Podľa organizácie B’Tselem bolo od začiatku intifády do roku 2005 pri cielených atentátoch – všetkými spôsobmi vrátane ozbrojených bezpilotných lietadiel – zabitých 301 Palestínčanov. Len 188 z mŕtvych boli známi militanti – inými slovami, zamýšľané ciele útokov.
Keď intifáda v roku 2005 ustala, teror leteckého bombardovania na Západnom brehu Jordánu nahradil neistý mier. Denník Haaretz uviedol, že vojenské vedenie sľúbilo, že letecké útoky sa použijú ako “posledná možnosť”, len keď izraelská armáda stratí “kontrolu nad bezpečnosťou na zemi”. Útočné bezpilotné lietadlá a vrtuľníky sa z oblohy Západného brehu z veľkej časti vytratili a nahradili ich menšie neozbrojené prieskumné drony, ktoré sa s prestávkami používajú na hliadkovanie pri protestoch, presadzovanie demolácií domov a sledovanie uzavretých vojenských zón.
V Gaze sa však používanie ozbrojených dronov rozšírilo a stalo sa charakteristickým znakom izraelskej vojenskej stratégie po tzv. stiahnutí v roku 2005, keď Izrael z obliehaného územia evakuoval pozemné jednotky a osady. Izrael len minulý rok verejne priznal, že použil ozbrojené drony na údery na 170 cieľov v Gaze; okrem úderov, ktoré zasiahli 10 cieľov počas “preventívnej” operácie IDF v auguste 2022, IDF neuviedli, kedy k nim došlo. V uniknutých správach v priebehu roka 2010 však izraelské vojenské vedenie priznalo používanie bezpilotných lietadiel pri bombardovaní pásma. Vtedy vojenské vedenie uviedlo, že chirurgické ozbrojené útoky bezpilotných lietadiel nahradia masakre analogických bojov v Gaze, čím sa zníži počet nasadených izraelských jednotiek a zároveň sa minimalizujú palestínske civilné obete.
A pritom za posledné desaťročie a pol Palestínčania zhromaždili hory dôkazov o opaku. Novinárske vyšetrovania odhalili, že pravidelné letecké bombardovanie Gazy izraelskými dronmi zabilo stovky ľudí vrátane žien a detí, ktoré boli nesprávne označené za militantov. Lekári tvrdia, že mnohí obyvatelia Gazy teraz trpia traumou z predvídavej úzkosti: premýšľajú, či dron húkajúci tesne nad ich domom nie je ozbrojený – a či nezaútočí a nezabije ich. V máji 2021 – počas posledného konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, ako aj počas ofenzívy v auguste 2022 – roje ozbrojených dronov poháňaných umelou inteligenciou bombardovali mesto Gaza počas izraelského bombardovania pásma.
Výskumníci navyše poznamenávajú, že neistota života v podmienkach vojny s dronmi len posilňuje podporu Palestínčanov pre militantné skupiny. Prieskumy ukazujú, že podpora Hamasu medzi Palestínčanmi v Gaze a – v poslednom čase aj na Západnom brehu Jordánu a v Jeruzaleme – stúpa počas izraelských útokov dronov na pásmo. Dokonca aj niektorí architekti izraelskej stratégie vedenia vojny bezpilotnými lietadlami priznali, že pri potláčaní militantných hnutí na okupovaných palestínskych územiach bola do značnej miery neúspešná.
Napriek tomu je dnes izraelská armáda viac ako kedykoľvek predtým oddaná vojne s dronmi. Na veľtrhu dronov v Tel Avive v novembri minulého roka brigádny generál Neri Horowitz oznámil, že Izrael rozširuje používanie dronov v jednotkách IDF vrátane tých, ktoré pôsobia na Západnom brehu Jordánu. Horowitz nešpecifikoval, či mal na mysli sledovacie alebo ozbrojené drony, ale jeho poznámky sa všeobecne interpretovali ako odkaz na druhé uvedené vzhľadom na oznámenie IDF zo septembra 2022.
Eskalácia vojny s dronmi na Západnom brehu je dôsledkom vplyvu osadníkov na IDF. Osadníci už dlho výslovne podporujú používanie bezpilotných lietadiel armádou na Západnom brehu Jordánu, pričom používajú vlastné malé sledovacie drony na špehovanie Palestínčanov a koordinujú demolácie palestínskych domov a potláčanie pokojných protestov s izraelskými jednotkami.
Napríklad v Masafer Yatta, súbore palestínskych dedín južne od Hebronu, armáda a osadníci lietajú s malými sledovacími dronmi od polovice roku 2010, ako uvádza Basel Adera, novinár, ktorý sa v tejto oblasti narodil a vyrastal. Armáda využíva svoje drony na mapovanie palestínskych štvrtí alebo strieľanie slzotvorného plynu počas demolácií domov; osadníci rozmiestňujú svoje drony na sledovanie a terorizovanie Palestínčanov, pričom volajú armádu, keď zbadajú, že sa stavajú nové palestínske domy, a lietajú s dronmi vedľa stád oviec, kým sa nerozbehnú po vyprahnutých údoliach.
“Osadníci privádzajú drony veľmi blízko k domu, k dverám a až k našim stanom,” vysvetlil Adera pre Foreign Policy počas rozhovoru pred svojím domom v novembri 2022. Neustále hučanie dronov mu “pripomína, že vojaci a osadníci vždy prichádzajú na razie alebo že každého len pozorujú. Kto chce takto žiť?”
Podľa výskumníkov sú bojové jednotky IDF čoraz viac obsadené takýmito osadníkmi, z ktorých mnohí vyznávajú politicko-náboženský sionistický extrémizmus a balansujú na rozkazoch veliteľov o zdržanlivosti. Nadmerné zastúpenie osadníkov v bojových jednotkách vyvolalo za posledných päť rokov dramatický nárast vojenského násilia a zastrašovania palestínskych civilistov. V roku 2022 bola jedna z takýchto ultraortodoxných jednotiek spojená so smrťou 78-ročného Palestínčana Omara Abdalmajeeda As’ad a dostala sa pod medzinárodné odsúdenie po tom, ako sa objavili videá, na ktorých vojaci práporu napádajú palestínskych civilistov pri Ramalláhu.
V súvislosti s rastúcim extrémizmom v radoch armády predstavitelia IDF vyzdvihujú automatizované zbrane ako spôsob, ako minimalizovať konfrontácie medzi civilistami a okupačnou armádou.
“Väčšinou drony nie sú zbraňou,” povedal Liran Antebi, izraelský expert na bezpilotné lietadlá a inštruktor na Leteckej akadémii izraelských vzdušných síl, počas rozhovoru pre Foreign Policy v novembri 2022. “Drony sa používajú na zhromažďovanie spravodajských informácií s cieľom znížiť náklady na boj proti povstalcom na oboch stranách, na strane armády aj civilného obyvateľstva na mieste, ktoré žije medzi povstalcami.” Prieskumné lietadlá lietajúce nad hlavou sú podľa Antebiho nevyhnutným predpokladom na to, aby izraelská armáda mala “oči, keď nie sme prítomní”.
Obhajcovia ľudských práv však tvrdia, že prijatie automatizovanej vojny ďalej dehumanizuje Palestínčanov a hrozí, že posilní rastúci extrémizmus armády. “[Bojoví] vojaci teraz vidia Palestínčanov väčšinou z riadiacej miestnosti alebo od zbraňového pultu, kde ich učia vnímať ich ako teroristov alebo teroristov vo výcviku,” povedal Ori Givati, riaditeľ pre obhajobu izraelskej organizácie Breaking the Silence, ktorá dokumentuje vojenské zneužívanie na okupovaných palestínskych územiach. “A tento jazyk im umožňuje okupovať ich domovy, zatýkať ich a strieľať do nich, pretože ich nevnímajú ako ľudí.”
Adera v posledných mesiacoch zaznamenal vo svojej oblasti zvýšený letecký dohľad. Od septembra, povedal, lietali väčšie, hlasnejšie a pravdepodobne ozbrojené drony kontrolované izraelskou armádou spolu s menšími prieskumnými dronmi, ktoré pravidelne narúšali bežný život v oblasti. Napriek tomu, že izraelské jednotky majú možnosť neustále sledovať južné Hebronské vrchy, bezpilotné lietadlá nezabránili povolebným násilnostiam osadníkov. Počas židovskej náboženskej slávnosti v polovici novembra sa do starého mesta Hebronu spustilo 30 000 osadníkov, ktorí demolovali palestínske domy, hádzali kamene na civilistov a dokonca útočili na izraelských vojakov.
Palestínčania hlásili, že armáda zrejme dáva viac priestoru skupinám osadníkov, ktoré často protestujú na Západnom brehu Jordánu a ktoré sa po novembrových voľbách zdajú byť odvážnejšie. Súčasťou vládnej koalície premiéra Benjamina Netanjahua je minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir a minister financií Bezalel Smotrich. Ben Gvir bol pre svoje extrémistické názory vylúčený z povinnej vojenskej služby v IDF a v roku 2007 bol odsúdený za rasistické podnecovanie proti Palestínčanom. Smotrich vyzval na revíziu stratégie IDF na Západnom brehu Jordánu s cieľom “zažehnať traumu na druhej strane”.
Zatiaľ čo Palestínčania a ľudskoprávne organizácie majú tendenciu vnímať izraelskú armádu ako tvár neľudskej okupácie, Izraelčania v minulosti považovali armádu za dôveryhodnú, politicky nezávislú inštitúciu. Teraz sa vedenie armády obáva, že Ben Gvir a Smotrich zrušia akýkoľvek zostávajúci rozdiel medzi armádou a militantným osadníckym hnutím, čo podnieti vojakov aj osadníkov k beztrestnému konaniu. Amos Gilad, bývalý šéf izraelskej vojenskej rozviedky, v novembri minulého roka novinárom povedal, že Smotrich by bol “veľkou katastrofou” pre izraelskú vojenskú politiku na Západnom brehu. Ben Gvir už dokázal, že jeho nové politické povinnosti nezmiernia jeho tvrdý postoj, keď 3. januára v rozpore s medzinárodnými dohodami vpochodoval do areálu mešity Al-Aksá. Druhá intifáda vypukla po tom, ako v roku 2000 urobil to isté vtedajší opozičný líder Ariel Šaron.
Givati, ktorý v polovici roka 2010 slúžil v bojovej jednotke na Západnom brehu Jordánu, pre Foreign Policy uviedol, že voľby znamenali “zintenzívnenie násilia, ktorého sme boli svedkami celé roky”, a nie výraznú zmenu vládnucej ideológie. “Uvidíme viac zbraní, viac leteckých útokov, viac násilia, viac vpádov do palestínskych miest.”
Niekoľko dní pred prevzatím moci nová vláda sľúbila legalizovať desiatky nelegálnych základní a prisľúbila úplnú anexiu Západného brehu. Jednotliví členovia vládnej koalície uviedli, že Izrael bol doteraz k Palestínčanom “príliš milosrdný”, a nedávno vyzvali na “konečnú vojnu” na okupovaných palestínskych územiach.
Aj keď nová vláda ešte nehádže bomby, bezpilotné lietadlá už zmenili život palestínskych civilistov na celom Západnom brehu. Musameh povedal, že neustály zvuk dronov vyvoláva u mnohých jeho pacientov zhubný pocit, že násilie je už za rohom.
“Predchádzajúce izraelské vlády nikdy neurobili nič na mieste, napríklad nepresadili mierový plán alebo nám nedali skutočné práva,” povedal Musameh. “Nová vláda je skutočná tvár, je to skutočná tvár okupácie, ktorá tu bola po celý čas.”
0.0°C
.jpg)
