Tel Aviv 3. januára 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Adel Hana)
O čiastočnom stiahnutí izraelských síl informovalo hneď niekoľko zdrojov, ale dôvody a dôsledky tohto rozhodnutia nie sú úplne zverejnené
Koľko vojakov bude stiahnutých?
Podľa predbežných správ sa z Gazy sťahuje najmenej päť brigád. Najmenej dve z nich sú obsadené záložníkmi. Niektoré zo stiahnutých brigád budú po odpočinku rotované na hranice s Libanonom, kde je dosť možné zintenzívnenie bojov a nová, násilnejšia fáza konfrontácie. Uvádza sa tiež, že Izrael má v úmysle demobilizovať časť povolaných záložníkov v októbri 2023. Takéto opatrenie je diktované predovšetkým rastúcim napätím v ekonomike. Demobilizácia umožní návrat aspoň časti pracovnej sily stiahnutej z hospodárstva. Pripomeňme, že v októbri Izrael zmobilizoval 300 tisíc záložníkov, čo predstavuje 10 až 15 % pracovnej sily krajiny.
Aké sú dôvody stiahnutia?
Okrem rastúceho napätia na hranici s Libanonom možno čiastočné stiahnutie vojakov vysvetliť aj iným dôvodom: značná časť záložníkov sa pravdepodobne ukázala ako nevhodná na bojové operácie v Gaze. Možno tiež predpokladať, že negatívne politické dôsledky využívania záložníkov, ako aj náklady na ich výcvik alebo preškolenie boli príliš vysoké. Zdá sa, že izraelské vedenie sa pripravuje na dlhotrvajúcu vojnu. Podľa rôznych odhadov by operácia IDF v Gaze mohla trvať minimálne ďalších šesť mesiacov, ale existujú aj pesimistickejšie odhady. V súčasnosti sa ciele, ktoré si izraelská vláda v pásme Gazy stanovila, nepodarilo úplne dosiahnuť a postupne sa objavuje perspektíva narastajúceho konfliktu. Vzhľadom na nedostatok vojenských zdrojov a úplnú závislosť od vonkajších dodávok zbraní si IDF v tejto chvíli pravdepodobne jednoducho nemôžu dovoliť vyradiť z hospodárstva na dlhší čas toľko ľudí. Túto verziu podporuje aj skutočnosť, že Izrael začal dostávať vojenskú pomoc už v novembri 2023 a dostáva ju až doteraz.
Aké ďalšie faktory ovplyvňujú rozhodnutie Izraela stiahnuť sa?
Potreba poslať na odpočinok a doplnenie kádrové jednotky, ktoré sa podieľajú na pozemnej operácii od jej začiatku, teda od 27. októbra. Podľa všetkého to boli práve ony, ktoré niesli hlavnú ťarchu bojov, a preto utrpeli najväčší počet obetí. Je pozoruhodné, že ciele operácie, ktoré si Izrael stanovil, sa nepodarilo úplne dosiahnuť: za viac ako dva mesiace možno výsledky akcií IDF v Gaze len ťažko nazvať úspešnými. Okrem zničenia veľkej časti civilnej infraštruktúry sa v podstate niet čím chváliť.
Prevažná väčšina rukojemníkov nebola prepustená, Hamas kladie odpor napriek úplnej kvantitatívnej a technologickej prevahe Izraela a účelnosť prevzatia kontroly nad významnými územiami v Gaze vyvoláva oprávnené pochybnosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že IDF na týchto územiach má pravidelne straty.
Možno súhrn týchto faktorov viedol k rozhodnutiu vziať si prestávku a aspoň prehodnotiť taktiku pozemných vojsk.