Tel Aviv 26. septembra 2018 (HSP/politikus.ru/politikus.ru/Foto:TASR/AP-Marina Lystseva)
V súvislosti s dislokáciou ruského raketového systému S-300 v Sýrii položil ruský webový portál „politikus.ru“ otázku, či bolo naozaj nutné čakať dlhých päť rokov pokým ústretový postoj Ruska voči Izraelu zaplatilo svojimi životmi 15 ruských vojakov na palube lietadla IL-20
Je síce chvályhodné, že Moskva berie do úvahy záujmy svojich takzvaných partnerov, horšie je, že títo tzv. partneri si ústretový postoj Ruska veľmi často interpretujú ako jeho slabosť. Ešte horšie je to, že si bez hanby osobujú imunitu z medzinárodného práva a dokonca si svojvoľne uzurpujú funkciu samozvaného policajta celého Blízkeho východu, ktorý výlučne na základe vlastného uváženia bombarduje susednú suverénnu krajinu.
Rusko päť rokov držalo slovo, ktoré dalo Izraelu ešte v roku 2013, a nedodalo svojmu sýrskemu spojencovi obranný raketový systém S-300. Ničím neospravedlniteľné konanie izraelských vojenských pilotov, ktorí sa pred sýrskou protivzdušnou obranou zbabelo schovali za ruské lietadlo IL-20 bolo faulom takého rangu, že ho jednoducho nebolo možné neodpískať. Izrael si sám vykoledoval červenú kartu.
Po sprevádzkovaní obranného raketového systému S-300 bude mať sýrska protivzdušná obrana dosah aj na časť vzdušného priestoru samotného Izraela. Izraelskí vojenskí piloti si budú musieť zvyknúť na to, keď im krátko po vzlietnutí ich radary budú signalizovať, že sú zameraní sýrskou protivzdušnou obranou a budú si teda musieť dvakrát rozmyslieť, či zaútočia na suverénnu krajinu, nad ktorou doposiaľ lietali ako u seba doma.
Rusko nevedie vojnu s Izraelom, z čoho zrejme pramení prehnané sebavedomie Izraela, ktorý sa zastrája, že bombardoval, bombarduje a bude bombardovať Sýriu kedykoľvek to uzná za potrebné. Rozdiel bude v tom, že odteraz už izraelskí vojenskí piloti nebudú môcť kalkulovať s tým, ako sa pred odvetnou paľbou sýrskej protivzdušnej obrany schovajú za ruské lietadlá.
Dá sa predpokladať, že prípadné zostrelenie útočiacich izraelských stíhačiek výrazne schladí horúce hlavy v Tel Avive a Izrael bude musieť výrazne zľaviť zo svojich ambícií na pozíciu samozvaného policajta Blízkeho východu, ktorý sám rozhoduje o tom, kedy a koho bude bombardovať.
„Politikus.ru“ zároveň pripomenul, že Izrael slúži záujmom nepriateľov Ruska a nemá žiadne zábrany spolupracovať s ozbrojenými rebelmi. Skúsenosť s tragédiou lietadla IL-20 iba potvrdzuje, že tejto krajine nemožno dôverovať a voľnosť pohybu izraelského vojenského letectva v sýrskom vzdušnom priestore je nutné obmedziť.
Gabriel Gačko