Izrael potrebuje stratégiu odchodu – môžu USA pomôcť?

Tel Aviv 21. októbra 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:Facebook)

Izrael potrebuje stratégiu odchodu, ak sa poučil z predchádzajúcich skúseností v Libanone a Gaze, píše M. K. Bhadrakumar, indický veľvyslanec a významný medzinárodný pozorovateľ

Po prvé, Bidenova administratíva bude vnímaná ako tá, ktorá podporuje Izrael do posledného dychu, aby splnila jeho bezpečnostné potreby, ale Washington nebude vtiahnutý do nadchádzajúcich operácií v Gaze, s výnimkou zabezpečenia únikových ciest na juhu pre nešťastných civilistov utekajúcich z oblasti konfliktu.

Po druhé, hlavnou prioritou Washingtonu je v súčasnosti angažovať sa v rokovaniach o otázke rukojemníkov s regionálnymi štátmi, ktoré majú vplyv na Hamas. Štrnásť amerických občanov v Izraeli je stále nezvestných. (Biely dom potvrdil, že počet obetí bojov v súčasnosti zahŕňa najmenej 27 Američanov).

Spojené štáty budú koordinovať svoju činnosť s regionálnymi štátmi, aby zabránili akémukoľvek vyostreniu situácie s cieľom rozšíriť konflikt zo strany Hizballáhu. Hoci USA nemôžu a ani nechcú zastaviť izraelské vedenie na jeho ceste apropo pripravovanú operáciu v Gaze, zostávajú nepresvedčené.

To znamená, že napriek masívnej demonštrácii sily pri izraelských vodách, kde boli nasadené dve lietadlové lode spolu s torpédoborcami a ďalšími námornými prostriedkami a stíhačkami pri izraelských vodách, je Bidenova administratíva hlboko znepokojená akoukoľvek eskaláciou konfliktu do širšej vojny. Ak USA cítia, že ide o katastrofu, ktorú Izrael dopustil, zostáva to výlučne súkromnou myšlienkou.

Ešte v čase, keď Blinken smeroval do Tel Avivu, predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov USA Michael McCaul v stredu po brífingu spravodajských služieb za zatvorenými dverami novinárom vo Washingtone povedal: “Vieme, že Egypt tri dni predtým varoval Izraelčanov, že by sa takáto udalosť mohla stať. Nechcem príliš zachádzať do tajných informácií, ale varovanie bolo vydané. Myslím, že otázka bola, na akej úrovni.”

Napriek tomu si USA nemôžu dovoliť pasívne sa prizerať. Washington nemá inú možnosť, ako obmedziť očakávané boje v najbližších dňoch a týždňoch v Gaze, aby sa nerozšírili do ďalších oblastí. Projekcia síl USA tak slúži najmä ako odstrašujúci prostriedok pre Hizballáh, ktorý disponuje rozsiahlym arzenálom 150 000 rakiet, ktoré môžu byť vypálené na veľké mestá v Izraeli, čo môže viesť k širšej vojne nielen v Gaze, ale aj v Libanone a vtiahnuť do konfliktu ďalšie krajiny.

Počas uplynulých štyroch desaťročí sa USA a Irán naučili v nebezpečných časoch vzájomne komunikovať a stanoviť základné pravidlá, aby sa vyhli konfrontácii. Aj tentoraz sa tak deje.

Napriek tomu je veľkou otázkou, do akej miery by si bola Bidenova administratíva istá úspechom prípadného izraelského vojenského vpádu do Gazy. Počas tlačovej konferencie v Tel Avive Blinken jemným spôsobom zdôraznil význam “poučenia” z minulých skúseností. Ide o to, že Izrael sa zapojí do mestskej vojny v husto obývanej oblasti s 2,1 milióna obyvateľov.

Ešte dôležitejšie je, že Izrael potrebuje únikovú stratégiu, ak mu minulé skúsenosti z Libanonu a Gazy poskytli nejaké ponaučenie. Do hry vstupuje pravidlo Colina Powella z Pottery Barn – “Rozbiješ to, patrí ti to”.

Dlhodobá okupácia Gazy bude mimoriadne nebezpečným výsledkom, ktorý je spojený s veľkými rizikami vzhľadom na hlboké hospodárske, náboženské a sociálne korene, ktoré má Hamas. Stačí povedať, že izraelská armáda bude ťažko vykazovať “úspech” a zamieri k východovým dverám.

Okrem toho, ak iné palestínske skupiny a organizácie na Západnom brehu prijmú rozhodnutia, ktoré podporia strategické ciele Hamasu, všetky stávky sú na spadnutie, pretože izraelská armáda bude čeliť vojne na dvoch frontoch. V skutočnosti na Západnom brehu existujú podmienky pre tretiu intifádu.

Ani v najhoršom prípade nemožno vylúčiť, že arabské obyvateľstvo Izraela sa bude inšpirovať hnutím Hamas, a ak ich násilné vystúpenie v roku 2021 niečo naznačí, dlhodobá životaschopnosť štátu Izrael bude vystavená skúške.

Stačí povedať, že najlepším riešením je zmena paradigmy izraelského štátneho zriadenia, ktoré by sa odklonilo od primátu nátlaku a brutálnej sily. Blinkenove poznámky naznačili, že USA dúfajú, že keď sa usadí prach, s pomocnou rukou spriatelených arabských krajín, ako sú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt a Jordánsko, by mohol byť možný obrat na upokojenie situácie a dosiahnutie prímeria.

Samozrejme, čím dlhšie to bude trvať, tým väčší tlak to bude vyvíjať na americko-izraelské vzťahy a tým ťažšie bude pre Bidenovu administratívu udržať rovnováhu v už aj tak problematických vzťahoch s Netanjahuom. Izrael sa v zásade musí zmieriť s novou realitou, že už nie je neporaziteľný ani dominantnou mocnosťou v západoázijskom regióne, zdôrazňuje M. K. Bhadrakumar.

Prečítajte si tiež:

• Konflikt Izraela s Hamasom je na pokraji prerastenia do veľkej vojny
• USA sa pripravujú na vojnu medzi Čínou a Ruskom na dvoch frontoch