Bratislava 6. apríla 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Z húštiny sa opäť vynoril náš najväčší guru kapitalizmu, aby nám odovzdal posolstvo. Paradoxné je, že je to isté, ako posolstvo, ktoré nám kedysi odovzdávali predstavitelia socialistického režimu
„Systém je dobrý, len v ľuďoch je chyba“ – tak nejako znel výrok, ktorý ešte za socializmu vyslovil ktorýsi vysoký štátny predstaviteľ. Tá veta zľudovela ako sarkazmus, ktorý sa potom používal na zosmiešňovanie toho ekonomického systému, keď sa čosi nedarilo: uvedená veta totiž v skutočnosti vyjadrovala myšlienku, že systém, ktorý neráta s reálnymi ľuďmi, je zlý.
História sa zvykne opakovať. Hovorieva sa, že najprv ako tragédia, a na ďalší raz ako fraška.
Nesprávame sa pekne – to je dôvod, prečo to na Slovensku nefunguje?
V podstate to isté, čo sa predtým hovorievalo ako sarkastická kritika socializmu, teraz povedal veľký guru kapitalistickej ekonómie na Slovensku Ivan Mikloš vo svojom článku „O predbiehaní pri očkovaní“ v denníku Sme (nájdete ho tu).
Mikloš cituje teóriu, ktorá hovorí, že úspešné krajiny sú tie, ktoré majú správne a efektívne fungujúce inštitúcie, teda pravidlá hry, najmä také, ktoré zabezpečujú ochranu slobody, súkromného vlastníctva, ľudských práv, férovej a spravodlivej súťaže a ďalej tiež rovnosť šancí a príležitostí, vymožiteľnú spravodlivosť, ochranu slabších a znevýhodnených a podobne.
A zamýšľa sa nad tým, ako je možné, že na Slovensku a ostatných postkomunistických krajinách, napriek tomu, že majú modernú ústavu a zákony, to akosi nefunguje. A dospel k záveru: pravidlá sú totiž formálne (zákony, nariadenia, vyhlášky, inštitúcie) aj neformálne – a na Slovensku ľudia nedodržiavajú práve tie neformálne pravidlá (nepísané etické normy správania).
Kým sa nevymenia ľudia, tak tu nebude dobre?
Mikloš tvrdí, že ak ľudia nedodržiavajú neformálne pravidlá – ak sa správajú nemorálne, nevhodne – tak formálne pravidlá môžu byť ľubovoľne dobré, ale systém nefunguje. A hovorí, že problém je v tom, že neformálne pravidlá sa menia veľmi pomaly, a skôr cez výmenu generácií ako zmenou postojov a správania už existujúcich ľudí.
Inými slovami: systém je dobrý, len ľudia u nás a v ďalších postkomunistických krajinách sú zlí – zdeformovaní zlým predošlým systémom a ďalej aj zlými politikmi ako Mečiar či Fico.
Teda nie neokoloniálna architektúra sveta, nie imperiálna nevyváženosť bohatstva medzi Východom a Západom, nie principiálna chyba systému, ktorý je zo svojej podstaty nastavený tak, aby ľudí motivoval podvádzať, byť hrabivý a bezohľadný a politikov priam tlačí k tomu, aby boli korupční a mafiánski – nič z toho nie je príčinou, ale ľudia sú podľa Mikloša na vine. A kým sa tu nevymenia ľudia, tak tu dobre nebude.
Po roku 1989 sme hľadali odpovede na otázku, ako nájsť lepší systém, ktorý by aj s reálnymi, skutočnými, nedokonalými ľuďmi, fungoval lepšie než ten predošlý. Teraz, po takmer 32 rokoch, nám jeden z hlavných apologétov toho terajšieho systému posiela posolstvo: to isté, ako ktorýsi jeho predchodca spred polstoročia. Kruh sa uzavrel. Prišiel už čas bilancovať, prehodnocovať a hľadať naozajstné riešenia?
Ivan Lehotský