Ivan Korčok – občiansky kandidát?

Bratislava 20. januára 2024 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)

Meno Ivana Korčoka, ako možného kandidáta na post prezidenta Slovenskej Republiky, sa skloňovalo už dlhšie pred jeho oficiálnym vyjadrením. Presne deň po tom, ako sa Zuzana Čaputová rozhodla nekandidovať,tj. 21.6.2023 portál noviny.sk, spadajúci pod JOJ-ku, priniesol článok s názvom „Čaputová rozhodnutím nekandidovať zamiešala karty. Zvážim kandidáta na prezidenta, tvrdí Korčok.“ Rozhodnutie definitívne padlo koncom augusta, s tým, že do volieb pôjde ako občiansky kandidát. Krátko na to začal s potrebným zberom podpisov a rovnako založil aj transparentný účet

Aktuálny stav účtu prevyšuje sumu 273 000€. Zo známych osobností, na kampaň čiastkou 3000€, prispel aj ex-prezident Andrej Kiska, herečka Kamila Magálová 500 € a rovnakou sumou aj poslankyňa za SAS, Vladimíra Marcinková. Väčšina občianskej podpory sa pohybuje vo výške desiatok eur a pomerne veľká je skupina ľudí, ktorí prispeli sumou presahujúcu 100€, či dokonca 1000 €.  Pár jedincov prispelo dokonca sumou 10 000 €. Najvyššia jednorazová platba 50 000 € prišla od firmy FILMOSA SK s.r.o.

Prvé prieskumy krátko po oznámení Čaputovej, nekandidovať, favorizovali Pellegriniho, až za ním nasledoval Korčok. Tému prezidentských volieb, celkom prirodzene, vytlačili voľby parlamentné. Ako postupne sadal povolebný prach, médiá začali postupne vyťahovať tému prezidentských volieb. Ivan Korčok, ako aj  niektorí politici z liberálneho razenia pred ním, zveril kampaň do rúk reklamnej agentúry Komplot Advertisting z Bratislavy. Táto agentúra posadila svojho času do kresla banskobystrického župana, Jána Luntnera, a o 4 roky neskôr aj jeho syna Ondreja Luntnera. Zaujímavosťou je, že Luntnera mladšieho podporila aj strana HLAS. Komplot stál za kampaňou neúspešného kandidáta na prezidenta, Róberta Mistríka, ktorý sa vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej.  Kampaň im do rúk zverila česká ODS, ktorej predseda, Petr Fiala, nakoniec  zasadol do premiérskeho kresla.

V porovnaní s Čaputovou,alebo Mistríkom, nemá Korčok silný „príbeh“ , nie je ani vedec ani „enviro“ bojovník. Jeho doterajšia kariéra je úspešná, ale ničím výnimočná. Klasik by povedal, typický „kariérny“ úradník, ktorý sa vypracoval od tajomníka veľvyslanca v Bonne až po ministra zahraničných vecí v Matovičovej vláde. Uchádzať sa o funkciu prezidenta, ako „občiansky“ kandidát, sa javí ako dobre premyslený kalkul, či už to je z jeho vlastnej hlavy, alebo nie, je nepodstatné. Pred oficiálnou kandidatúrou mu vyjadrila nepriamo podporu Zuzana Čaputová na festivale Pohoda. Do volieb ostávajú dva mesiace a Korčoka ostentatívne už dlhšiu dobu podporuje Progresívne Slovensko (PS). Michal Šimečka sa vyjadril, že „PS urobí všetko pre zvolenie Korčoka za prezidenta“. Podporu mu  vyjadrili strana Demokrati a koalícia Modrý, Most – Híd. V SAS-ke sa rokuje, ale s veľkou pravdepodobnosťou  nájde podporu aj tu. Podobná je situácia v Hnutí Slovensko (Obyčajní ľudia), keď nevylúčili podporu Ivana Korčoka.  Otázna ostáva pozícia  KDH.

Na jednej strane,ako „občiansky kandidát“, s podporou opozície získa prirodzene aj hlasy opozície, resp.  veľkej časti ich voličov. Na strane druhej mu dáva priestor loviť aj vo vládnom rybníku, resp. medzi nerozhodnými voličmi, pre ktorých je Pellegrini nevoliteľný. Podľa oficiálnej stránky ivankorcok.sk, vsadili marketéri z Komplot-u na Slovenskú kartu. Z 10 hlavných bodov kampane, sa takmer v každom skloňuje Slovensko: „Slovensko potrebuje dobudovať …“ , som pripravený pokračovať v službe Slovensku“ , Slovensko ma veľké kultúrne dedičstvo“ alebo „ mojimi hodnotami sú oddanosť a vernosť Slovenskej Republike“. Práve „slovenská karta“ môže byť tým pomysleným jazýčkom na váhach, ktoré sa nakoniec preklopia v prospech Ivana Korčoka.

Opozičné protesty, pôvodne zamerané proti rušeniu Špeciálnej prokuratúry, postupne nabaľujú ďalšie témy. Jednou z nich sú prezidentské voľby. Do popredia sa dostáva otázka, či sa protesty neodchýlili od pôvodného zámeru a nezvrhli  na Korčokovu predvolebnú kampaň. Za, hovorí napríklad  skutočnosť, že PS a SAS  plánovali vyhradiť na pódiu priestor Ivanovi Korčokovi, proti tomu sa postavilo KDH a Korčok bol nakoniec len „jeden“ z davu. Ako uviedol Majerský, „pre KDH by tiež bolo neprijateľné, aby na pódiu vystupoval prezidentský kandidát Ivan Korčok“. Často opakované heslo „nemôžu mať všetko“, predsedu PS Michala Šimečku, naráža práve na prezidentský úrad a blížiace sa eurovoľby. Podobne sa vyjadril aj podpredseda PS Michal Truban, „že protesty pomôžu Korčokovi stať sa prezidentom“.

Vyzerá to tak, že nakoniec získa širokú podporu opozície, ak nie v prvom kole, tak v druhom určite, kam sa s veľkou pravdepodobnosťou dostane. Predvolebné preferencie, sú prirodzene často-krát skreslené, ale podľa posledného sa Korčok prvý krát dostal pred Pellegriniho. Verejnosť, tá protivládne naladená , dostala tým impulz, že šanca poraziť „Ficovho kandidáta“, je opäť reálna. Aj v číslach sú šance veľmi vyrovnané, ak zohľadníme počet voličov opozície a koalície v posledných parlamentných voľbách. Smer a Hlas volilo viac ako 1,1 milióna voličov, čo predstavuje najistejšiu podporu pre Pellegriniho. Opozícia, vrátane mimoparlamentných strán, ktoré vyjadrili podporu Korčokovi, s teoretickou podporou KDH, disponuje zhruba rovnakým počtom. Boj to bude vskutku zaujímavý. Pre národne a konzervatívne orientovaných voličov, je v podstate jedno, či tam bude Ivan alebo Peťo. Obaja sú pevne ukotvení v západných štruktúrach NATO a EÚ a ani jeden nemá problém s presadením registrovaných partnerstiev. Môžeme síce dúfať, že sa vlastenecký kandidát prebije do druhého kola, ale je to skôr zbožné prianie ako realita.

Prečítajte si tiež:

• Strana Demokrati podporila prezidentského kandidáta Ivana Korčoka
• Pellegrini, Korčok či Harabin? Prieskum ukázal, kto by v prvom kole prezidentských volieb získal najviac hlasov