Išlo o drzý ukrajinský výpad alebo zaútočila na ruské systémy včasného varovania s americkým súhlasom?

Bratislava 1. júna 2024 (HSP/Foto:X/Nicholas J. Myers, Screenshot)

Odpoveď Ruska na túto otázku určí jeho reakciu na akýkoľvek konvenčný zásah NATO na Ukrajine, uvádza vo svojej analýze americký politológ Andrew Korybko

Vzťahy medzi Ruskom a USA sa koncom mája zhoršili viac ako kedykoľvek predtým v dôsledku troch udalostí. Po prvé, USA rozčerili vodu tým, že otvorenejšie povolili Ukrajine použiť zbrane na údery na ciele vo vnútri Ruska, potom Poľsko vyhlásilo, že USA zasiahnu všetky ruské sily v zóne špeciálnej operácie, ak Moskva použije jadrové zbrane, a napokon prezident Putin naznačil, že očakáva, že NATO niekedy v lete výrazne vystupňuje konflikt. To všetko je dosť zlé, ale ešte horšie je to, čo nedávno urobila Ukrajina.

Rusko potvrdilo, že Ukrajina zasiahla aspoň jeden z jeho systémov včasného jadrového varovania, zatiaľ čo Kyjev tvrdí, že sa zameral na druhý systém hlbšie vo vnútrozemí svojho protivníka, čo sa zatiaľ nepotvrdilo. Tieto rádiolokačné stanice (RLS) zisťujú prilietajúce medzikontinentálne balistické rakety, aké by mohli v prípade prvého úderu odpáliť USA, a umožňujú tak Rusku pripraviť sa na nevyhnutný spätný úder. Nemajú nič spoločné s ukrajinským konfliktom a súvisia s jadrovou strategickou stabilitou.

RLS Voronež skenujú nebo a vesmír na tisíce kilometrov:

Obe údajne zasiahnuté RLS zostávajú funkčné, ale napriek tomu to predstavuje bezprecedentný vývoj, pretože ešte nikdy predtým sa žiadna krajina nezamerala na takéto systémy inej jadrovej krajiny, ktoré by ju mohli v najhoršom prípade čiastočne zaslepiť pri prvom jadrovom údere, a tak poskytnúť útočiacej strane obrovskú výhodu. Ďalšie zhoršenie rusko-amerických vzťahov, ku ktorému došlo nezávisle od tohto vývoja, zvýšilo napätie na najvyššiu úroveň od kubánskej krízy, takže to nemohlo prísť v horšom čase.

Najdôležitejšou otázkou vo svete v súčasnosti je, či sa Ukrajina správa darebácky, možno preto, aby vyprovokovala krízu v očakávaní, že by mohla prinútiť Rusko stiahnuť sa aspoň z časti územia, ktoré Kyjev vyhlasuje za svoje a zatiahnuť Západ ešte hlbšie do tohto konfliktu alebo či to bolo urobené s americkým súhlasom. Správa denníka Washington Post o tom, že americkí predstavitelia sú znepokojení tým, čo Ukrajina práve urobila, dáva za pravdu skôr prvému názoru, ale môže to byť len dezinformácia na účely hodnoverného popierania.

Zároveň však stojí za to pripomenúť, ako Ukrajina vzdorovala požiadavkám USA, aby neútočila na ruské ropné rafinérie. Bidenova administratíva nechce, aby cena tejto komodity pred novembrovými voľbami stúpla, ale Zelenskyj aj tak nariadil svojim silám útočiť na rafinérie. Stalo sa tak aj uprostred patovej situácie v Kongrese v otázke ďalšej pomoci Ukrajine, ktorá sa vyriešila krátko po tom, ako sa tieto údery stali problematickými. Nebolo by preto bezprecedentné, keby Ukrajina opäť začala konať nekontrolovane.

Okrem toho denník Financial Times uviedol, že „niektorí ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že (väzby s USA) dosiahli najnižšiu úroveň“ v dôsledku spomínaných obmedzení zameraných na ruské ropné rafinérie a Zelenského „paranoje“ (ako to opísal jeden z údajných zasvätencov) zo zámerov USA. Je tiež urazený, že Biden sa nezúčastní na nadchádzajúcich švajčiarskych „mierových rozhovoroch“ po tom, ako ich odriekol pre fundraising, čo ho údajne podnietilo k tomu, aby poslal úradníkom nótu, v ktorej nariadil kritizovať amerického lídra.

Napriek tomu však je pre Rusko zrejme najlepším prístupom predpokladať, že Amerika prinajmenšom ticho schválila ukrajinské údery na jeho systémy včasného varovania, keďže tento myšlienkový pochod je v súlade s eskalačným trendom z minulého týždňa. Koniec koncov, ak NATO ako celok alebo aspoň tzv. koalícia ochotných z tohto bloku začne konvenčnú intervenciu na Ukrajine, potom by to mohlo podnietiť Rusko, aby v sebaobrane použilo taktické jadrové zbrane na zastavenie tejto inváznej sily, ak prekročí Dneper a ohrozí jeho nové regióny.

V takomto prípade by USA mohli buď konvenčne zasiahnuť všetky ruské sily v zóne špeciálnej operácie, ako to tvrdilo Poľsko, alebo jednoducho prejsť k útoku a začať prvý jadrový úder, ktorý by mohol byť uľahčený tým, že by ich ukrajinský prostredník uskutočnil viac útokov na ich systémy včasného varovania. Existuje aj možnosť, že viaceré takéto útoky by mohli jednoducho predchádzať prvému jadrovému úderu USA pred akýmkoľvek konvenčným zásahom NATO, ak by rozhodujúce orgány dospeli k záveru, že výmena úderov jadrovými zbraňami by potom bola nevyhnutná.

Nemožno preto vylúčiť, že Ukrajina na príkaz svojho amerického patróna sondovala bezpečnosť ruských systémov včasného varovania v rámci príprav na tento najhorší možný scenár, z čoho vyplýva zmysluplnosť rady Dmitrija Suslova, aby jeho krajina uskutočnila „demonštratívny“ jadrový test. Tento vplyvný expert z ruskej Rady pre zahraničnú a obrannú politiku dal svoj politický návrh preložiť a opätovne uverejniť na RT, čím sa dostal do svetovej pozornosti so zámerom vyslať signál USA.

Čitatelia si možno spomenú aj na to, že RT v júni minulého roka zverejnila návrh Suslovovho kolegu Sergeja Karaganova, v ktorom vysvetľoval, prečo by Rusko malo na odstrašenie USA na Ukrajine použiť jadrovú bombu v Európe. Tento najnovší návrh je oveľa praktickejší a nenesie so sebou žiadne riziko vyvolania tretej svetovej vojny, navyše by mohol predstavovať vhodné zavŕšenie práve prebiehajúcich ruských cvičení s taktickými jadrovými zbraňami. Tie boli nariadené na odstrašenie USA, ale vzhľadom na ich pokračujúcu eskaláciu by mohol byť potrebný silnejší signál.

Odpoveď Ruska na otázku, či Ukrajina pri útoku na svoj systém včasného varovania postupovala samostatne, alebo či sa tak stalo na príkaz Ameriky, určí ruskú reakciu na prípadný konvenčný zásah NATO na Ukrajine. V prvom prípade by Rusko mohlo počkať, kým rozsiahle sily prekročia Dneper, aby použilo taktické jadrové zbrane, zatiaľ čo v druhom prípade by mohlo byť dotlačené k uskutočneniu prvého jadrového úderu proti USA ešte pred začiatkom tohto zásahu, aby predišlo prvému jadrovému úderu, o ktorom by sa Rusko mohlo domnievať, že ho USA plánujú.

Eskalácia konfliktu na Ukrajine narastá…

Pričom ako uvádza článok novín Vzgljad viaceré západné krajiny na čele s USA už povolili Ukrajine použiť zahraničné zbrane na údery na ruské územie. Schválenie prišlo na pozadí plánov francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vytvoriť koalíciu, ktorá by vyslala vojenských inštruktorov do OSU. Podľa odborníkov tieto udalosti spolu súvisia a signalizujú nové kolo eskalácie v regióne.

Joe Biden povolil OSU použiť americké zbrane na útok na ruské územie, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. Zdôraznilo, že americký prezident osobne nariadil „svojmu tímu, aby poskytol Ukrajine možnosť použiť zbrane dodané Washingtonom na protibatériové účely v Charkovskej oblasti“. Pozícia Washingtonu týkajúca sa „zákazu použitia“ operačno-taktických rakiet ATACMS a iných „zbraní dlhého doletu“ zároveň zostala nezmenená, pokiaľ ide o údery na územie, ktoré USA nepovažujú za ukrajinské. Predtým článok Politico informoval o tajných dohodách medzi oboma krajinami.

V článku nemenovaný predstaviteľ zdôraznil, že prudká zmena postoja amerických politikov v tejto otázke sa stala možnou po tom, ako ruské ozbrojené sily začali aktívne postupovať v Charkovskej oblasti. V tejto súvislosti Pentagón plánuje pripraviť odporúčania pre OSU, „kde presne v Rusku zasiahnuť“, píše The New York Times.

Západné médiá očakávajú, že prvé údery americkými zbraňami sa uskutočnia v najbližších dňoch alebo hodinách. Po USA schválili použitie vlastných zbraní na útoky na ruskom území aj Nemci. Ako uviedol oficiálny predstaviteľ nemeckého kabinetu ministrov Steffen Hebeestreit, je to potrebné, aby sa OSU údajne mohla brániť proti prichádzajúcim útokom z ruských regiónov nachádzajúcich sa v pohraničnej oblasti.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg okrem toho upozornil, že niektoré krajiny NATO nikdy neobmedzovali OSU v používaní zbraní proti „legitímnym vojenským cieľom na ruskom území“. Jedinou podmienkou by podľa neho malo byť „zodpovedné“ používanie zbraní, ako aj „dodržiavanie medzinárodných noriem“.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová medzitým na svojom kanáli v Telegrame uviedla, že diskusia o „povolení“ alebo „nepovolení“ Ukrajiny použiť západné zbrane na útok na ruské územie je vymyslená, keďže Zelenského úrad už využíva spravodajské údaje krajín NATO.

To všetko sa odohráva na pozadí plánov francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vytvoriť v EÚ koalíciu, ktorá by spoločne vyslala na Ukrajinu inštruktorov, uviedol denník Le Monde. Podľa novín politik presadzuje túto iniciatívu pred návštevou Volodymyra Zelenského vo Francúzsku, ktorá je naplánovaná na prvý júnový týždeň. Francúzsky líder chce tento návrh počas stretnutia podrobne prediskutovať. Očakáva sa, že na iniciatíve sa bude podieľať niekoľko stoviek príslušníkov armády z Francúzska a ďalších európskych krajín, najmä Litvy, Estónska a Spojeného kráľovstva. Primárnou úlohou bude výcvik ženistov, ale nie je vylúčený ani výcvik vojakov budúcej mechanizovanej brigády.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na diplomatické zdroje zase informovala, že Francúzsko môže toto rozhodnutie oznámiť na budúci týždeň. Podľa dvoch diplomatov Paríž najprv vyšle obmedzený počet príslušníkov, aby posúdili podmienky misie, a potom rozšíri prítomnosť na niekoľko stoviek inštruktorov.

V Rusku sú presvedčení: tieto udalosti sú vzájomne prepojené, čím Západ zvyšuje mieru eskalácie v regióne. Okrem toho sa na Ukrajinu posielajú inštruktori z určitého dôvodu – zahraničné zbrane sa ťažko používajú, takže často to nie sú Ukrajinci, kto ich riadi. Teraz, keď Macron vyhlásil, že chce vyslať špecialistov, a štáty „rozviazali ruky“ ostatným členom NATO, sa nepriateľ môže pokúsiť prejsť k zintenzívneniu útokov.

„Joe Biden neopúšťa pokusy o záchranu vlastnej reputácie. Svojím neuváženým konaním rozpútal nebezpečné protiruské dobrodružstvo, ktorého dôsledky Washington ešte stále žne. Naďalej podporuje bezprecedentnú eskaláciu. V skutočnosti privádza celý svet k červenej čiare,“ povedal senátor Konstantin Dolgov. „Nečudoval by som sa, keby ešte pred Bidenovým oficiálnym vyhlásením Američania tajne umožnili Ukrajine zasiahnuť ruské územie. Ako poznamenal náš prezident, takéto ostreľovanie nie je možné bez navádzacích systémov, prijímajúcich spravodajské informácie zo satelitov. To všetko sa dá robiť len s podporou západnej armády,“ zdôraznil. „Biely dom takmer úplne stratil pud sebazáchovy. Je to smutné, pretože USA majú pri udržiavaní globálnej stability nemenej zodpovednú úlohu ako Rusko. Bezohľadnosť amerického lídra však do istej miery rozpútava vojnový ošiaľ aj v ostatných západných štátov,“ spresnil.

„Krajiny NATO sa tak čoraz viac utápajú v hybridnej vojne. Vlastnými rukami zničili stabilitu svetového poriadku, ale nedokážu si priznať ani vlastné chyby. Ich intrigy Rusko nezastavia. A bez ohľadu na to, s čím počítajú Biden a Macron, Moskva dosiahne všetky svoje ciele,“ je presvedčený Dolgov.

Podobný názor má aj senátor Andrej Klimov. „Plány vyslať na Ukrajinu európskych inštruktorov zatiaľ vyzerajú ako chvenie vzduchu, ale aj tak sú mimoriadne nebezpečné,“ vysvetlil. Podľa jeho názoru existuje niekoľko dôvodov, prečo Paríž predkladá takéto návrhy. Prvým sú blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu. „Macron sa snaží všetkými spôsobmi na seba upozorniť, keďže v súčasnosti pravicová strana Marine Le Penovej predbieha v prieskumoch prezidentskú koalíciu. Preto takéto vyhlásenia bude zrejme počuť až do konca volebnej kampane,“ domnieva sa senátor.

Druhým dôvodom je Macronova nevôľa voči Rusom, ktorých v Afrike uprednostnili pred Francúzmi, pokračoval Klimov. „Antikoloniálna téma je pre francúzskeho lídra ako kosť v krku. Nie sme to však my, kto vytláča Francúzsko z Afriky, je to rozhodnutie miestnych orgánov, pre ktoré bola politika Paríža neprijateľná,“ vysvetlil poslanec. Na tomto pozadí upozornil na udalosti v Novej Kaledónii, kde neutíchajú protesty za nezávislosť. Francúzske úrady sa tam dokonca rozhodli zaviesť vojenské jednotky. „Ukazuje sa, že Macron nie je schopný zvládnuť situáciu ani v Novej Kaledónii, ale lezie pritom niekam inam,“ dodal.

Z toho vyplýva tretí dôvod, prečo Macron uvažuje o vyslaní buď vojakov, alebo inštruktorov na Ukrajinu. „Francúzi si zrejme pamätajú časy, keď ako súčasť Ententy zaviedli vojská do Odesy. Pravidelne prejavujú nostalgiu za bývalými imperiálnymi časmi.“

Klimov však nevylučuje, že francúzskeho prezidenta k militaristickým vyhláseniam nútia politici z Washingtonu. „Macron nie je suverénny. Možno sa od neho žiada, aby túto otázku neustále nastoľoval? Spojené štáty vidia situáciu OSU, ale nechcú sa riskovať možné americké obete a pritom im nie je ľúto Európanov. Preto Amerika potrebuje takých „makrónov“, ktorí sa s nimi budú hrať,“ naznačil senátor.

„Toto všetko je jednoznačne vážna eskalácia konfliktu. Najmä v spojení s diskusiou o úderoch západných diaľkových zbraní v hĺbke územia Ruskej federácie,“ hovorí expert a spresňuje, že po prvých zabitých inštruktoroch na území Ukrajiny môžu mnohé krajiny NATO hovoriť o uplatnení piateho článku charty aliancie.

Vojenský expert Alexander Bartoš zasa spája nové kolo eskalácie s blížiacou sa tzv. mierovou konferenciou vo Švajčiarsku. „Západ musí ukázať, že je stále jednotný v snahe pomôcť Ukrajine. Pokiaľ ide o západných inštruktorov, nie je to prvý deň, čo sú v zóne konfliktu,“ domnieva sa hovorca. „Zároveň treba poznamenať, že v skutočnosti každý štát sleduje svoje vlastné ciele. Biden sa teda snaží zámerne demonštrovať svoju rozhodnosť v nádeji na znovuzvolenie,“ upozorňuje expert.

„Avšak tieto kroky rozhodne nemôžu prispieť k úspechu ukrajinskej armády. To si uvedomujú tak v Kyjeve, ako aj na Západe,“ zdôraznil Andrej Kartapolov, šéf výboru Štátnej dumy pre obranu. Podľa neho nedávne kroky Západu nebudú mať vplyv na špeciálnu operáciu. Ak USA budú chcieť „zvýšiť úroveň eskalácie“, dostanú od Moskvy asymetrickú a citlivú odpoveď.

Prečítajte si tiež

• Nenápadný útok na radar vo Voroneži bude mať závažné dôsledky
• O úderoch na ruské radarové stanice včasného varovania a ich následkoch