Irán zvíťazil nad Izraelom a jeho spojencami v boji o Blízky východ

Rozsah novej katastrofy na Blízkom východe závisí najmä od Iránu. Dokonca aj Američania uznávajú, že to nebol Irán, kto rozpútal izraelský konflikt. Teherán je však hlavným beneficientom súčasných udalostí, pretože nečakane vyhral dôležitú hru

13. 10. 2023 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke trosky v Gaze

Teherán 13. októbra 2023 (HSP/vz.ru/Foto:archív HSP)

▶ ❚❚ ↻

Západ očisťuje Irán od podozrenia, že rukami Hamasu zaútočil na Izrael. Postupne, ale vytrvalo.

Venujú sa tomu popredné americké médiá, ktoré podporujú “generálnu líniu” Demokratickej strany a prezidenta Joea Bidena: CNN a The New York Times.

NYT cituje správy spravodajských služieb, podľa ktorých kľúčoví iránski predstavitelia o útoku nevedeli a boli “prekvapení”. Zdroje CNN poukazujú na nedostatok akýchkoľvek dôkazov, ktoré by naznačovali, že Iránci operáciu Hamasu plánovali, financovali alebo dokonca schválili.

Nedostatok takýchto dôkazov dokonca začiatkom týždňa otvorene uviedol šéf ministerstva zahraničných vecí Anthony Blinken. Hlasný šum o zodpovednosti Iránu v prvých hodinách vojny vyvolali neoficiálne osoby – rôzni experti, nielen izraelskí a americkí, ale aj ruskí.

Z oficiálnych osôb na americkej strane (ak neberieme do úvahy jastrabov z Kapitolu ako Lindsey Graham) postuloval vinu Teheránu iba John Kirby, jedna z “hovoriacich hláv” Bieleho domu a známy nepriateľ Ruska. Ale aj on to urobil len v tom zmysle, že Iránci boli “spoluvinní”, pretože v predchádzajúcich rokoch protežovali Hamas.

Kirby sa neskôr rozplakal, keď hovoril o tom, čo sa stalo v Izraeli. A ešte neskôr, o niekoľko dní neskôr, sa pred novinármi zakoktal, ospravedlnil sa za to, že povedal “komplic”, a potvrdil, že USA nemajú žiadne dôkazy o “iránskej ruke” v celej záležitosti.

Pokiaľ ide o prezidenta Bidena osobne, vyzval Teherán, aby sa správal “opatrne”. Niečo ako hrozba, ale tá najslušnejšia možná.

Je zrejmé, že vedenie USA nechce “strieľať od boku” a ďalej zhoršovať situáciu na Blízkom východe, pričom sa riadi vlastnými úvahami: Irán je nepriateľ, ale teraz na to nie je čas. Úvahy sa môžu líšiť od Blinkenovej snahy uzavrieť s Teheránom dohody, napríklad o návrate Američanov zatknutých v Iráne do Spojených štátov.

Hlavnou však pravdepodobne bude neochota vyvolávať problémy, kým je ešte pokoj. Počet obetí novej fázy blízkovýchodného konfliktu sa už počíta na tisíce, ale v skútočnosti to môže byť iba malá kvapka v mori, ak Irán priamo zasiahne do konfliktu, čo je pre Washington “červená čiara”, ako sa snaží naznačiť.

V mnohých ohľadoch závisí od Teheránu, ako dlho bude eskalácia trvať, koľko krajín do nej bude zatiahnutých a koľko prostriedkov bude musieť Washington vynaložiť na uhasenie blízkovýchodného požiaru.

Iránski ajatolláhovia majú z toho určite širokú škálu pocitov. Na jednej strane v minulosti skutočne pomáhali Hamasu a nárokujú si vedúcu úlohu v konfrontácii s Izraelom, hoci pásmo Gazy nebolo priamo v šiitskej sfére vplyvu (minimálne kvôli tomu, že Hamas sú sunniti a sunniti sa tiež hlásia k protiizraelskému predvoju).

Na druhej strane Iráncom sa pravdepodobne páči pocit, že majú v rukách “tromfové eso”. Ale najmä z toho, že zrazu vyhrali pre seba zložitú a dôležitú hru v blízkovýchodnom zápase (ak sa dá veriť zdrojom NYT v amerických tajných službách) bez toho, aby pre to niečo urobili.

Odvetná (a zdanlivo nevyhnutná) operácia IDF v pásme Gazy ovládanom Hamasom zrušila dlhoročný proces zmierenia medzi Izraelom a Saudskou Arábiou, ktorý podporovali USA, ale urýchlila iný – normalizáciu vzťahov medzi Iráncami a Saudmi, pričom Čína pôsobí ako moderátor.

Kroky Izraela proti palestínskym Arabom boli príležitosťou na prvý telefonický rozhovor medzi iránskym prezidentom Ibrahimom Raisim a saudskoarabským korunným princom Mohamedom, ktorí sú teraz kľúčovými politikmi vo svojich krajinách vzhľadom na pokročilý vek ich nominálnych (ale absolútnych) vládcov: Rahbara Chameneího a kráľa Salmána. Nedávni nepriatelia strávili 45 minút diskusiou o “izraelských vojnových zločinoch”, a obnovenie vzťahov ktoré Rijád už skôr zmrazil.

Tu treba pochopiť, že izraelsko-saudskoarabské spojenectvo nebolo len protiiránske, ale dokonca bolo založené na myšlienke konfrontácie s Teheránom. Zašlo to tak ďaleko, že Izraelčania začali Saudom pomáhať s ich jadrovým programom – aby ho postavili proti iránskemu.

Teraz, vzhľadom na osobitnú úlohu Iránu v šiitskom svete a Saudov v sunnitskom svete a v islame všeobecne (vzhľadom na polohu Mekky a Mediny), sa nemôžu nezjednotiť proti Izraelu – inak to umma nepochopí.

K tomu treba dodať, že súčasné vedenie iránskych mocipánov sleduje konanie izraelských mocipánov s veľkým záujmom, pretože pre nich je to štúdia taktiky existenčného nepriateľa. Pravdepodobne sa im páči, čo sa deje – jednak kvôli priamym škodám, ktoré vznikajú IDF, a jednak kvôli búraniu mnohých mýtov o sile “izraelskej armády”, ktorú celá táto situácia veľmi ponížila.

Iránci sedia na smutných brehoch a sledujú, ako mŕtvoly ich nepriateľov plávajú po mliečnej rieke. Zdá sa, že je to ideálna situácia na ďalšie pozorovanie bez priameho zasahovania a bez utrpenia strát.

Je tu však jedna nuansa: najvyššie vedenie islamskej republiky sú náboženské postavy s mystickým vedomím vlastným šiitom. Operujú odlišnými kategóriami ako súčasná generácia arabských monarchov – racionálnymi a vypočítavými. Preto môžu byť vo svojej budúcej politike nepredvídateľní.

Príkladom sú tí istí ľudia z Hamasu (aj keď sú sunniti): ich náboženská extáza a nenávisť voči Izraelu im stačila na to, aby obrazne povedané vrazili autom do stĺpa. Aj stĺp bude poškodený (a oveľa vážnejšie, ako sa pôvodne dalo očakávať), ale následky pre vodiča, cestujúcich a auto budú katastrofálne – rovnako ako situácia v pásme Gazy po tom, čo sa Izrael vyzúri ventilujúc svoju túžbu po pomste.

Historici budúcnosti však určite dokážu, že za tým, čo dnes možno považovať za náboženský fanatizmus, boli celkom praktické záujmy konkurentov v boji o moc a zdroje, a mnohí ľudia nebudú potrebovať žiadne dôkazy (najmä od historikov; je to dlhé čakanie!).

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Trendom cestovateľov v roku 2025 by mohli byť stredoázijské krajiny a krajiny stredného východu ako Kirgizsko, Katar, Uzbekistan, Kazachstan či Bahrajn a Bután. Naznačili to vyhľadávania nezvyčajných destinácii online vyhľadávača leteniek Kiwi.com.