V približne rovnakom čase sa ozvalo aj Turecko, ktoré žiada od USA vrátenie 30 ton zlata z amerických depozitov. Predmetnú žiadosť adresovala Ankara americkej federálnej rezervnej banke (FED). Podľa údajov Svetovej rady pre zlato (World Gold Council) by Turecko malo vlastniť celkovo asi 591 ton zlata. Časť tureckých zásob zlata je však deponovaná v amerických a britských depozitoch. Ankara sa pritom vôbec netají dôvodmi svojej požiadavky, keď svoje konanie vysvetlila zásadnými rozpormi medzi USA a Tureckom v politickej sfére.
Uvedené iránske a turecké opatrenia voči USA si vo svojich komentároch všimli aj viacerí ruskí analytici, podľa ktorých Teherán a Ankara svojimi protiamerickými sankciami reálne robia to, o čom Moskva iba hovorí a k čomu sa iba chystá. Hlavne Iránci učinili podľa ich mienky veľmi odvážny krok keď sa rozhodli obmedziť hlavný nástroj amerického vplyvu vo svete, ktorým je dolár. Je síce málo pravdepodobné, že sa im osamotene podarí zlomiť globálne pravidlá finančnej hry. Každopádne však urobili prvý krok a bolo by dobré, ak by ich v tom podporili aj ďalšie štáty vrátane Ruska. Zatiaľ tak Rusko koná aspoň tým, že sa pomaly a postupne zbavuje amerických štátnych obligácií. Len za február tohto roku sa Moskve podarilo znížiť podiel amerických obligácií v rámci svojich rezerv o 3,1 mld. dolárov, pričom sa tak od začiatku roka závislosť Ruska na vlastníctve amerických obligácií znížila z celkovej sumy 105,7 mld. dolárov na 93,8 mld. dolárov. Rýchlejšie tempo zbavovania sa amerických obligácií zatiaľ nie je možné, nakoľko ich masívnejším rozpredajom by mohla rapídne poklesnúť ich cena, čo by v konečnom dôsledku mohlo Rusku namiesto zisku priniesť stratu. Navyše až do konania svetového futbalového šampionátu v Rusku nechce Moskva predčasne vyostrovať vzťahy s USA, ktoré sa neštítia zaťahovať politiku aj do športu s cieľom škodiť Rusku aspoň takýmto spôsobom, ak to už nejde vojenskou silou, čo sa naposledy ukázalo pri nevydarenej americkej agresii v Sýrii.
Gabriel Gačko