Irán si vedie nad očakávanie dobre. Iránske ozbrojené sily po obsadení Grace-1 v Gibraltári najprv obsadili niekoľko britských tankerov v Hormuzskom prielive a Briti sa nezmohli na žiadnu adekvátnu reakciu. Nasledovalo britské vytriezvenie a Briti iránsky tanker prepustili. Do hry však vstúpili Američania, ktorí požadujú, aby iránsky tanker nevplával do sýrskych prístavov.
Iránci však prekvapili. Predali náklad na tankeri inému obchodnému subjektu Pokiaľ stihli Američania reagovať, iránsky tanker vyplával z Gbiraltáru a zamieril do tureckého prístavu Iskenderun, ležiaceho približne 200 km, severne od rafinérie Baniyas v Sýrii, čo Američanov zdvihlo zo stoličky. Na Erdogana totiž nie je spoľah a stále existuje možnosť, že Turci by aj v prípade že by tanker svoj náklad vyložil v tureckom prístave umožnili transport ropy do Sýrie.
Irán jednoznačne ubezpečil Britániu, že tanker, ktorý má nového majiteľa, do Sýrie určite nevpláva. No turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu uviedol, že tanker s vysokou pravdepodobnosťou nevpláva do tureckých prístavov ale do niektorého libanonského prístavu. Pre Američanov je to neprípustné, pretože v Libanone má silné pozície Hizballáh a ten je iránskou zástupnou armádou.
S libanonskými prístavmi je však niekoľko problémov. V prvom rade je časť libanonských politikov na výplatnej listine USA a libanonský minister financií Ali Hassan Khalil už naznačil, že s tankerom, ktorý zmenil majiteľa, môže byť problém a nemusí dostať povolenie zakotviť v libanonských prístavoch. Okrem toho iránsky tanker je obrovský a preváža 2 milióny barelov ropy. Prístav v Tripolise nemá dostatočnú hĺbku a terminál, aby tanker prijal. Tanker tak pravdepodobne bude smerovať do libanonského Bejrútu, ten je však takisto podozrivo blízko sýrskych hraníc, čo zdvíha zo stoličky Mike Pompea. Ten sa dušuje, že Washington podnikne všetky kroky, aby presadil dodržiavanie sankcií USA. Existuje aj možnosť, že iránsky tanker prečerpá v medzinárodných vodách ropu na menšie lode a tie dopravia ropu do uvedených prístavov.
Bejrút a Tripolis už dlho fungujú ako prestupné uzly pre náklady smerujúce do Sýrie. K celej kauze sa vyjadrili aj Iránci, ktorí uviedli, že Irán predal ropu na palube tankera inej spoločnosti a o tom, kde sa ropa prečerpá, rozhodne nový vlastník nákladu, ktorého totožnosť nie je známa. Čisto teoreticky, ak je novým majiteľom nákladu Čína alebo Rusko, bude zaujímavé sledovať aká bude americká reakcia a či naozaj zabránia tankeru pristáť v niektorom z vhodných prístavov na pobreží Libanonu, Sýrie alebo Turecka. Ohľadne trasy tankera takisto vládnu pochybnosti. Podľa niektorých informácií mal plávať aj do gréckeho prístavu Kalamata, tureckého Mersinu a vo štvrtok náhle zmenil smer na západ a potom na juh od tureckého pobrežia. Podľa niektorých odborníkov tanker môže vplávať aj do niektorého z cyperských prístavov.