Iniciatíva Chránime si naše je odhodlaná výstavbu baterkárne v Šuranoch zastaviť. Jaroslava Baková: „Ide o život“

Bratislava 9. októbra 2024 (HSP/Foto:Screenshot)

Odpor voči baterkárni v Šuranoch silnie. Iniciatíva Chránime si naše vystúpila z anonymity. Už nemajú čo stratiť

Vlády SR sa v spolupráci s mestom Šurany rozhodli zvýšiť atraktivitu regiónu, vybudovaním obrovského priemyselného parku. Projekt má ambíciu Slovensko zaradiť do prvej ligy na ceste k zelenej transformácii Európy. Ide o továreň bez uhlíkovej stopy, tvrdí investor.

Nadšenie mesta Šurany, ktoré prejavilo záujem o výstavbu baterkárne čínskym gigantom Gottion už v januári 2023 a postupne vyvinulo aktivity k tomu, aby chemická fabrika v tomto priemyselnom parku naozaj svoje základy položila, nezdieľajú všetci obyvatelia dotknutej oblasti.

O zámere vybudovať na ich pozemkoch, alebo pozemku v susedstve chemickú továreň sa dozvedeli až potom, ako vláda s investorom a mestom Šurany všetko dohodla, pripravila si potrebné vyvlastňovacie zákony, ak by sa niektorý z vlastníkov bránil svoj pozemok predať. Zaradila projekt medzi významné investície a schválila investičný stimul pre investora v súhrne 400 mil. EUR.

Starosta obce Bánov sa o zámere postaviť priemyselný park práve na katastrálnom území aj ich obce dozvedel 2 roky potom, ako myšlienka vznikla. Obec vyjadrila s projektom nesúhlasné stanovisko.

Zmobilizovali sa aj samotní obyvatelia. Aby svoje úsilie na zastavenie výstavby baterkárne koordinovali, vytvorili Iniciatívu Chránime si naše. Na webovej stránke podporenej výstupmi na sociálnych sieťach zhromažďujú fakty na podporu svojich výhrad voči baterkárni a aktuality, ktoré ich odpor sprevádza.

Na zastavenie projektu vznikla petícia, ktorú k dnešnému dňu podpísalo viac ako 11 000 obyvateľov Bánova, Šurian a ďalších dotknutých obcí ako aj obyvateľov miest i obcí z celého Slovenska, ktorým záleží na tom, aby sa veci hoc v mene šľachetných cieľov robili správne.

Na stranu obyvateľov sa postavili aj politici. Predstaviteľov iniciatívy podporil podpredseda hnutia Republika Miroslav Suja. Ten sa zúčastňuje aj stretnutí obyvateľov so zástupcami investora, mesta Šurany, či vlády.

V čom spočívajú obavy obyvateľov, aké majú možnosti mega investíciu zastaviť, či presmerovať do potrebnejšieho regiónu? Ako bude pokračovať ich odpor?

Zástupcovia iniciatívy Chránime si naše spolu s Miroslavom Sujom prijali pozvanie do štúdia Hlavných Správ, aby ponúkli odpovede na položené otázky.

Rozhovor s aktivistami:

Obavy obyvateľov Šurian, Bánova a okolia

Hlavné výhrady zosumarizovala Jaroslava Baková. Keď sa konečne o zámere vlády a mesta Šurany obyvatelia dozvedeli, uvedomili si, že im ide doslova o život. Obavy majú o:

• Pôda

Chemická továreň, akou výroba batérií, kde sa vo výrobe používajú tie najagresívnejšie rozpúšťadla s cieľovou produkciou 40 gWh bude stáť v priemyselnom parku s gigantickou rozlohou 540 ha (vrátane infraštruktúry) má byť postavený na najlepšej ornici. Ornica, ktorú piplali miestni poľnohospodári po stáročia sa zhrnie a presunie neznámo kam. A je síce pravda, že súkromní vlastníci na nej momentálne pestujú „naftu“, teda repku olejnú, ale sú pripravení prispieť k potravinovej sebestačnosti Slovenska, ak to bude pre štát prioritou.

Miroslav Suja doplnil, že vietor dokáže kontaminovať ovzdušie a následne pôdu v širokom okolí baterkárne. Európska únia chystá Smernicu, ktorá zmení označovanie výrobkov, aby sa presne vedelo, kde daný produkt vznikol. Ak bude na produkte uvedené, že Šurany, prípadne okolie, kto si tie produkty kúpi?

• Voda

Voda sa má na výrobu čerpať z rieky Nitra. Vo výrobnom procese sa očakáva obrovská spotreba vody denne. Odčerpaná voda sa po použití vo výrobnom procese bude po následnom prečistení vracať späť do rieky. Obyvatelia nemajú záruku, že sa nezmení kvalita vody v samotnej rieke Nitra. V období sucha, keď dôjde k poklesu vody, je predpoklad, že továreň zníži hladinu spodnej vody vo svojom okolí a poľnohospodárom zmizne voda zo studní. Nehovoriac o tom, že spodné vody môže fabrika s takouto produkciou kontaminovať.

Baterkáreň síce na začiatku bude stáť na rozlohe 95 ha, ale pri cieľovej produkcii to bude dvojnásobok. Zároveň sa pripravujú ďalšie projekty, kde môže byť umiestnená priemyselná výroba rôzneho druhu až na celkovej rozlohe 375 ha.

Baterkáreň na Tise v Maďarsku významne znížila prietok vody v tejto rieke, dodala neskôr Jaroslava Baková.

• Vzduch

Do ovzdušia sa budú dostávať zdraviu škodlivé emisie. A hoci investor deklaruje, že v povolených množstvách, ale záruka v tom nie je. Lebo ak Okresný úrad Nové Zámky vo svojom rozhodnutí zo zisťovacieho konania k baterkárni neposudzovať vplyv na životné prostredie uvedie, že má prevádzkovateľ iba vágne „Dôsledne dodržiavať neprekročenie limitných hodnôt jednotlivých negatívnych dopadov navrhovanej činnosti“, tak to znamená, že sa s negatívnymi vplyvmi na životné prostredie počíta. Smernica na limity látok z produkcie lítiových batérií sa ešte len pripravuje. V prípade, že k prekročeniu limitov dôjde, prevádzkovateľ zaplatí smiešnu pokutu, obyvateľom poškodené zdravie nikto nevráti.

Je choré, ak sa mantrou stáva budovanie tovární bez uhlíkovej stopy a v mene dosiahnutia tohto cieľa budeme bagatelizovať ďalšie vplyvy, ktoré majú na kvalitu našich životov.

• Infraštruktúra

Nárast dopravy spojených s logistikou produkcie tovární na tak veľkej ploche a s predpokladaným objemom výroby ročne, vyvoláva podľa Jaroslavy Bakovej oprávnenú obavu tiež. Desiatky kamiónov denne navyše budú nielen znečisťovať vzduch, ale zvýši sa aj hluk v oblasti, hrozia dopravné zápchy, kolapsy. Dopady zvýšeného svetelného smogu ani dokážeme dnes určiť.

• Zamestnanosť

Investor verejne deklaruje, že má záujem zamestnať hlavne ľudí z regiónu, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, dochádzajú do Bratislavy alebo pracujú vo fabrikách na severe Maďarska. V návrhu, ktorý predložil do vlády pri schvaľovaní investičného stimulu, túto skutočnosť neuvádza, tento záväzok teda nemá. A skúsenosti z Maďarska, kde už dnes stojí 17 baterkární od rôznych spoločností ukazujú, že zamestnávatelia dávajú prednosť oveľa lacnejším pracovníkom z Ázie (India, Filipíny) ako miestnym. Navyše sa v projekte počíta s výstavbou ubytovne pre zamestnancov.

Jaroslava Baková vyslovila za obyvateľov obavu z prílevu cudzincov z iných kultúr a z možného nárastu kriminality. Skúsenosti z Maďarska ukazujú, že pracovná sila je v baterkárňach používaná dočasne, lebo v nastavených podmienkach dlho pracovať nevydrží. „Kto by chcel pracovať v chemickej továrni, kde sa pracuje s nebezpečnými rozpúšťadlami?“ Boris Taraj poznamenal, že už dnes v podnikoch v Šuranoch pracujú cudzinci a naši chodia za prácou von.

Obyvatelia zastúpení iniciatívou majú obavy nielen z čínskej baterkárne, ale aj z ďalších tovární, ktoré na tak obrovskej ploche parku môžu vyrásť. Už dnes sa zvažuje továreň na recykláciu batérií a nielen z miestnej baterkárne.

Miroslav Suja sa pýta, prečo vláda nasmerovala baterkáreň do miesta s tak nízkou nezamestnanosťou a nie tam, kde je nezamestnanosť dvojciferná. Odpoveďou pre neho jeho potreba obrovského množstva kvalitnej vody potrebnej pri prevádzke denne.

• Cena nehnuteľností

V prípade, že dôjde k naplneniu obáv zo znehodnotenia životného prostredia, cena nehnuteľností v oblasti pôjde dole. Stanú sa pre tých, čo by chceli oblasť opustiť, nepredajnými. Rovnako dopadnú aj tí, čo nebudú vládať splácať svoje hypotéky.

O nás bez nás

Stretnutie zástupcov investora, mesta Šurany a vlády s občanmi 4. septembra 2024 sa zmenilo na protest. Podľa Borisa Taraja sa tak stalo preto, lebo od zverejnenia zámeru baterkáreň v Šuranoch a Bánove postaviť vládou, zhromaždili obyvatelia dostatok relevantných informácií, ktoré ich presvedčili, že baterkáreň „doma“ nechcú. Navyše investor odmietol odpovedať na dovtedy položené otázky. A ak odpovedal, tak odpovede boli nejednoznačné, zavádzajúce, opierajúce sa o podhodnotené vstupy.

„Baterkáreň je investorom prezentovaná ako rajská záhrada“, uviedol Boris Taraj. Negatíva projektu neriešia. Na pripomienky odpovedajú vágne. Stretnutie s občanmi odďaľovali. Ani niektorí poslanci mesta Šurany nejavili záujem o stretnutie s občanmi, „nakoľko o projekte nemajú dostatok informácií“. Napriek tomu ale dokázali zahlasovať 17. 7. 2024 za odpredaj pozemkov.

Možnosti obyvateľov Šurian projekt zastaviť

Ministerstvo hospodárstva vydalo už v júni 2022 štátnej spoločnosti MH-Invest s. r. o. Osvedčenie o významnej investícii pre Investičný projekt „Šurany Industrial Park“, čím umožnilo štátu vyvlastniť pozemky tých, čo nechcú svoj pozemok za ponúkanú cenu predať. To začalo v tomto roku.

Osvedčenie o významnej investícii na samotný Investičný projekt „Výstavba závodu na výrobu batérií pre elektromobily“ získal 11.6.2024 už aj investor (GIB EnergyX Slovakia s.r.o.) a tvrdí, že vďaka osvedčeniu nepotrebuje stavebné povolenia na rôzne prípravné stavebné práce. Schválený zámer (malá EIA), umožňuje štátu robiť prípravné práce a jemu stavať, napríklad základné bloky továrne. Veľký priestor obyvateľom na zastavenie investície teda nezostáva.

Projekt môžu zastaviť poslanci miestnych zastupiteľstiev, ak by neschválili nové územné plány. Len potrebujú pocítiť dostatočný tlak od svojich voličov. Zatiaľ sa to javí tak, že väčšie páky na poslancov má investor a vláda ako samotní občania, ktorých by mali zastupovať´, nakoľko zastupiteľstvo o niektorých veciach hlasuje na viackrát, keď sa to na prvý raz v prospech investora nepodarí, dodala Jaroslava Baková.

Miroslav Suja k tomu dodal, že podľa jeho informácii, ak by schválila zmenený územný plán VÚC-ka, potom by museli nižšie územné celky tieto zmeny len zapracovať do územných svojich plánov. Preto treba podľa neho zvýšiť tlak aj na poslancov VÚC. Ale aj na úradníkov na Okresnom úrade v Nových Zámkoch. Znehodnotené spodné vody, či kontaminované ovzdušie môže byť na ploche 1000 ha.

Podľa Miroslava Suju poslanci a tí, čo sa o vec zaujímajú, zisťujú informácie, vypracúvajú odborné analýzy, či štátni úradníci v prospech odporcov baterkárne sú rôznymi metódami zastrašovaní. To je aj dôvod, prečo zástupcovia Iniciatívy dodnes vystupovali anonymne. Nakoľko vec postupuje bez ohľadu na ich pripomienky ďalej, rozhodli sa z anonymity vystúpiť. Už nemajú čo stratiť „Ide o život“. Na druhej strane sú niektorí poslanci korumpovaní.

Skúsenosť Miroslava Suju z prípadu zastavenia ťažby zlata v Detve, kde sa zlato malo ťažiť kyanidovou metódou, svedčia o tom, že baterkáreň nemôžu zastaviť ľudia, ani úradníci. Dokážu to len politici. Avšak práve na nich môžu ich voliči vyvinúť potrebný tlak. Tí politici, čo môžu projekt zastaviť zatiaľ len deklarujú, že sú proti, ale zatiaľ nepodnikli žiadne kroky.

Nakoľko ide o dopad na životné prostredie, Iniciatíva očakáva aktívnejší prístup Tomáša Tarabu, že bude na ich strane. Zatiaľ sú jeho mediálne výstupy v duchu, že o ničom nevie, že sa ho vec netýka, že mu ešte nepristála na stole. Keďže ide o 2. najväčšiu investíciu v histórii Slovenska s osvedčením o významnej investícii, to že minister životného prostredia o investícii nevie a nevie o odpore obyvateľov voči nej, nepresvedčí nikoho.

Petícia

Petícia, nakoľko už má zozbieraných dostatok podpisov (11 000 fyzických podpisov), bude v krátkom čase predložená výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie NR SR. Výboru predsedá Rudolf Huliak (SNS). V súvislosti s obsahom mandátu, ktorý od voličov dostal, očakávajú jeho podporu a kladné vybavenie petície vo výbore. „Hádky v rámci klubu SNS nikoho nezaujímajú. Voliči dali kandidátom za SNS mandát na ochranu pôdy, vody, lesa, životov“, dodal Miroslav Suja.

Petíciu môžete podporiť aj Vy (tu).

Právne kroky

Iniciatíva zriadila transparentný účet, pretože ju čakajú finančne náročné súdne spory, rozbehnuté trestné konania a doteraz ich podporila len obec Bánov. Podporiť ju môžete aj vy: https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK9509000000005223049138

Občiansky odpor

Nakoniec sú pripravení aj na živý odpor, živú reťaz, hospodárske stroje. Ale to bude to posledné. No nakoľko vidia, čo sa okolo výstavby deje, ako sú zavádzaní, klamaní, ako sa obchádzajú zákony a výstavba pokračuje salámovou metódou ďalej, sú pripravení ísť až do konca.

Sklamanie z informovania o projekte, médiami, koalíciou, opozíciou, investorom, environmentálnymi mimovládkami

Na médiá a ich úlohu v projekte majú zástupcovia iniciatívy ťažké srdce. Informovanie z ich strany je jednostranné, na podporu projektu. Obavy dotknutých obyvateľov bagatelizujú, odporcov označujú za extrémistov. Po stretnutí občanov s investorom v Šuranoch neoslovilo ani jedno veľké médium, ktoré na stretnutí bolo, zástupcov dotknutých obyvateľov, odborníkov, zástupcov Iniciatívy.

Investigatívni novinári, ktorí by preskúmali a následne medializovali doterajšie zistenia Iniciatívy, ako keby na Slovensku neboli. A hoci do vlády a súčasnej koalície šijú pre prkotiny, vo veci baterkárne sú vzácne ticho.

Mlčí aj opozícia. Podpora sa im nedostáva ani od environmentálne nastavených mimovládok. Greenpeace dal od nich ruky preč.

Ďalšie výhrady

Je zjavné, že protokoly o dopadoch na životné prostredie sú zámerne podhodnocované, aby sa investor vyhol zákonom. Ako príklad uviedol Boris Taraj protokol, ktorého výsledkom je, že baterkáreň sa nemusí zaoberať zákonom požadovanou prevenciou závažných priemyselných havárií. Jaroslava Baková k tomu poznamenala, že chýba krízový plán pri havarijných situáciách, pričom klíma v okolí Šurian je v lete veľmi horúca a existuje obava, že by mohlo dôjsť k samovznieteniu v parku skladovaných batérií.

Miroslav Suja dodal, že ak investor na stretnutiach s občanmi klamal v triviálnej otázke, či je produkcia baterkárne určená pre slovenských odberateľov (máme 5 automobiliek), potom ako mu je možné veriť v iných, na život obyvateľov dopadajúcich skutočnostiach, proklamáciách a uisteniach. Doteraz nie je známa definitívna hmotnosť článku, aby bolo množné presne spočítať hmotnosť potrebných vstupných surovín pre predpokladanú ročnú produkciu.

Ďalšou otázkou, ktorú si v rozhovore položil Miroslav Suja je, prečo ideme súkromnému investorovi pozemok darovať, či previesť za odplatu, prečo mu tento pozemok neprenajmeme na dobu trvania investície. Pričom od obyvateľov je vysoko bonitná ornica vykupovaná za smiešnych 11,6 Eur/m2. Zároveň sa pýta, či má štát právo pôdu neznámych vlastníkov predať, previesť na súkromného vlastníka alebo ju má možnosť len spravovať.

Za vhodnejší región s dostupnou rovnako kvalitnou vodou považuje Miroslav Suja Bratislavu a jej okolie. Šurany si vláda podľa Suju vybrala preto, lebo informovaní ľudia v Bratislave by sa veľmi rýchlo vzbúrili proti takejto továrni, kde sa bude pracovať s nenarodený život v lone matky ohrozujúcimi rozpúšťadlami. Navyše je tam oveľa viac voličov. Vláda aj investor predpokladajú, že ľudí v Šuranoch opijú sladkými marketingovými rečičkami. Že nemajú kapacitu na to, aby si o baterkárni a jej dopadoch na životné prostredie zistili odborné informácie, spočítali parametre. Postavili ich pred hotovú vec.

Poslanec NR SR Gen. Ševčík (SNS) po návšteve baterkárne v Debrecíne, kde videl dopady na životné prostredie, na život miestnych obyvateľov, vyhlásil, že by sme si Slovensko nemali nechať znehodnotiť takouto výrobou vôbec. Miroslav Suja v tejto súvislosti uviedol, že od zvolených zástupcov v parlamente očakáva oveľa väčšiu iniciatívu. Poslanci za SNS majú v rukách moc výstavbu zablokovať. Oni dnes držia vládu, ktorá sa snaží do Šurian investíciu pretlačiť. Mediálna prezentácia odporu voči baterkárni zo strany tých, čo pred voľbami hlásali ako im ide o záchranu slovenskej pôdy, vody a lesov, stačiť nebude. Ak to skutočne považujú za principiálnu vec, tak sa k nej tak budú musieť postaviť.

O tom ako by mohla vláda a investor postupovať, aby obavy obyvateľov rozptýlila sme písali na konci článku (tu). Zástupcovia iniciatívy sa pýtajú, prečo ministerka hospodárstva Saková ponúka neužitočný výlet 80 ľuďom zo Slovenska do Číny, aby videli ako to v takej továrni funguje, namiesto pre dotknutých obyvateľov stretnutie s obyvateľmi, ktorí už majú svoju živú skúsenosť so životom v okolí baterkárne v Maďarsku.

Na záver rozhovoru odkázal Boris Taraj zástupcovi investora, výkonnému riaditeľovi GIB:

„Pán Krokoš, vy ste tvrdili o nás, že sme extrémisti, kvôli tomu, že sme vyslovili obavu, že vo fabrike budú pracovať cudzinci. Extrémisti ste vy a celá Vaša firma, pretože idete zničiť 500 ha najúrodnejšej pôdy na Slovensku. Vôbec Vás nezaujíma názor ľudí. Podceňujete ľudí. Dúfam, že na to doplatíte a tú fabriku tu nepostavíte.“    

Baterkáreň v Šuranoch

Industrial Park má mať rozlohu 540 ha (200 národných futbalových štadiónov). Prvou fabrikou, ktorá by mala na pôde parku vyrásť je giga-továreň na výrobu lítiových batérií do elektromobilov. Má zaberať na začiatku 65 ha (24 národných futbalových ). Napriek tomu, že máme na Slovensku 5 automobiliek, celá výroba je určená na export. V regióne, ktorý netrpí nezamestnanosťou ponúka vytvoriť do roku 2027 1 313 pracovných miest.

Hoci projekt baterkárne na Slovensku rozbehli už predošlé vlády, teda rôzne politické reprezentácie, až tá súčasná podpísala v Novembri 2023 Memorandum o porozumení medzi Gottion Inobat Batteries a Slovenskou republikou k podpore výstavby giga-továrne na výrobu batérií.

Prečítajte si tiež

• Šurančania odmietajú obetovať vlastnú dedovizeň na oltári európskej zelenej transformácie
• Suja varuje: Neďaleko Šurian má vyrásť gigantická baterkáreň, ktorá zaberie skoro 500 hektárov našej najúrodnejšej černozeme
• Uhrík: “Zoberie štát ľuďom úrodné polia kvôli výstavbe chemickej megatovárne?”