Bratislava 4. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)
9. júna 2024 bola prezentovaná v Borinke nová kniha, ktorá je venovaná histórií tejto obci na Záhorí. Vytvoril ju pri príležitosti 710. výročia od prvej písomnej zmienky o obci pod hradom Pajštún autorský kolektív PhDr. Richard Drška, Mgr. Ingrid Majeríková, Mgr. Jozef Meliš, PhD., Mgr. Petra Strižková a PhDr. Mária Zacharová. Vydaná bola vo vydavateľstve Goralinga Bratislava v roku 2024 pre obec Borinka, tlač a grafickú úpravu vykonal Spolok Slovákov Poľsku Krakov. Má 132 strán, formátu 17,5 x 24,5 cm, vyšla v pevnej väzbe, na prednej strane farebnej obálky je obraz Dezidera Papaya, ktorý zachytáva Borinku s hradom Pajštún, na zadnej strane je fotografia hradu a erb obce. V knihe je viacero historických dokumentov, máp a veľa farebných i čiernobielych fotografií od tých najstarších až po súčasné. Mnoho fotografií je aj na vnútornej strane pevnej väzby. Na záver všetci autori jednotlivých častí knihy ponúkajú široký zoznam prameňov a použitej literatúry. Tiež mnohé poznatky v knihe uvedené získali od pamätníkov
V úvode sa k čitateľom prihovára súčasný starosta obce Slavomír Paulen vyjadruje svoju radosť, z toho, že práve teraz, keď si obec pripomína 710. výročie od prvej písomnej zmienky, táto publikácia sa dostáva do rúk verejnosti. Kniha je rozdelená na časti:
- Borinka od najstarších čias do konca stredoveku,
- Borinka v rokoch 1526 – 179,
- Borinka v 19. storočí a na začiatku 20. storočia,
- Borinka v rokoch 1918 – 1945,
- K cirkevným dejinám obce,
- K hospodárskym dejinám obce,
- Premeny Borinky od roku 1945 po súčasnosť,
- Osobnosti Obce a Slovo na Záver.
Osídlenie územiam na ktorom sa nachádza obec Borinka historici predpokladajú v 9. storočí. Najstaršou nehnuteľnosťou sú ruiny Dračieho hrádku pravdepodobne z 13. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1314, kedy je spomínaná obec pod menom Pelzstan a predpokladá sa, že vznikla na prelome 13. a 14. storočia a súvisí so vznikom hradu Pajštún, ktorý sa nad obcou nachádza. Od roku 1390 vlastnil Pajštúnske panstvo rod grófov zo sv. Jura a Pezinka, ktorým ho daroval Žigmund Luxemburský. V roku 1543 ho Ferdinand I. daroval do zálohy hlavnému hornouhorskému panovníkovi Gašparovi Serédymu. Po jeho smrti v roku 1550 získal tieto majetky rakúsky šľachtický rod Salm a tomu ich vyplatil 1592 Mikuláš Palffy a s týmto rodom zostali späté až do 2. polovice 19. storočia. V polovici 19. storočia žilo v obci 698 obyvateľov v 98 domoch. Živili sa poľnohospodárstvom, prácou v okolitých lesoch, pálením vápna a uhlia, výrobou medeného riadu, v lokalite Medené Hámre a pletením metiel. V obci boli mlyny, píla, pracháreň, papiereň a tehelňa. V roku 1890 mala obec 784 obyvateľov a v roku 1910 938 v 114 domoch, všetci boli katolíci. Z roku 1389 je správa o farnosti v Borinke, ktorá neskôr zanikla a obnovená bola v roku 1938 vďaka rodákovi z Borinky Michalovi Bubničovi rožňavskému biskupovi. V obci stál kostol sv. Prokopa, na jeho základoch bol postavený v roku 1633 nový, renovovaný v roku 1714 a na jeho mieste v roku 1864 postavili súčasný kostol Božského Srdca. V rokoch 1938 – 1950 bol v obci kláštor rehole tešiteľov, ktorí spravovali aj tamojšiu farnosť. Kniha zachytáva Hospodárske dejiny, dejiny školstva, hasičov, včelárov, športové aktivity, politický i spoločenský život v obci. K významným osobnostiam patrí rožňavský biskup Michal Bubnič /1877 – 1945/, ktorý je v kaplnke pri kostole, ktorú dal vybudovať aj pochovaný.
Obec pod hradom Pajštún mala viaceré názvy. Paulstein, Borostyankô, Paistun, Pozsonyborostakyanko, Stupavský podzámek, Pajštún a od roku 1948 Borinka. Obec prežívala slávne i menej slávne obdobia, jej zlatým vekom bolo 18. storočie, žije aj v súčasnosti, napriek tomu, že v určitom období bola určená ako zániková určená na dožitie.
Vďaka patrí všetkým, ktorí sa na vzniku publikácie o obci Borinka podieľali a darovali ju obyvateľom, rodákom i návštevníkom a všetkým záujemcom o históriu.
0.0°C
.jpg)
