V nej rozdelili opatrenia na tie, ktoré sa dajú rýchlo zaviesť a na tie, ktoré potrebujú dlhodobejšie plánovanie a ich výsledky sa ukážu neskôr. Podotkol, že opatrenia, ktoré by bolo možné zaviesť hneď, sú pomerne dobre spracované vo volebných programoch vládnych strán.
Chovanculiak poznamenal, že v tomto momente po voľbách je kľúčová zhoda na smere, ktorým má ísť slovenské školstvo. „Zo skúseností posledných dekád je jasné, že určite nebude postačovať kde-tu aktualizovať v súčasnosti platné štátne vzdelávacie programy, pomeniť pár parametrov a vyzvať učiteľov na aplikovanie individualizovaného a na študenta zameraného prístupu,“ priblížil. Dodal však, že razantným reformám školstvo nie je otvorené. Silný odpor k výraznejším zmenám je podľa neho možné badať od učiteľov, riaditeľov aj zriaďovateľov. Uviedol, že reforma, ktorá bude mať šancu vyriešiť súčasné problémy školstva, nespočíva v presnom zadefinovaní správneho obsahu vzdelávania, ale vo vytvorení inštitucionálnych podmienok, ktoré umožnia generovať kvalitné riešenia zdola. „Nepotrebujeme správny výsledok ale funkčný algoritmus, ktorý bude schopný generovať správne výsledky v rýchlo sa meniacom prostredí,“ povedal.
Možnosť vidí v zavedení nového typu škôl, ktoré by sa vyznačovali silnou autonómiou, zodpovednosťou za svoje výsledky a oslobodením od byrokracie a regulácií. Poukázal, že tento typ školy funguje vo Švédsku, Anglicku či v Austrálii. Dodal, že výhodu takéhoto prístupu k reforme je, že sa ho učitelia nemusia báť. „Táto nová reforma nebude o preškoľovaní, prepisovaní plánov a povinných zmenách. Bude o možnostiach a dobrovoľnom pokroku,“ priblížil analytik. Doplnil, že okrem toho by bolo vhodné spojiť vytvorenie takýchto slobodných škôl aj so zmenu logiky toku peňazí v školstve. Prejsť od financovania výdavkov, prevádzkového a mzdového normatívu k financovaniu vzdelávacích potrieb detí pomocou vzdelávacích poukazov.