Podrobnosti o tom vysvetlila prezidentka rady, Suzy Yusna Dewiová, ktorá poskytla rozhovor pre denník Jakarta Post: “To, čoho sa skutočne obávame, je, že keď sú tieto sexuálne tendencie neliečené, môže sa z nich stať stav spoločensky prijímaný. Homosexualitu spúšťajú vonkajšie faktory, ako napríklad sociálne prostredie, a preto môže byť liečená len adekvátnou a postupnou psychiatrickou liečbou. Bez stálej intervencie sa totiž osoba môže veľmi ľahko vrátiť ku svojej predošlej sexuálnej tendencii, a to aj po tom, čo táto osoba prehlási, že už je zdravá.”
V januári tohto roku indonézsky minister obrany dokonca porovnal hrozbu homosexuality v spoločnosti ku nukleárnemu konfliktu: “Ak by na Jakartu zhodili atómovú bombu, nemalo by to žiaden vplyv na prístav Semaranq. Ale vo vojne za “práva” môže byť v jednom okamihu všetko zničené.” V Indonézii nie sú sexuálne vzťahy osôb rovnakého pohlavia zakázané, no sú akýmsi tabu na väčšine územia, obzvlášť v zónach, kde je vyššia prítomnosť osôb moslimského vyznania.
Vo svete homosexualizáciu spoločnosti a šírenie gender ideológie spustilo práve vyňatie homosexuality zo zoznamu psychiatrických porúch zo strany WHO v roku 1970. Odvtedy rodová ideológia vstúpila do života kultúry a politiky a homosexuálne zväzky sú vo viacerých západných krajinách zrovnoprávnené so zväzkami mužov a žien.