Aj napriek očakávaniam sankcií bolo pre Západ, najmä pre Spojené štáty, obrovským sklamaním, že India od vypuknutia vojny ďalej využíva lacnú ruskú ropu a uhlie. Minulý týždeň indický minister ropného priemyslu a zemného plynu Hardeep Singh Puri uviedol, že “India bude kupovať ropu odkiaľkoľvek bude musieť, a to z jednoduchého dôvodu, že takýto druh diskusie nemožno viesť so spotrebiteľmi v Indii.” Ako uviedol, je morálnou povinnosťou vlády zabezpečiť energiu pre svojich obyvateľov, pričom tiež zdôraznil, že Indii nikto nepovedal, aby prestala kupovať ropu z Ruska.

Zvláštna neutralita Naí Dillí, ktorá ho viedla k tomu, že sa vyhlo posudzovaniu agresie a verejnému odsúdeniu Moskvy, pričom sa uspokojilo s výzvou na rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity štátov, ako aj na zastavenie násilia a návrat k diplomacii a dialógu, sa vysvetľuje vnímaním základných národných záujmov Indie. Neutrálny postoj Dillí je v skutočnosti formovaný najmä otázkou, ako by mohlo znepriatelenie Moskvy narušiť indické životné záujmy.

V prvom rade je hlavným záujmom Indie neuviazať sa v scenári vojny na dvoch frontoch, do ktorej by boli zapojené Čína a Pakistan, teda v scenári vojny, ktorú by India prehrala. Je zrejmé, že dva roky trvajúci smrteľný pohraničný konflikt opäť ukázal, že India sa zatiaľ nedokáže vyrovnať s Čínou. Hoci sa uskutočnilo 16 kôl rokovaní na vysokej vojenskej úrovni, na himalájskej hranici sú stále rozmiestnené značné vojenské prostriedky. Naí Dillí zakúpilo od Moskvy systém protiraketovej obrany S-400 s očakávaním, že poskytne Indii strategické odstrašenie proti Číne a Pakistanu, a to napriek silnému odporu Washingtonu, a značná časť indického vybavenia, zbraní a vojenských platforiem pochádza z Ruska. Závislosť Indie od vojenského vybavenia ruského pôvodu je významným aspektom vyhýbania sa znepriateleniu si Kremľa, najcennejšej obrannej väzby, ktorá je pre Dillí z dôvodu, že je lacnejšia, ako aj dostatočne dobrá. Okrem toho Rusko ochotne ponúka Indii pokročilé obranné technológie bez veľkých obmedzení pre konečného užívateľa, zatiaľ čo Západ, Spojené štáty, neprejavil žiadnu ochotu poskytovať Indii technologické transfery, a tiež Rusko je jedinou krajinou, ktorá jej prenajíma jadrovú ponorku.

Je zrejmé, že Rusko je vnímané ako časom overený priateľ Indie, zatiaľ čo Spojené štáty sú v porovnaní s ním neistým partnerom, hoci existencia precedentnej civilnej jadrovej dohody a podpora Dillí počas indicko-čínskej vojny v roku 1962 je na rozdiel od ruskej ambivalencie a aktuálnejšieho zbližovania názorov na indo-pacifický región neistá. Sovietsky zväz využil svoje právo veta alebo sa zdržal hlasovania v BR OSN v mene Indie najmenej šesťkrát v súvislosti s Džammú a Kašmírom; podporoval Indiu počas indicko-pakistanskej vojny v roku 1971, zatiaľ čo Washington vyvíjal nátlak; na rozdiel od Západu prejavoval dôslednú zdržanlivosť pri kritike vnútorného vývoja v Naí Dillí.

Po tom všetkom, podľa indických strategických kalkulácií, čím menej sa Dillí angažuje v Kremli, tým viac sa Peking približuje ku Kremľu, a je vopred dané, že čím viac bude rásť čínsko-indická rivalita, tým viac bude Čína odvádzať Moskvu od Indie. Zhoršovanie rusko-západných vzťahov je však oveľa viac určujúcim faktorom zbližovania Moskvy a Pekingu ako úroveň indickej angažovanosti v Rusku. Indicko-západná blízkosť je pritom ďalšou motiváciou približovania sa Ruska k Číne. Na druhej strane, Moskva by sa nechcela stať len mladším partnerom Pekingu, čo je veľkou motiváciou pre indicko-ruskú spoluprácu. India si preto kladie za cieľ zabrániť ruskému objatiu Číny, ako aj nadväzovaniu vzťahov s Pakistanom a zároveň vyvážiť svoje západné väzby. Naí Dillí však považuje rusko-pakistanskú spoluprácu za prostriedok nátlaku na Indiu, aj keď zostáva prevažne symbolická. Prísne vzaté, India sa sústreďuje na tri hlavné ciele, nech sa vo svetovej politike deje čokoľvek: na obavy z Číny, na vlastný manévrovací priestor vo všeobecnosti a na to, že je veľmocou, ktorá má hlas v multipolárnom svetovom poriadku.

Doterajšie vyjadrenia západných lídrov však už ukázali, že India sa nenechá odsunúť na vedľajšiu koľaj svojou jemnou neutralitou. Niet pochýb o tom, že aj keď ultrarealistický postoj Indie k ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá len vyjadruje nespokojnosť a vyzýva na diplomaciu, ukazuje nesúlad s jej cieľom založeným na pravidlách v indo-pacifickom regióne, Washington, ktorý Indiu orientuje na strategické indo-pacifické kalkulácie, by ju nenechal na pokoji, aby vyvážila Čínu v jej najlepšom záujme, a tak by sa Naí Dillí mohlo snažiť zabezpečiť si podporu Kremľa pri riešení svojich obáv z Pekingu aj tým, že bude kráčať po úzkom lane neutrality, aby sa akýmkoľvek spôsobom vyhlo obviňovaniu. Vzhľadom na túto realitu, doslova, aj keby Spojené štáty občas pokarhali Indiu, Washington by neustúpil od svojho osobitného zaobchádzania poskytnutého Naí Dillí. Nie je teda prekvapujúce, že Washington zaviedol pre Indiu výnimku zo sankcií CAATSA na nákup ruských S-400, zatiaľ čo na Turecko uvalil sankcie, čím opäť ukázal dvojaký meter USA.