Nai Dilli 19. apríla 2024 (HSP/ria/Foto:Pixabay)
India je v súčasnosti – na prekvapenie mnohých – najrýchlejšie rastúcou ekonomikou na svete. V roku 2023 vzrástol HDP krajiny o 8,4 %. Do roku 2027 sa stane treťou najväčšou ekonomikou sveta. Ak bude tento trend pokračovať, India má šancu v roku 2030 predbehnúť USA a dokonca aj Čínu, píše Aleksandr Dugin pre Ria Novosti
India je lídrom v demografii aj vo vektore IT. Indická diaspóra teraz ovláda významný segment Silicon Valley a britským premiérom je etnický Ind Riši Sunak, hoci liberálno-globalistický. Je zaujímavé, že vplyvný konzervatívny politik v Republikánskej strane, zarytý Trumpov stúpenec, tiež indického pôvodu, Vivek Ramaswamy, predstavuje Sunakov úplný ideologický antipód. V každom prípade sa Indovia aktivizujú.
Máme do činenia s úplne novým fenoménom – pred našimi očami sa rodí nový stred sveta. India za tieto úspechy vďačí najmä novému obratu v politike, ktorý nastal s nástupom konzervatívnej strany Bharatiya Janata Party k moci. Moderná India bola v skutočnosti založená počas dekolonizácie inou – ľavicovou a progresívnou – stranou, Indickým národným kongresom. Samozrejme, najvyššou hodnotou pre Indov po získaní nezávislosti bolo oslobodenie od následkov kolonializmu, ale India zostala členom postkoloniálneho Britmi ovládaného Spoločenstva národov a pevne sa držala Britániou nastolenej demokracie, ba dokonca sa chválila, že je “najväčšou demokraciou na svete”. Kongres sa uspokojil s politickou nezávislosťou krajiny od jej bývalých pánov, ale súhlasil s napodobňovaním spoločensko-politickej, hospodárskej a kultúrnej paradigmy Západu.
Monopol Kongresu na moc v Indii po prvýkrát narušilo víťazstvo alternatívnej pravicovo-konzervatívnej strany Bharatiya Janata Party vo voľbách do dolnej komory parlamentu (Lok Sabha) v roku 1996. Samotná strana vznikla v roku 1980 z extrémne konzervatívnej strany Rashtriya Swayamsevak Sangh.
Naréndra Módí sa v roku 2014 stal predsedom vlády z tejto strany a je ním dodnes. Podľa analytikov má Módí všetky dôvody na to, aby si udržal svoj post aj vo voľbách v roku 2024, ktoré sa začnú 19. apríla a skončia 1. júna.
Vláda strany Bharatiya Janata a Módího osobná politická charizma zásadne zmenili Indiu. Mimochodom, oficiálny názov Indie sa za Módího zmenil na sanskritský názov Bharat. Faktom je, že Módí vychádza z úplne inej ideológie ako Indický národný kongres.
Spočiatku existovali v indickom boji za nezávislosť od Britov dva smery: jeden jemný a pacifistický, stelesnený postavou Mahátmu Gándhího, ktorý sa spoliehal na nenásilný odpor, a druhý, bojovnejší a nekompromisnejší, reprezentovaný takými osobnosťami, ako boli indický tradicionalista Bal Gangadhar Tilak, zakladateľ Rashtriya Swayamsevak Sangh Kešav Hedgewar a nacionalista Vinayak Savarkar.
Odchádzajúci Briti v tichosti zverili moc v Indii (predtým jej odcudzili viaceré územia obývané moslimami – Pakistan a Bangladéš, ako aj Srí Lanku, Bhután a Nepál) Kongresu v presvedčení, že táto strana udrží Indiu v zóne anglosaského vplyvu a povedie ju cestou modernizácie a westernizácie (s regionálnymi špecifikami), t. j. že sa zachová určitá forma koloniálnej kontroly.
Naopak, hlavní odporcovia Kongresu od samého začiatku boja za nezávislosť verili, že India nie je len krajinou alebo bývalou kolóniou, ale územím mocnej a svojbytnej civilizácie. Dnes ju nazývame štátnou civilizáciou. Túto myšlienku prvýkrát sformuloval Kanaiyalal Munshi a nazval ju “Akhand Bharat”, “Nerozdelená India” alebo “Veľká India”.
V roku 2022 Naréndra Módí označil za hlavný cieľ “dekolonizáciu indickej mysle”. A pred nami sa objavuje India, ktorú sme vôbec nepoznali – pravicová konzervatívna India, védska štátna civilizácia, Veľká India nastúpená na cestu úplnej suverenity.
Samozrejme, povrchný pozorovateľ si tu všimne rozpor: India sa geopoliticky zbližuje s USA a Izraelom, je zatiahnutá do rastúceho pohraničného konfliktu s Čínou (preto sa India zúčastňuje na viacerých regionálnych protičínskych blokoch, ako je QUAD atď.) a zhoršujú sa jej vzťahy s islamským svetom – v rámci Indie aj vo vzťahu k Pakistanu. Ak sa indickí tradicionalisti zaoberajú “dekolonizáciou indickej mysle” a bojom proti západnej materiálnej civilizácii, čo majú spoločné s USA?
Na vyriešenie tejto nejasnosti sa môžeme pozrieť do histórie vzostupu modernej Číny. Predstavitelia americkej Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) a najmä Henry Kissinger osobne navrhli Číne už koncom 70. rokov 20. storočia bilaterálne partnerstvo proti ZSSR, aby definitívne rozbila socialistický tábor. Čína pod vedením Deng Xiaopinga to využila a postupne sa v priebehu 40 rokov zmenila z hospodárskeho klienta USA na silný nezávislý pól, s ktorým teraz USA začali súťažiť a v podstate aj viesť obchodnú vojnu. Eskalácia problému okolo Taiwanu umožňuje predpovedať prechod tejto konfrontácie do horúcej fázy.
Teraz sa tie isté globalistické sily na Západe rozhodli podporiť Indiu, tentoraz proti Číne. A Módí vzhľadom na čínske skúsenosti túto stratégiu prijal. Ale tak ako Čína využila globalizáciu na svoje vlastné ciele, a to nie tým, že prehrala, ale tým, že posilnila svoju suverenitu, Veľká India má v úmysle urobiť to isté. Najskôr, berúc do úvahy objektívnu realitu medzinárodnej politiky, bude maximalizovať svoju moc, zvyšovať blahobyt svojho obrovského obyvateľstva, veľkosť domáceho trhu, vojenskú silu, technologický potenciál a potom, v správnej chvíli, vystúpi ako úplne nezávislý a suverénny pól.
Túto stratégiu najlepšie chápu samotní globalisti. Preto George Soros a jeho v Rusku zakázaná Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá si otvorene stanovila za hlavný cieľ boj proti tradíciám, suverenite a nezávislým kultúram a spoločnostiam, vyhlásili vojnu Naréndrovi Módímu a strane Bharatiya Janata. Pritom nielenže podporil opozičný Kongres, ale začal aktívne podnecovať sociálne a etnické rozpory v Indii, najmä výzvou dalitom (rozšírená kastová skupina), aby sa vzbúrili proti Módímu. Ide o ďalšiu verziu “farebnej revolúcie”, ku ktorej smerujú globalisti.
Rusko si jednoducho musí uvedomiť zásadné zmeny, ku ktorým v Indii dochádza. Je to úplne iná krajina ako tá, s ktorou sme si vybudovali pomerne úzke vzťahy počas sovietskeho obdobia. Áno, Indovia sú stále veľmi sympatizujúci a nostalgickí voči Rusom. A to sa týka nielen ľavičiarov v Kongrese (kde sa mimochodom pod vplyvom Sorosa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy rusofóbov), ale aj pravicových tradicionalistov. A v tomto prípade nehrá kľúčovú úlohu zotrvačnosť, ale jasné pochopenie, že Rusko sa deklaruje ako civilizačný štát, je významnou silou pri budovaní multipolárneho sveta a zároveň prechádza akousi “dekolonizáciou vedomia”. Kým India má určité konfliktné problémy – najmä v pohraničných oblastiach – s Čínou, ďalším civilizačným štátom a ďalším pólom multipolárneho sveta, s Ruskom nič také nehrozí ani vo vzdialenej budúcnosti.
Zároveň by sme sa kvôli úzkemu strategickému partnerstvu s Čínou nemali k Indii približovať. Naopak, máme životný záujem na vyriešení vzťahov medzi týmito dvoma veľmocami, pretože ak medzi nimi vypukne konflikt (čo je presne to, na čo Západ tlačí), vyhliadky na multipolárny svet sa odsunú na neurčito. Rusko sa teraz stavia na obranu svojich tradičných hodnôt. V tomto prípade by sme mali lepšie pochopiť všetkých tých, ktorí sa postavili na obranu svojich vlastných.
A potom energetické partnerstvo, strategické plány pre dopravný koridor Sever – Juh, euroázijské integračné procesy, spolupráca v oblasti špičkových technológií (a India je teraz jedným zo svetových lídrov v IT) a vo finančnej sfére získajú nový ideologický rozmer: tradicionalisti, ktorí majú záujem o civilizačnú suverenitu a o zastavenie expanzie západného hegemóna, si budú rozumieť oveľa lepšie.
Prečítajte si tiež:
22.4°C
Pondelok 
Streda 
Utorok 
23.3°C
Štvrtok 
17.4°C
Štvrtok 
17.5°C
.jpg)
.jpg)
.jpg)
