Bratislava 24. januára 2024 (HSP/Vzgljad/Foto:TASR/AP-UK Ministry of Defence via AP)
Všeobecným prekliatím Západu je jeho neochota pochopiť nuansy otrasov vznikajúcich vo svete. Napriek neporovnateľnému potenciálu strán majú Washington a jeho spojenci len malú šancu na úspech, usudzuje Jurij Mavašev v novinách Vzgljad
A nejde ani tak o bojové kvality alebo schopnosti povstalcov. Bez toho, aby sa kolektívny Západ obťažoval so štúdiom “matérie”, sa dostal do úplne iného, prebudeného regiónu príliš neskoro. Aby sme pochopili hĺbku amerického omylu, je potrebné vrátiť sa o osem rokov späť. Práve vtedy sa uskutočnili prvé pokusy skrotiť pánov Bab-el-Mandebského prielivu. A to s oveľa priaznivejšími východiskovými predpokladmi pre trestnú výpravu.
V roku 2015 sa široká koalícia, ktorá zasiahla do občianskej vojny v Jemene, skladala z miestnych – arabských – štátov, ktoré poznali situáciu na mieste, a preto boli oveľa lepšie informované o slabinách Húsíov ako Američania. Okrem toho mali k dispozícii príjmami z ropy nafúknuté rozpočty.
Vo všeobecnosti to zvonku vyzeralo takto: jedni obyvatelia Arabského polostrova si to rozdávali s druhými. Proces riadila Saudská Arábia, ktorá považovala za principiálnu záležitosť potláčať šiitský odpor voči sunnitským autoritám vo svojom susedstve.
Legitímnosť krokov koalície posilňovala skutočnosť, že Húsíovia sa pozicionovali a ich protivníci ich vnímali ako hlavnú proiránsku, a teda šiitskú silu na Arabskom polostrove. Teda na tých územiach, kde kedysi vzniklo svetové abrahámovské náboženstvo – islam – sunnitského smeru. Preto bolo pre Rijád ako strážcu pre moslimov posvätného Hidžázu, územia Mekky a Mediny, takéto blízke susedstvo s “odpadlíckymi” šiitmi neprijateľné.
Napriek tomu vtedy ani legitímnosť, ani letecké útoky arabskej koalície s použitím drahých, vrátane amerických, vysoko presných zbraní kvalitatívne nezmenili situáciu na vojnovom poli. Nepomohla ani námorná blokáda, ktorá vyhladovala Jemenčanov. V reakcii na ňu boli Húsíovia v skutočnosti veľmi efektívni pri zasahovaní ropnej infraštruktúry Saudskej Arábie a SAE. Bez toho, aby sme zachádzali do podrobností tejto vojny, všimnime si to hlavné: po ôsmich rokoch krvavého a nezmyselného “ťahania za kratší koniec” predstavitelia najbohatších krajín regiónu radšej stiahli svoje vojská a začali s Húsíjmi mierové rokovania. Strany síce nie bez ťažkostí, ale nakoniec sa na všetkom dohodli.
Áno, povstalci Ansar Allah v tejto vojne sa skutočne tešili značnej pozornosti a pomoci Iránu. Balistické rakety stredného doletu Kheybar Shekan, ako aj niektoré typy bezpilotných lietadiel, ktoré Húsíovia používajú proti koalícii, sa nedajú vyrobiť na kolene. Húsíovia majú aj čínske protilodné rakety stredného doletu YJ-8. Tento arzenál slúži Húsíom dodnes. Nie každá politická sila však dokáže kombinovať vojenské a politické metódy.
Húsíovia sú vojensko-politickou a zároveň náboženskou skupinou šiitskej menšiny, zeiditov. Je pravda, že táto menšina tvorí tretinu obyvateľstva krajiny. Ich hnutie “Ansar Allah” (“Prívrženci Alaha”) sa v Jemene objavilo koncom 90. rokov 20. storočia. Vlastné meno “Húsíovia” pochádza z mena zakladateľa hnutia Husajna Badreddína al-Húsího, politika, náboženského predstaviteľa a poľného veliteľa. V roku 2004 bol zabitý v bojoch s jemenskou armádou. Jeho brat Abdul-Malik al-Húsí vedie povstalcov dodnes. Húsíovia teda za takmer 20 rokov bojov nazbierali veľa skúseností.
Potvrdzujú to aj úspechy, ktoré ich sprevádzajú. Od roku 2014 sa Húsíom podarilo získať pozície v 14 z 22 jemenských regiónov. Hlavné mesto Saná je tiež pod kontrolou povstalcov. Druhú časť Jemenu kontroluje medzinárodne uznaná vláda s hlavným mestom v Adene. Mimochodom, ako “praví vlastenci” podporili údery západnej koalície na svoju krajinu. Hoci sa sťažovali, že USA konajú bez sankcií OSN a stále nekoordinujú svoje kroky s oficiálnymi jemenskými orgánmi.
Medzitým prakticky žiadny zo štátov, ktoré predtým bojovali proti Húsíom, tentoraz nehrá na strane koalície vedenej USA proti nim. Samozrejme, ak nerátame Bahrajn, ktorého samostatnosť v rozhodovaní je veľmi otázna. Na území tohto štátu je už dlhé roky dislokovaná 5. flotila amerického námorníctva.
Vysvetlením fenoménu “nezapojenia sa” je všeislamská solidarita. Po tom, ako Húsíovia na jeseň 2023 vyhlásili vojnu Izraelu, arabská ulica začala s povstalcami sympatizovať. A monarchie v Perzskom zálive sa jej po udalostiach arabskej jari boja ako ohňa. Tento strach je opodstatnený – protiizraelské akcie Ansar Allah sa zdajú byť pre arabský svet dôležité aj preto, že monarchie Perzského zálivu v skutočnosti uprednostnili nečinnosť pred podporou palestínskych spoluobčanov. Prinajmenšom sa z ich strany nehovorilo ani o obchodnej blokáde Izraela. Je teda mimoriadne nebezpečné vstúpiť do vojny na strane “neveriacich” zo Západu proti tým, ktorí sú v skutočnosti vo vojne s Izraelom. Húsíovia drzo zaútočili na lode plávajúce do izraelských prístavov.
Takmer rozhodujúcu úlohu tu zohrala jednoznačná podpora Izraela proti Hamasu zo strany administratívy Joea Bidena. Pre všetkých pozorovateľov je polichinským tajomstvom, že od októbra 2023 letecké krytie židovského štátu z viacerých vôd zabezpečuje niekoľko skupín lietadlových lodí amerického námorníctva. Nehovoriac o dvoch tisícoch príslušníkov námornej pechoty z 26. expedičnej jednotky. Netreba dodávať, že moslimovia na celom svete, pre ktorých je Jeruzalem svätým mestom, sa na túto prítomnosť cudzincov pozerajú s nevôľou.
Markantným znakom protizápadných nálad v regióne sa stal aj postoj tureckého lídra Recepa Erdogana, ktorý pozorne sleduje arabský svet. Nie náhodou kritizoval USA a Britániu za údery na Jemen, ktoré nikto nepovolil. Pritom je Ankara formálne v bloku NATO.
Navyše, dokonca ani taký kľúčový juhoázijský líder, ktorého USA doslova ofukujú, ako India, uprednostnil diplomaciu pred hrubou silou proti Húsíom. Počas eskalácie indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar nezavolal Bidenovi ani Sunakovi, ale odišiel za patrónom Ansar Allaha, Iránom, aby “spoločne zmiernili globálne problémy” v regióne.
Húsíovia sa tak stali ďalšou zlomovou líniou medzi Východom a Západom. V súlade s tým, koalícia vedená USA a Britániou skôr či neskôr narazí na masívne protizápadné nálady v arabských krajinách. Najmä ak sa odhodlá k pozemnej operácii. Desaťtisíce, možno aj státisíce dobrovoľníkov z arabských krajín si možno budú chcieť vyrovnať účty so Západom za krivdy z nedávnej minulosti v Gaze. Kto udrží na uzde týchto na všetko odhodlaných dobrovoľníkov, postaviac sa proti celému islamskému svetu? Monarchie Perzského zálivu? Samozrejme, že nie.
Prečítajte si tiež
- Húsíovia zaútočili raketou na dopravnú loď amerického námorníctva
- The National Interest: Odkiaľ majú Húsíovia protilodné balistické rakety?