Hrozí dôchodcom pokuta 20-tisíc pri nákupoch mimo povolených dvoch hodín? Exposlanec Kresák sa pozrel na vládne obmedzenia okom právnika

Bratislava 23. apríla 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Fakt, že od stredy môžu dôchodcovia nad 65 rokov nakupovať iba v pracovných dňoch od 9.00 do 11.00 h, už skritizovali viacerí politici, ako napríklad expremiérka Iveta Radičová či poslanec za Smer-SD Matúš Šutaj Eštok. S nariadením nesúhlasí ani právnik a bývalý poslanec parlamentu Peter Kresák, ktorý v súčasnosti pôsobí v Druckerovej strane Dobrá voľba

Kresák na sociálnej sieti analyzoval to, či môže organizácia spadajúca pod Úrad vlády SR prijímať ustanovenia, ktorými aj podľa neho dochádza k obmedzovania základných práv občanov krajiny.

Podľa ustanovenia Úradu verejného zdravotníctva nerešpektovanie opatrenia zákazu nákupov občanov nad 65 rokov mimo povolených hodín je správnym deliktom, za ktorý príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uloží pokutu vo výške do 20.000 eur. “Tak toto je fakt sila,” komentuje možnú sankciu Peter Kresák.

V komentári na sociálnej sieti pripomenul, že predmetné opatrenie je jedným zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré vydávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. “Jeho základná úprava je uvedená v článku 123 Ústavy Slovenskej republiky
2. Čl. 51 ods. 2 ústavy „Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.“. Vláda schválila 15. marca návrh na vyhlásenie núdzového stavu. Uznesenie vlády bolo publikované v Zbierke zákonov SR pod číslom 45/2020 Z. z.

Podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o možno v čase núdzového stavu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, okrem iného možno obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie.”

Kresák dodáva, že podľa čl. 13 Ústavy SR povinnosti možno ukladať: zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd; medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo; nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Okrem toho medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. “Podľa čl. 23 ods. 3 Ústavy SR „Slobody podľa odsekov 1 a 2 (sloboda pohybu) môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.”

Peter Kresák v analýze uvádza, že ak by sme sa aj dokázali stotožniť s myšlienkou, že v čase núdzového stavu môže obmedzovať základné práva a slobody nielen vláda SR v zmysle ústavného zákona, ale aj rozpočtová organizácia, ktorou je Úrad verejného zdravotníctva, potom by sme si aj tak mali položiť otázku, či tento orgán svojím rozhodnutím zo dňa 21. apríla 2020 obmedzil naše základné práva, v tomto prípade slobodu pohybu, aj skutočne akceptovateľným spôsobom.

Akceptovateľný spôsob pritom podľa jeho názoru je spôsob, ktorý prejde testom proporcionality. “Poukážem iba na niektoré súčasti tohto testu, medzi ktoré patrí požiadavka vhodnosti resp. primeranosti (primerané sú pritom len také právne prostriedky, ktoré sú vôbec schopné dosiahnuť žiadaný cieľ) a potrebnosti (či je zvolená úprava potrebná v tom zmysle, že nezasahuje do základného práva vo väčšom rozsahu, než je prípustné). Niekedy sa pritom aj používa pojem „nevyhnutnosť“, teda či je úprava absolútne najvhodnejšia na dosiahnutie cieľa. Pritom ak existuje alternatívna úprava, dosahujúca rovnaký cieľ pri menšom zásahu do práva, musí byť použitá.”

“Z uvedeného minimálne podľa môjho názoru vyplýva, že opatrenie, v zmysle ktorého sa nariaďuje prevádzkovateľom prevádzok uvedených v písmene A) okrem bodu 3. a 11. a B) umožniť v dňoch pondelok až piatok v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. vstup iba osobám nad 65 rokov. V inom čase je osobám nad 65 rokov zakázané tieto prevádzky navštevovať a týmto prevádzkam osoby nad 65 rokov obsluhovať, jednoznačne prekračuje prípustné hranice presahuje požiadavky testu proporcionality.”

Exposlanec potom z nariadenia citoval, na ktoré konkrétne prevádzky sa vzťahuje obsah opatrenia a do ktorých by osoby staršie ako 65 rokov nemali mať prístup a ani právo na obslúženie:

• Maloobchodné prevádzky a všetky prevádzky poskytujúce služby:
  • poštových, bankových, poisťovacích služieb a leasingových služieb,
    vrátane sprostredkovania týchto služieb,
  • pohrebných služieb, služieb pohrebiska a krematória,
  • autoservisov, pneuservisov a odťahových služieb, vrátane predajní náhradných dielov
    motorových vozidiel,
  • služieb staníc technickej kontroly a emisnej kontroly, vrátane autorizovaných
    a registrovaných dielní na overovanie tachografov a obmedzovačov, pracovísk
    kontroly originality a pracovísk montáže plynových zariadení,
  • servisov výpočtovej a telekomunikačnej techniky,
  • taxi služieb vykonávajúcich prepravu vecí a tovaru,
  • advokátov, notárov, súdnych exekútorov, správcov konkurzných podstát, mediátorov,
    dražobníkov, rozhodcov, znalcov, tlmočníkov, a prekladateľov, geodetov,
    záhradníkov, inštalatérov, obkladačov, strechárov a iných poskytovateľov služieb
    poskytujúcich rôzne drobné stavebné či iné práce vykonávané jednotlivcom
    v exteriéri,
  • prevádzok kľúčových služieb a opravy obuvi,
  • zberných dvorov, výkupných miest a skládok,
  • predajní metrového textilu a galantérie,
  • predajní a servisov bicyklov a detských kočíkov,
  • prevádzok kvetinárstiev, záhradníctva a záhradnej techniky, ak celková vnútorná
    predajná plocha prevádzky nepresahuje 2000 m2,
  • prevádzok stavebnín, podlahových krytín, obkladov, inštalačného
    a elektroinštalačného materiálu, železiarstva, farieb, lakov a iného stavebného
    materiálu ak celková vnútorná predajná plocha prevádzky nepresahuje 2000 m2,
  • maloobchodné prevádzky nepatriace pod zákazy a výnimky iných bodov a písmen
    tohto opatrenia, s rozlohou do 300 m2 okrem druhov trhovísk neuvedených v bode 28;
    v prevádzkach s textilom je zároveň zakázané skúšanie odevov,
  • prevádzky služieb nepatriace pod zákazy a výnimky iných bodov a písmen tohto
    opatrenia, s rozlohou do 300 m2, okrem druhov taxi služieb neuvedených v bode 16
    a druhov ubytovacích zariadení neuvedených v bode 26,
  • ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú služby dlhodobého ubytovania (minimálne 10
    dní), bez poskytovania stravovacích služieb,
  • karanténne ubytovacie zariadenia,
  • vonkajšie trhoviská s predajom sadeníc, rezaných kvetov, potravín a nápojov, zeleniny
    a ovocia, so zabezpečeným jednosmerným pohybom zákazníkov, regulovaným
    vstupom a výstupom z trhoviska, s umiestnením predajných miest s minimálnou
    vzdialenosťou 2 m; Zakazuje sa konzumácia potravín a nápojov na mieste,
  • predajní automobilov a vozidiel, vrátane autobazárov,
  • cukrárne, vrátane predajní nebalenej zmrzliny, bistrá, kaviarne, bary a podobné
    zariadenia verejného stravovania,
  • služieb čistenia a dekontaminácie cisternových vozidiel ADR,
  • služieb colno-deklaračnej a špedičnej činnosti a s nimi spojených podporných služieb,
  • služieb vydávania tachografových kariet (zberných miest pre príjem týchto žiadostí).

“K základným nedostatkom takto formulovanej úpravy sa už vyjadrili so svojimi otázkami aj neprávnici (ako a kto bude určovať vek osoby? Aké postavenie má vlastne pracujúci dôchodca? Ako sa majú zachovať tí pracujúci dôchodcovia, ktorí sú a musia byť, trebárs aj ako lekári, vo vymedzenom čase na pracovisku a nemôžu si teda nakúpiť potrebné veci …atď …atď?).”

Dodal, že podľa jeho názoru by tento výpočet zo schváleného opatrenia jednoznačne nemal obstáť v teste proporcionality. “A to už ani nehovorím o tej časti opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ktorá konštatuje, že jeho nerešpektovanie je správnym deliktom, za ktorý príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uloží pokutu podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. vo výške do 20.000 eur. (teda nie podľa prípadnej spôsobenej škody, žiadna správna úvaha, ale rovno 20 000 eur.). Preto sa musím iba opýtať, čo na tento problém hovoria právní experti v NR SR?”

Plné znenie obmedzenia

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 a pandémie ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11. 03. 2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie nariaďuje na základe záverov z rokovania Ústredného krízového štábu zo dňa 21. apríla 2020 podľa § 48 ods. 4 písm. a), c), e) a j) zákona č. 355/2007 Z. z. tieto opatrenia:

S účinnosťou od 22. apríla 2020 do odvolania sa prevádzkovateľom prevádzok uvedených v písmene A) okrem bodu 3. a 11. a B) nariaďuje umožniť v dňoch pondelok až piatok v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. vstup iba osobám nad 65 rokov. V inom čase je osobám na 65 rokov zakázané tieto prevádzky navštevovať a týmto prevádzkam osoby nad 65 rokov obsluhovať …

Nerešpektovanie opatrenia je správnym deliktom podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., za ktorý príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uloží pokutu podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. vo výške do 20.000 eur.

Krajniak: Treba to vnímať ako odporúčanie

Nový minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo Sme rodina pre denník Pravda povedal, že obmedzenie nákupov pre seniorov na dve hodiny denne je “zatiaľ v rovine odporúčania”.

“Tiež si myslím, že najmä pracujúci dôchodcovia musia mať tú možnosť nakupovať aj v iných hodinách. Budeme o tom na ústrednom krízovom štábe hovoriť a podľa mňa o tom treba ešte trošku diskutovať.”

Milan Krajniak poznamenal, že súčasne platná úprava sa ešte môže zmeniť. “Ja to zúženie hodín pre dôchodcov, kedy môžu nakupovať iba oni, vnímam tak trochu aj v tom zmysle, že mnoho dôchodcov aj tak nakupovalo úplne v iných hodinách a preto bolo zbytočné, aby boli tri hodiny predajne prázdne.”

Jaroslav Zajac