Hrnko: Takto sa to nerobí

Bratislava 7. marca 2024 (HSP/Foto:Facebook/Igor Adamec)

Historik Anton Hrnko na sociálnej sieti pripomenul prinajmenšom podivné nominácie predchádzajúcej vlády na rôzne štátne funkcie. O to viac ho prekvapilo, keď bol do funkcie riaditeľa Národného archívu vymenovaný bábkoherec Igor Adamec, ktorý, podľa jeho slov, pravdepodobne ani nevedel, že niečo také existuje. Jeho reakciu vám prinášame v plnom znení

Najskôr príbeh na úvod. Za ministrovania Ivana Šimka na MO SR bola dlhodobo neobsadená funkcia riaditeľa odboru medzinárodných vzťahov. Vtedy som tam pracoval ako poverený vedúci odboru, lebo Hrnkovu prácu potrebovali, ale funkcie preňho neboli. Lebo Hrnko. Zamestnanci odboru za mnou sústavne dochádzali, aby som sa o to miesto uchádzal, lebo vraj som na ministerstve na to najkompetentnejší. Dlho som ich nátlaku odolával, lebo som vedel, aká je situácia. Nakoniec som sa dal uhovoriť a zašiel som za generálnym riaditeľom sekcie a požiadal som ho, aby sa ministra opýtal, či by voči mne mal námietky. Vraj nie, tak som sa prihlásil do výberového konania.

V pondelok bol posledný termín na prihlásenie do konkurzu, a podľa mojich informácii ešte nebol nikto iný okrem mňa prihlásený. Utorok ráno ma zavolal generálny riaditeľ sekcie a ospravedlnil sa mi, že nebudem môcť byť riaditeľom, lebo sa do konkurzu prihlásil absolventka Záhradníckej školy z Budapešti (priateľka podpredsedníčky parlamentu Martinákovej). Pýtal som sa ho, akú má teda kvalifikáciu na vykonávanie takejto funkcie. Vraj v BBC bola redaktorkou a písala o NATO. Perfektne. Okamžite dostala prezývku Záhradníčka.

Na výberovom konaní, kde mala komisia – ako vždy v takých prípadoch – jasné inštrukcie, ako má postupovať. Napriek tomu, že pri ústnych pohovoroch napriek prejaveným nevedomostiam jej komisia dala výrazne viac bodov ako mne, po vyhodnotení písomnej časti zhrozená komisia zistila, že ich favoritka totálne prepadla. Čo robiť? No a vtedy pomohol riaditeľ vtedajšieho Úradu pre štátnu službu, že komisia nemusí vybrať víťaza, ak to zdôvodní. Tak to zdôvodnili a Záhradníčka sa stala riaditeľkou odboru, o ktorom nemala ani šajnu. To, že to bolo trápenie pre ňu aj pre odbor nemusím zvlášť vykladať. Totálna katastrofa. Po roku sama hodila uterák do ringu.

Po skúsenostiach s jednou bábkoherečkou som si myslel, že takéto experimenty už nová vláda nepripustí. No a čuduj sa svete našiel sa ďalší bábkoherec, ktorý bol menovaný do mimoriadne odbornosť vyžadujúcej funkcie riaditeľa Národného archívu. Obec archivárov i historikov je zhrozená, že za riaditeľa Národného archívu bol vymenovaný bábkoherec Igor Adamec, ktorý sa asi prvýkrát dozvedel, že také niečo existuje 1. marca t. r., keď bol do funkcie uvedený. Predpokladám, že sa tam bude pohybovať ako ona Záhradníčka na odbore medzinárodných vzťahov na MO SR.

Pripomeniem, že funkcia riaditeľa Národného archívu nie je politická. Vyžaduje od neho mimoriadnu odbornosť a znalosť práce. V susedných krajinách (Maďarská krajina, Rakúska republika, Poľská republika a Česká republika a do 1. marca aj Slovenská republika) tieto posty obsadzujú vysokokvalifikovaní odborníci, lebo ochrana archiválií je ochrana národnej pamäti. Zveriť ju do rúk totálneho laika je vyslovene nezodpovedné. Myslím, že nebude dlho trvať, kým na to prídu na MV SR i sám riaditeľ. Apropo! Funkcia vyžaduje aj aktívnu spoluprácu s riaditeľmi okolitých národných archívov. O akých bábkohereckých predstaveniach budú mať títo riaditelia záujem s novým slovenským riaditeľom rokovať?

Premiér R. Fico nám sústavne hovorí, že chce robiť suverénnu národnú politiku. Mnohí vrátane mňa mu veríme. Ale, pán premiér, suverénna národná politika sa robí aj tým, že na vyslovene odborné miesta sa menujú ľudia, ktorí problematiku inštitúcie suverénne ovládajú. Takto sa to predsa nerobí, do psej matere.

Možno by som sa do tejto problematiky ani nezastaral, keby sa po odvolaní riaditeľa Tichého nerozšírila po archívoch klebeta, že ho má nahradiť moja maličkosť. Po 1. marci vraj mnohí v archíve ľutujú, že som to nezobral. Miestoprísažne vyhlasujem, že som ani v náznakoch neprejavil záujem o túto funkciu a ani som len nevedel, že idú vymeniť riaditeľa Národného archívu. Posledne mi túto funkciu ponúkol minister L. Pittner roku 1998. Vtedy som sa pochválil s touto informáciou s F. Mikloškom a on už zariadil, že sa mi chvíľu Pittner vyhýbal. Odvtedy som na tú funkciu ani nepomyslel.